Didgeridoo Orchestra Lukáša Pilnaja rozozvučala Medulienku

Reklama

 

 

 

Sychravý sobotňajší večer, už ani zďaleka nepripomínajúci ten pekný slnečný deň, ktorý mu predchádzal, bol priam ako stvorený na príjemné posedenie v kruhu známych niekde v teple. Tí, čo zatúžili, aby im mráz behal po chrbte nielen od zimy, ale aj od niečoho oveľa príjemnejšieho, zavítali do čajovne Medulienka. A urobili dobre. Pri horúcom, skvele pripravenom čajíku sme sa tých zimomriavok skutočne dočkali.

[singlepic id=9785 w=320 h=240 float=left]O siedmej sa pomedzi stoly ľahkým krokom presunul smerom k „pódiu“ nadaný bosý mladý muž z Děčína so sympatickým úsmevom na perách – Lukáš Pilnaj. Skromne pôsobiaci človek, ktorý sa venuje už takmer desať rokov hre na pomerne netradičný hudobný nástroj v našich končinách, staroveké didgeridoo. Ba čo viac, sám si tieto nástroje aj vyrába. Priniesol ich so sebou hneď niekoľko, takže sme sa mali možnosť dozvedieť napríklad to, že nástroje sú vyrobené z eukalyptového dreva, a že pri približne rovnakej dĺžke majú veľmi rozdielnu hmotnosť a taktiež je odlišné i spektrum tónov, ktoré možno na nich zahrať – teda „prefúkať“.

Reklama

 

S termitmi sa na spolupráci nedohodol, tak musí dlabať ručne

[singlepic id=9784 w=320 h=240 float=right]Didgeridoo (alebo Yedaki) sa zrodilo pred niekoľko tisíc rokmi v severnej časti Austrálie a ide v podstate o dutý konár stromu, ktorý možno rozozvučať voľnou vibráciou pier. Je to nástroj, ktorého vzniknutiu pôvodne „napomáhali“ termity, ktoré vyžrali, teda vydlabali jeho vnútro. Avšak Lukáš to má o čosi ťažšie – s termitmi sa na spolupráci nedohodol, pretože sa zatiaľ so žiadnymi nezoznámil, a tak si drevo musí dlabať ručnými vrtákmi sám, potom naolejovať prírodnými voskami, a keď sú nástroje hotové, môže začať hrať.

Reklama

 

 

 

 

[singlepic id=9782 w=320 h=240 float=left]Ešte predtým, než začal Lukáš hrať, požiadal návštevníkov čajovne, aby sa nenechali rušiť a rozprávali sa ďalej, že on im k tomu bude len tak v kúte hrať. Po prvých tónoch celá Medulienka zmeravela, všetci sa prestali rozprávať a ohúrene sledovali Lukáša, niektorí sa dokonca presunuli ešte bližšie k nemu, aby lepšie počuli, a to aj napriek tomu, že mohutný zvuk didgeridoo sa niesol až ku schodom, iní zatvárali oči a úplne sa oddali hudbe.

Vibrácie sa niesli priestorom a pôsobili upokojujúco

[singlepic id=9783 w=320 h=240 float=right]Neuveriteľný zvuk, ktorý na kuse dreva tento človek dokáže vyčarovať, ako aj vibrácie, ktoré sa niesli celou čajovňou, nás pritiahli akosi bližšie k Zemi a pôsobili veľmi upokojujúco – presne tak, ako pôsobí na ľudí aj celá Lukášova osobnosť. Jeho sobotňajšie vystúpenie bolo okorenené aj prítomnosťou „vzácneho hosťa, neznámeho Kanaďana“ – česky hovoriaceho mladíka hrajúceho na klarinet (a vôbec nie zle!), ktorého vraj len ráno stretol v Bratislave a s ktorým sa v tento večer rozhodol zaimprovizovať. Naozaj im to išlo skvele, čajovňa sa postupne zapĺňala a [singlepic id=9781 w=320 h=240 float=left]„pradávnemu orchestru“ tlieskalo čoraz viac rúk – od tých najmenších až po „naše dospelácke“. Každý si našiel to svoje a mne sa v mysli vynoril mýtus o stvorení muža a ženy, ktorý spomína aj Lukáš na svojej web stránke: Na počiatku vekov stvoril veľký duch Biama muža a ženu a tí potom svojimi piesňami vytvorili najskôr duše zvierat a vtákov, a zvukom didgeridoo aj ich skutočné podoby.

Viac info o Lukášovi a didgeridoo môžete nájsť na príjemnej a prehľadnej web stránke www.pilnaj.com.

Text a foto: Veronika Škultétyová