Piešťany očami detí 2016: Lea Chromiaková „Mestečko“

Reklama

 

 

 

Víťazkou I. kategórie – žiakov IV. až VI. ročníka, literárnej súťaže Piešťany očami detí, ktorú pravidelne organizuje Mesto Piešťany, sa stala v roku 2016 Lea Chromiaková zo Základnej školy na Brezovej ulici. Blahoželáme a jej príbeh o mestečku, ktoré sa odsťahovalo od svojich obyvateľov, prinášame v pôvodnej podobe (bez redakčných úprav).  

MESTEČKO PIEŠŤANY              

Reklama

 

Kde bolo, tam bolo, za Novým Mestom nad Váhom, blízko pri Trnave, sa rozprestieralo mestečko Piešťany. Mestečko Piešťany bolo spokojné. Jedno z najspokojnejších. Ale od minulého týždňa sa mu rýchlo zmenila nálada. Všimlo si, že ľudia si ho prestali vážiť. Videlo porozhadzované smeti po uliciach, poprevracané koše, na tráve porozhadzované ohorky, v parku na ihrisku rozbitý kolotoč a vylomenú hojdačku, na cestách porozbíjané sklenené fľaše, v potôčiku hodený nákupný vozík a na lavičkách nalepené žuvačky. Ale najviac ho mrzelo, že ľudia si to nevšímali. Jedného dňa to už nevydržalo a tak sa so všetkými budovami i kostolmi odsťahovalo preč, ale bez obyvateľov.

No, ale toto si už všimli! Zmizli im domy, kostoly, banky, záhrady, hotely a dokonca aj to ihrisko v parku! Ocitli sa na holej zemi. Tak si posadali do kruhu a začali sa radiť.

Reklama

 

 

 

 

Jedna pani z Teplickej ulice povedala: „Netuším, čo sa stalo, ale myslím si, že nás uchytil nejaký vír a odniesol nás na nejakú inú planétu.“

 „Ja si myslím, že určite sa vylialo more a odplavilo nám mesto a … prosím ťa, kde je tu nablízku more?“ prerušil ho ujo Ivan.

„A keby malo odplaviť mesto, tak odplaví aj nás.“

 „Podľa mňa sme si mestečko Piešťany nevážili a ono od nás odišlo preč a nechalo nás tu.“

„Poďme ho my hľadať!“ navrhla pani, tá, ktorá býva na Teplickej.

„A nezabudnime sa mu ospravedlniť,“ povedali všetci naraz.

A tak sa obyvatelia mestečka Piešťany vybrali mestečko Piešťany hľadať. Na druhý deň ho našli v Českej republike. Smutné, osamelé a úplne špinavé. Tak im to prišlo ľúto, že takéto ospravedlňovanie ešte svet nezažil. Mestečko súhlasilo s návratom, ale pod podmienkou, že keď sa vrátia, vyčistia ho a opravia ihrisko v parku. Ako povedalo, tak sa aj stalo.

Obyvatelia ho vyčistili, až sa skoro od šťastia rozplakalo. A odvtedy nepadol na zem  ani  jeden jediný papierik. 

KONIEC

Lea Chromiaková, 5.A, I. kategória – próza, ZŠ, Brezová 19, Piešťany, foto: archív PNky