Most, ktorý patrí všetkým a zároveň nikomu

Reklama

 

 

 

Moje postrehy ku Krajinskému mostu

Problém premostenia Váhu trápi Piešťany už veľmi dlhú dobu. Mohli by sme ho dokonca nazvať dedičným problémom. Prečo dedičným? O nevyhnutnosti riešenia tejto situácie sa totiž hovorí už dlhú dobu. Už od vzniku samostatnej Slovenskej republiky si kompetentní prehadzujú tento problém ako horúci zemiak. Až na jednu opravu, ktorá sa uskutočnila v roku 2000, nebol nikto schopný tento problém vyriešiť. Kto je teda zodpovedný? V prvom rade sú to podľa mňa predchádzajúce vedenia mesta a vinu na tom určite má aj to aktuálne vedenie na čele s primátorom. Možno sa pýtate, prečo práve vedenie mesta, keď most patrí Trnavskému samosprávnemu kraju. Treba však, aby sme si položili otázku, koho sa problematika Krajinského mosta týka. A prídeme na to, že sa jedná predovšetkým o obyvateľov mesta Piešťany a potom tiež okolitých obcí. Piešťany sú však hlavným strediskom v tomto regióne, a to už či sa na to pozrieme z hľadiska počtu obyvateľov, podnikateľov, škôl alebo z pohľadu toho, že sme kúpeľné mesto. Preto je to hlavne problémom nášho mesta. Nemôžeme teda čakať, že sa o to postará niekto za nás.

Reklama

 

Prvá sa ozvala verejnosť

Reklama

 

 

 

 

O probléme zlého technického stavu mosta hovorí verejnosť už dlhodobo. Naposledy naň poukázali v septembri 2013 aktivisti z občianskeho združenia Ľudia pre lepšie Piešťany, ktorí zorganizovali protest. Napriek tomu, že sa tento protest mal konať na Krajinskom moste a most mal byť na chvíľu zablokovaný, kompetentní z vedenia nášho mesta to nepovolili. Preto boli organizátori nútení protest presunúť ku Kruhovke pri Krajinskom moste.

Nie je dobré, keď sloboda prejavu, na ktorú máme právo z ústavy je takto marená z pozície sily. Podľa môjho názoru bola kritika občanov v súvislosti s technickým stavom opodstatnená a ako nakoniec vidíme, to bolo tým impulzom, ktorý po rokoch slov spustil proces opravy mosta.

V októbri 2013 VÚC schválil financie na opravu

Mesiac na to, staré zastupiteľstvo Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) schválilo financie vo výške 215 tisíc eur na opravu mosta. Predpokladané náklady na celú rekonštrukciu sú však vyčíslené na 2 milióny eur. Preto je táto suma podľa môjho názoru nepostačujúca.

Prvýkrát nás informoval v novembri na mestskom zastupiteľstve primátor o plánovanej oprave mosta. Vtedy som sa dozvedel o plánovanej akcii takéhoto rozmeru.

REKLAMA

Vývoj situácie bol žalostný a k postupom riešenia som bol kritický

Vážnym problémom je fakt, že starostovia priľahlých obcí neboli o zámere opravy Krajinského mosta vôbec informovaní, a teda občanov, ktorým sa zodpovedajú, nevedeli vôbec odpovedať na ich otázky. Podľa môjho názoru je nemysliteľné, aby sa starostovia dozvedali o tak závažnej veci z médií, a aby práve starostovia dotknutých obcí boli tí, ktorí niečo iniciujú. Myslím si, že to celé malo prebehnúť tak, že termín uzávierky mosta a všetky s tým súvisiace veci mali byť v prvom rade odkomunikované práve s dotknutými obcami, ktoré sú za svojich obyvateľov zodpovedné. Následne sa mali v dostatočnom predstihu odkomunikovať potrebné veci s verejnosťou, hasičmi, policajtmi, autobusovou dopravou, podnikateľmi a všetkými, ktorých sa to týka. Namiesto toho však zástupcovia organizácie nezvládli dostatočne odkomunikovať to, čo mali. Prípravu tejto investičnej akcie môžeme preto považovať nie len za nedostatočnú, ale priam katastrofálnu. Celé je to „šité horúcou ihlou.“ A kto na to v konečnom dôsledku dopláca? Samozrejme ľudia.

Moje aktivity

V januári som na mestskom zastupiteľstve kritizoval vedenie mesta Piešťany, že nedostatočne háji záujmy obyvateľov nášho mesta pri plánovanej dvojmesačnej odstávke mosta. Vedenie mesta sa vyjadrilo, že moja kritika by mala byť adresovaná zástupcom TTSK a nie im. S touto argumentáciou sa nestotožňujem. Som presvedčený o tom, že mesto Piešťany by malo mať prvoradý záujem a vykonať všetko preto, aby problém v súvislosti s uzávierkou mosta riešilo, pretože sa to bytostne dotýka našich občanov.

Navrhol som, aby diaľničný úsek Lúka – Piešťany, ktorý má slúžiť ako obchádzková trasa, bol počas odstávky mosta oslobodený od spoplatnenia.

V stredu 29. januára som sa na základe iniciatívy starostov Banky, Ratnoviec a Veľkých Ripňan, zúčastnil rokovania na Ministerstve obrany, aby sme prediskutovali možnosti zapožičania pontónového mostu armádou. Na tomto stretnutí som sa dozvedel jednu pre mňa úplne novú informáciu, a to, že most, ktorý tu bol dočasne postavený v roku 1991 nebol pontónový most, ale tzv. Bailey bridge, pričom tento most nie je v rukách armády. Armáda má k dispozícii klasický pontónový most, resp. most ženijný. To znamená, že sa jedná o most plávajúci na vode. Jedným z hlavných argumentov, prečo tento most nevedia kompetentní zabezpečiť sú okrem bezpečnosti aj náklady, ktoré nám odhadli na 500 tisíc eur. Každý uzná, že pri investícii 215-tisíc je 500-tisíc za dočasné premostenie neprimerane veľa. Predpokladám, že z tohto dôvodu náhradné premostenie z VÚC rázne odmietli.

Vo štvrtok 30. januára som sa zúčastnil rokovania k riešeniu situácie Krajinského mosta v zasadačke Mestskej knižnice v Piešťanoch. Je zarážajúce, že ako poslanec  VÚC za Piešťanský okres som nedostal pozvánku.  Zúčastnili sa ho zástupcovia kraja, mesta, obcí, podnikateľov a všetkých dotknutých orgánov štátnej správy. Po tomto stretnutí mi však nezostávalo nič iné, ako vyjadriť pohoršenie nad (ne)konaním kompetentných. Celé toto rokovanie, ktorého sa zúčastnilo viac ako 50 rôznych zástupcov bolo jednou veľkou fraškou. Zástupcovia organizácie, ktorá spravuje cesty a spadá priamo pod TTSK boli nepripravení a nedokázali kompetentných informovať o tom, čo vlastne dovtedy spravili.

Na začiatku februára som na zasadnutí TTSK v bode Interpelácie vystúpil a predsedovi kraja položil niekoľko otázok. Dotazoval som sa na to, prečo Správa a údržba ciest TTSK nezabezpečila včasnú informovanosť starostov, a tým pádom aj občanov. Kriticky som zhodnotil zlú prípravu tejto investičnej akcie, nedostatočnú komunikáciu s dotknutými orgánmi (policajti, hasiči, a pod.) a podnikateľmi. A preto som požiadal o zoznam všetkých aktivít, ktoré boli v súvislosti s opravou mosta uskutočnené.

Prečo iba 215 tisíc eur?

Rekonštrukcia Krajinského mosta si vyžaduje sumu cca 2 milióny eur. Predchádzajúce zastupiteľstvo TTSK však chválilo iba jednu desatinu potrebnej sumy, ktorá by pokryla celkovú rekonštrukciu mosta. Toto je hlavný kameň úrazu, nedostatok financií, ktoré boli na túto investičnú akciu schválené.

Aké sú možné riešenia?

Existujú dve alternatívy riešenia  zlého technického stavu mosta. Najprijateľnejším riešením by bolo plánované vybudovanie obchvatu. Obchvat bol naplánovaný, je zakreslený v územnom pláne, takže jediné, čo chýba sú peniaze. Druhou možnosťou je riadna rekonštrukcia Krajinského mosta. Pod pojmom riadna mám na mysli rekonštrukciu, ktorá nám problém zlého technického stavu vyrieši na dlhšiu dobu. Nie plátanie, ktoré len oddiali nevyhnutné na nejaký krátky čas.

V súčasnosti sa bavíme o alternatíve, ktorá sa zdá byť najjednoduchšia. Nie je však najlepšia  a z dlhodobejšieho hľadiska je tento fakt potrebné vyriešiť. Nie zavierať pred ním oči. Preto by sme o premostení Váhu v Piešťanoch mali hovoriť a hľadať dlhodobé riešenia.

Mám záujem zlepšiť situáciu

Som presvedčený o tom, že investícia v sume 215 tisíc eur je nedostačujúca na to, aby riešila tak závažný problém. Myslím si, že najlepším riešením v súčasnej situácii by mohlo byť presunutie investičnej akcie opravy mosta a dovtedy hľadať finančné prostriedky na jeho rozsiahlejšiu rekonštrukciu. Tento môj návrh som tlmočil na zastupiteľstve TTSK, avšak nestretol sa s pochopením. Preto som sa rozhodol vlastnou iniciatívou požiadať predsedu Vlády SR o finančnú podporu zo štátneho rozpočtu SR.

Krajinský most je problém,  ktorý trápi nás všetkých. Aj ja som jeden z vás!

Miloš Tamajka, M.B.A.

poslanec Trnavského samosprávneho kraja

poslanec MsZ Piešťany