Divná chôdza richtárov

Reklama

 

 

Aj keď žijeme s chlapmi na dedine niekedy spoločne hosťujeme v jednej malej piešťanskej krčme. Draftovali nás pred mesiacom z piateho miesta a teda práve v dobe, kedy sa v týchto priestoroch všetko točí okolo témy CTčka alias totálneho hyenizmu a komunálnej politiky. Keď to tak počúvam musím uznať, že vy Piešťanci to máte ťažké. Nie je jednoduché vybrať si z pestrej ponuky gulášov, čajov a interpretov.

Ísť na polievku na Trajane a zmeškať  Progres v Dome Umenia? A či dať si Bowling s KDH , ale čo Smer  Božanka a Jakubec? My na dedine to máme jednoduchšie. Neminie nás ani jeden guláš, pretože nechceme nikoho uraziť. V rozhodovaní máme jasno aj bez  billbordov, pretože na dedine sa všetci poznáme. My o kandidátoch vieme šecko. Aký to je vták, čo je to za hňupa, kedy išiel včera zo šenku, koľko dal žene po papuli, kedy dala žena jemu. U vás to je ťažšie. Ako hovoril môj dedo „smejú sa na vás z letákov, ako ušatý ze zvonice“, valí sa to na vás z každej strany. Otvoríte chladničku a tam Heslo ponúkam istoty. Z mrazáku vyskočí Zmena, ktorej veríme a to už aj pred tým než to povoľuje zákon, skočíte do auta a v spätnom:  Nechcem vládnuť ale slúžiť. Kto sa v tom má vyznať. Všetci niečo sľubujú a realita je inde. Ideálny kandidát by mal priznať farbu hneď na začiatku. Mal by na rovinu povedať, že už niekoľko rokov má nutkanie stať sa richtárom. Že ho nikto na nič nenahováral a že kandidovať sa rozhodol sám, že detstvo mal ľahké nakoľko otec robil na pánskom a mama na dámskom. Peňazí teda bolo haba kuk, že ako klasický slovenský podnikateľ klame na daniach, že to či bude brať úplatky nevie, pretože tak vysokú morálnu hodnotu, aby nekradol nemá, pretože tú má len Pápež František a moja babka, že má sklony k alkoholu a krásnym ženám a nie je teda vylúčené, že jedného dňa zíde z cesty, že nemá rád svojich protikandidátov a preto proti nim kandiduje a že keď sa raz objaví spis, tak ho to neprekvapí, pretože kto je bez viny, nech hodí kameňom. Takýto kandidát by nás ničím negatívnym už neprekvapil a mohlo by sa to u neho len zlepšovať.

Reklama

 

V jednom malom anglickom mestečku je zvykom na konci funkčného obdobia odvážiť všetkých zástupcov mesta. Ten kto pribral je vypískaný, ten kto schudol je vypískaný tiež. Krásny zvyk, mali by sme ho zaviesť. Neviem prečo, ale v poslednej dobe  sa čoraz viac stretávam s terajšími richtármi našich obcí a miest a musím vám povedať, že som prišiel k jednému spoločnému znaku týchto našich zástupcov. Oni vám pred voľbami chodia takmer úplne rovnako. Nejako tak,  ako keď som išiel prvý krát pred katedru Profesorky Žižkovej a mal som poriadne v galotách. Niet sa im čo čudovať. Ono zas tak o málo nejde a priznajme si, zvyknúť si na post najvyššieho je veľmi ľahké a upokojujúce.  Nedávajte im to za vinu. Sú to tiež len ľudia. Radím im aby nezúfali. Možno im to vyjde aj teraz a možno nie a len to proste vyjde.

Milí Piešťanci, dedinári.  Za pár rokov sme si mohli všimnúť kto ako pracoval, kto ako kradol, kto sa ako bil za lepšie fungovanie našich obcí a miest. Nemôžeme ostať pokojní a bez emócií, pretože len emócie robia zmeny. Na konci nám dedinárom dovoľte byť  otvorení ako naša obľúbená krčmová postavička Miloš Zeman. Je čas na to, aby ste to zobrali do svojich rúk. Tak to neskurvite.

Reklama

 

 

 

 

 

PS : Sľubujem vám iba krv, pot a slzy

REKLAMA: