Pravoslávna cirkev by chcela u nás postaviť kópiu kostolíka z areálu Kostolca

Reklama

 

 

 

Smelé plány vybudovať v Piešťanoch presnú kópiu cirkevnej pamiatky z čias Veľkej Moravy – kostolíka z areálu veľmožského dvorca na Ducovom, potvrdil pre PNky piešťanský pop, jerej Marek Kundis. Ak sa podarí túto myšlienku zrealizovať, pri výstavbe by sa mali riadiť byzantskými pravidlami sakrálnej architektúry, ktorá sa vyznačuje aj bohatými vnútornými freskami. Zatiaľ však nenašli v Piešťanoch vhodný pozemok.

Pravoslávna cirkev sa na Slovensku spája najmä s misijným pôsobením Cyrila a Metoda v období Veľkej Moravy. „Kostolec je nám blízky práve kvôli jeho veľkomoravskému pôvodu,“ uvádza Marek Kundis, „ako dokazujú cyrilometodské pamiatky, na 90 percent máme dnes rovnaké bohoslužby, aké sa konali aj v Ducovom na Kostolci.“ Myšlienku postavenia kostolíka spomenul piešťanský pop, ktorý pôsobí aj v Brezovej pod Bradlom, na zasadnutí piešťanskej Mestskej rady v utorok 10. novembra, ktorá prerokovávala jeho žiadosť o prenájom priestorov v mestskom objekte na Kukučínovej ulici. V súčasnosti slúži u nás pravoslávna cirkev svoje bohoslužby v Kaplnke Božského srdca Ježišovho pri Kolonádovom moste, kde sa ale o čas a priestor delia s rímsko-katolíkmi i gréko-katolíkmi, a tak by sa radi osamostatnili.

Reklama

 

Čo sa týka výstavby nového kostola sú v štádiu hľadania vhodného pozemku. „Od poľskej pravoslávnej cirkvi máme k dispozícii drevený kostolík, pokiaľ by bol pozemok, do roka a dňa by sme mohli mať v Piešťanoch malý kostolík,“ tvrdí jerej.

„Pozemky v Piešťanoch sú veľmi drahé, síce sme dostali zľavu, ale stále to bolo niečo okolo 80-tisíc eur.“ Drevený kostolík z Poľska je podľa neho rozoberateľná dočasná stavba, ktorá by im poslúžila do otvorenia kópie ducovskej rotundy.

Reklama

 

 

 

 

Pravoslávne chrámy sa riadia prísnymi pravidlami byzantskej sakrálnej architektúry, ktorej kostoly vydržali stáročia. Obsah vnútornej výzdoby a cirkevných fresiek je veľmi bohatý Podľa popa, ak by sa im podarilo nový kostolík vybudovať, tak by vlastne celú krásu cirkevných pamiatok z čias Veľkej Moravy sprístupnili aj súčasníkom, a to nielen členom pravoslávnej cirkvi, ale aj pre iných návštevníkov.
„Aby sme mali predstavu, ako vyzeral Kostolec, Devín a iné veľkomoravské pamiatky, musíme sa pozrieť do Byzancie, odkiaľ prišla misia svätých bratov Cyrila a Metoda. Pre byzantské chrámy platia prísne pravidlá pre architektúru, usporiadanie priestoru a maľby interiéru,“ vysvetľuje Marek Kundis. „Čo sa týka interiéru, napríklad v Kapadokii, dnešné Turecko sú celé mestá aj s kostolmi vytesané do pieskovca. Suché prostredie a žiaden prístup svetla nám zachovali fresky z 11, storočia v pestrých farbách. Takže, keď vidíme tieto ikony na stenách, vieme, že na 99 percent takto vyzeral aj interiér chrámu v Kostolci.“

-red-, foto: Marek Kundis