Búrka v cirkevnom školstve

Reklama

 

 

 

Piešťanské cirkevné školstvo (Základná škola aj Gymnázium) prechádza v poslednom období niečím, čo sa vôbec nepodobá partnerským vzťahom, skôr búrke. Prečo? Arcibiskupský úrad, ako zriaďovateľ oboch škôl pred pár dňami rozhodol, že obe školy budú v blízkej budúcnosti spojené.

Napriek tomu, že  ani zďaleka nebol vyjadrený súhlas oboch škôl. Skôr naopak. Odrazu sa ukazuje, že súvislosť s niektorými rozhodnutiami v minulosti zrejme nebola náhoda. A evidentne na to dopláca práve ten, čo by mal VŽDY vyhrávať. ŽIAK. A tak, ako aj v iných prípadoch, sa ukazuje aj tentoraz, že príčina tohto stavu, ktorý je evidentne pokazený má príčinu v manažérskom prístupe zriaďovateľa.  Evidentne zlyhal vo svojom výkone. Rozhodnutia, ktoré boli vykonané  bez akéhokoľvek manažérskeho prístupu – a v podstate smiešne v terajšej „komplikovanej dobe“  iba dokazujú, že aj taká inštitúcia  akou je zriaďovateľ  má v súčasnej dobe veľké problémy v každej oblasti, ktorá má čokoľvek spojené s takpovediac vonkajším svetom – myslím tu teraz školy a ich manažovanie, žiakov a ich rodičov, školy a výchovu mládeže.

Reklama

 

Vzťah oboch škôl je narušený. Vzťah škola rodičia je rozbitý. Vzťah rodičov  základnej školy ku gymnáziu je veľmi nedôveryhodný,  vzťah škôl, aspoň tej doterajšej (plne funkčnej) k zriaďovateľovi je komplikovaný… a v  súčasnosti je taký, že východisko na to, aby tento celok v budúcnosti fungoval k spokojnosti rodičov a hlavne žiakov bude takmer  nemožné nájsť. Že to v konečnom dôsledku bude mať vplyv na vzťahy jednotlivých „zúčastnených“  navzájom,  je takmer isté. A že škody vzniknú pravdepodobne iba tam, kde by mali najmenej – u žiakov, je tiež pravdepodobné. No čo už.

Jednoznačne zlyhal  zriaďovateľ – trnavský arcibiskupský úrad. Nedokázal  riadiť školstvo v Piešťanoch a možno nie iba tu, v prospech, nazvem to rozvoja mládeže.

Reklama

 

 

 

 

Rovnako sa zdá, že doba ideálna alebo aspoň vhodná na nejaké rozhodnutia, správne rozhodnutia sa už prespala niekedy pred časom a akékoľvek riešenie teraz môže byť iba zlé. A úsmev cez slzy vyvoláva iba pravdepodobná možnosť, že aj teraz je pravdepodobné, že sa bude zodpovednosť zvaľovať nie na pravého vinníka, ale na kdekoho iného, iba pravý pôvodca si to neprizná a nepoučí sa. Čo je v tomto štáte už hádam aj pravidlo.  A nielen v štáte.

Autor: Ján Derďák