Mlynárska história – 7. Ružový mlyn 1948-1952

Reklama

 

 

 

„V roku 1948 prešla politická moc v štáte do rúk robotníckej triedy pod vedením KSČ, ktorá sa stala vedúcou vládnou politickou stranou. Vedúcich funkcií v štátnych orgánoch, spoločenských a hospodárskych organizáciách sa väčšinou ujímali robotnícke kádre. Bol to začiatok výstavby socializmu v Česko-Slovensku“(1). Ústava z 9. mája z roku 1948 zakotvila spoločenské vlastníctvo priemyselných podnikov nad 50 zamestnancov. Začali vznikať ďalšie národné podniky a zavádzať systém socialistického hospodárstva a uplatňovali sa nové zásady riadenia v národných podnikoch.

[singlepic id=7018 w=320 h=240 float=left]V tomto roku bol znárodnený aj komplex podnikov v areáli Ružového mlyna v Piešťanoch, keď predtým v nich bola ustanovená národná správa. Znárodňovanie prebehlo hladko, na čom mali zásluhu aj odboroví funkcionári, ktorí sa zúčastnili na Celoštátnej odborovej konferencii v Prahe (Peter Valo). Uplatnenie zákona o znárodňovaní vykonalo Povereníctvo potravinárskeho priemyslu v Bratislave, dňa 4. septembra 1948, kedy vznikla firma Považské mlyny, národný podnik Piešťany. Na tú dobu to bol jeden z najväčších podnikov v odbore na Slovensku. Týmto činom sa vlastne potvrdilo postavenie Ružového mlyna na západnom Slovensku a na Považí. Podriadené mu boli okrem prevádzok bývalého Ružového mlyna aj ďalšie mlyny, cestovinárne, výrobne trvanlivého pečiva a pekárne na Považí. Tieto externé „cechy“ mali svoje vlastné rajóny a špecializáciu na určitý druh výroby: mlynskú, cukrárenskú alebo pekárenskú. Nadriadeným orgánom Považských mlynov n.p. bolo Povereníctvo potravinárskeho priemyslu. Prvým riaditeľom PM n.p. bol Anton Fabián, ktorý prišiel do Piešťan z Liptova. Vo vedúcich funkciách pokračovali národní správcovia. V Ružovom mlyne Michal Ernest Koss, v Lavuse Július Ponger, v Trvanlivom pečive a cestovinárni (Piešťanský potravinársky priemysel) Aladár Steinhúbel.

Reklama

 

[singlepic id=7017 w=320 h=240 float=right]Považské mlyny n.p. spravovali Ružový mlyn s výrobňou jačmenných krúp a ovsených vločiek a chov ošípaných. Ďalej Prvý parný mlyn v Trnave, ktorý stál naproti cukrovaru a neskôr bol prerobený na výrobňu kŕmnych zmesí v rámci PNZP, mlyn Nupod (neskôr mlyn 1. mája) Trnava, mlyny Trenčín, Mária mlyn v Sládkovičove, mlyn Včela v Ružomberku, v Dolnom Kubíne, ktorý mal aj výrobu trvanlivého pečiva OPUS. Okrem toho celý rad tzv. malých mlynov (neskôr známe ako roľnícke mlyny-RoM, aby neprišlo k zámeme s RM, Ružový mlyn) na Považí. Ďalej pod PM n.p. patrili výrobne TPaC i cukrárne: Keksáreň a cestovináreň v Piešťanoch, výroba oblátok a cukrárenských výrobkov OLIVKA Skalité, výroba oblátkového tovaru VENDRINSKÝ Žilina, trvanlivé pečivo HANA Ružomberok, TATRANKA v Liptovskom Hrádku (tento podnik po viacerých organizačných zmenách a technologických rekonštrukciách pracuje doposiaľ a jeho pôvodné meno nesie jeho najznámejší a najrozšírenejší výrobok „Tatranka“) a MAŠKRTY v Piešťanoch (na terajšej Rázusovej ulici). Postupne boli ku podniku pričleňované väčšie [singlepic id=7019 w=320 h=240 float=left]i menšie pekárne z teritória od Sládkovičova na juhu po Liptovský Hrádok na Považí, vrátane Kysúc a Oravy. Nároky na riadenie tejto zložitej výrobkovej a organizačnej štruktúry sa z roka na rok zvyšovali a podnik zrejme požíval vysokú dôveru vo svoje schopnosti. Rozsah tohto podniku zodpovedal jeho názvu Považské mlyny, pretože zahrňoval mlynskú, cestovinárenskú a pekárenskú výrobu, ale aj výrobu trvanlivého pečiva na celom Považí. Jeho riadenie si vyžiadalo množstvo tvorivej odbornej, organizátorskej a riadiacej práce, často veľmi improvizovanými metódami, lebo legislatíva sa tvorila zároveň menila „za pochodu“. V tom období sa začala formovať skupina vedúcich pracovníkov, ktorí postupne získali pre areál Ružového mlyna riadenie mlynárskje a cestovinárenskej výroby na celom Slovensku a väčšinou zostali na riadiacich postoch až do rokov 1983-85, keď postupne odchádzali do dôchodku. Možno povedať, že všetci uvedení, ale aj väčšina pracovníkoch na nižších stupňoch riadenia pochádzali z mlynárskych rodín a remeslo mali „v krvi“. Podnik okrem výroby zabezpečoval aj odbyt, kde prvoradým kritériom bolo uspokojovanie obyvateľstva pri súčasnom nedostatku alebo obmedzeným dodávkam surovín. Táto zodpovednosť bola na PM v celom regióne Považia. Nedostatok skúsených riadiacich pracovníkov sa riešil ich sústreďovaním z vysunutých prevádzok, ale aj preškoľovaním kádrov z robotníckych profesií. Z nich viacerí odborne a organizačne vyrástli a stali sa dlhodobými riadiacimi pracovníkmi.

[singlepic id=7020 w=320 h=240 float=right]Tak prešli roky 1949-1950 v ktorými sa pokračovalo novým spôsobom organizácie a riadenia v socialistickom podniku Považské mlyny n.p. Piešťany. Okrem výroby a riadenia bolo potrebné aj plánovanie a vytváranie koncepcií pre budúce obdobia v prioritných oblastiach koncentrácie výroby, zvyšovania produktivity práce, zavádzaní novej techniky, nových výrobkov a technológií. Mnohé veci boli neznáme, nevyskúšané, chýbali technické normy a výrobné i ekonomické predpisy. Uvedené obdobie preverilo schopnosti nových riadiacich pracovníkov. Boli to prevažne ľudia v mladšom veku, plný energie a odhodlania. Popri uvedených problémoch a ťažkostiach, výrobné výsledky podniku boli dobré a hodnotilo sa i to, že zásluhu na tom majú všetci zamestnanci podniku, vrátane robotníkov. Vytvárali sa nové a často veľmi trvale pracovné a medziľudské vzťahy, čo bolo predpokladom dobrých výsledkov. Spoločnosť bola propagáciou vedená k optimizmu. Výrobky podniku PM Piešťany mali nezastupiteľnú úlohu vo výžive obyvateľstva základnými potravinárskymi výrobkami. Začiatkom 50. rokov vydával tento podnik aj závodný časopis MELEME, ktorý sa však dlho neudržal a nepodarilo sa nám ho zatiaľ zdokumentovať. V roku 1951 bol za riaditeľa podniku menovaný Svetozár Mocko z mlynárskej rodiny v obci Prašník.

Reklama

 

 

 

 

Autor: Alexander Urminský v spolupráci s Ing. Alexandrom Murínom   Foto: archív A. Urminského

(1) Citácia z úvodu firemného materiálu k retrospektíve a perspektíve podniku.