Blog Jozefa Drahovského: Čas pôstu

Reklama

 

 

 

Vieme ešte vôbec, čo slovo pôst znamená? Len tak na chvíľku som si odskočil na múdru Wikipediu, kde som našiel takúto definíciu: „Pôst je obdobie, v ktorom si človek dobrovoľne úplne alebo čiastočne odriekne jedlo, alebo iné pôžitky.“ Takže máme tu nielen hladovku, ale aj iné pôžitky. A prečo vlastne vznikol pôst? Ja ho vnímam ako niečo prípravné, aby som si uvedomil, čo všetko dostávam, aby som sa pripravil na niečo výnimočné, aby som sa očistil od bežných myšlienok a návalu denných starostí. A v konečnom dôsledku, ak ide o pôst týkajúci sa jedla, tak aj svojmu telu doprajem trochu odpočinku.
Naši predkovia na Slovensku mali zvyk sa pôstiť už po Kataríne a vydržať až do Vianoc. Striedmo jesť bolo aj nevyhnutné, keďže potravy v zimnom období bol nedostatok.
Mňa inšpiroval k tomuto zamysleniu sa nad predvianočným pôstom článok, ktorý som našiel včera u spolužiaka ako link. Autor v ňom opisoval svoju skúsenosť s predvianočnými trhmi, ktoré sa začali v našich mestách už koncom novembra a v obchodoch a obchodných centrách sa darčeková naháňačka začala možno aj skôr. Narážal na vianočnú atmosféru, ktorá sa vám pri prechode mestom natláča neustále v podobe tých istých vianočných piesní až pod kožu. A mal som pocit, že autor chce povedať, že si konečne koncom decembra vydýchne, keď to všetko utíchne.
Vo mne to vyvolalo takú paralelu k pôvodným zvykom. Kedysi sa ľudia stíšili, vo svojom vnútri sa skôr pripravovali na oslavu vianočných sviatkov. Bol to pôst ako príprava na nejakú oslavu. Dnes mám pocit, že ľudia sa vopred radujú a tešia, že sa blížia Vianoce, naháňajú sa a bavia 4 týždne a potom, potom príde namiesto oslavy to upokojenie. Presný opak ako v minulosti.
A musím povedať, že napriek tomu, že sa mi páči, ak máme mesto pekne vyzdobené, že sa mi páči, keď sa pripravuje vianočný stromček, že sa mi páči, keď pribudnú stánky s netradičnou ponukou, nie som nadšený tým, že je to príliš „hlučné“ v čase, keď ako si to ja predstavujem, by sme mali byť radšej v stave príprav a očisty, ako v huravare nákupov a zábavy.
Na záver len myšlienka z už spomenutého článku, čo som si včera prečítal. Z piesne Tichá noc sa môže stať overklíkovaná pesnička, ktorá stratí to čaro, pre ktoré bola napísaná. To čaro konca polnočnej svätej omše, keď zhasnú svetlá a všetci si ju spoločne zanôtime.

Reklama