Blog Jozefa Drahovského: O krátkozrakých prstoch

Reklama

 

 

 

 

Reklama

 

Nastáva zima. Ako každá zmena, aj tu sa treba prispôsobiť. V tomto prípade začínajú omŕzať pršteky. Ľavobrežná ruka sa snaží strčiť sa do vrecka svojej časti kabáta, snáď tam nájde aj teplý plážový piesoček. Pravobrežná ruka má problémy. Každý z jej niekoľko prštekov si hudie svoje, ale nie a nie ťahať celú ruku nejakým smerom. Asi sa nám tie prsty ani nevidia. Krajinský opasok sa sťahuje, bruško sa tvári, že hladuje. Nedá termálneho tepla do svojich končatín.
A hlava? Zdá sa, že tento čudný, rukatoprstový živočích ani hlavu nemá. A možno nemá ani pätu. Asi premrzne, vyhladne – a aj chradne. A aj keď sa usmieva, je na vymretie.

Postavme si hlavu! Je jedno, či pravú alebo ľavú. Ale potrebujeme ju, aby dala konečne ruky dokopy, vlastne, aby jednotlivé prsty oboch brehov, pardón rúk, vedeli, že tamto sú predsa rukavice, aby nepomrzli.