V Piešťanoch sa stretnú stovky turistov z celého Slovenska

Reklama

 

 

 

Piešťany čaká na budúci rok 65. ročník celoslovenského zrazu Klubu slovenských turistov a 49. stretnutia turistických oddielov mládeže KST, počet účastníkov by sa mal počítať v stovkách. Organizátorom bude KST TJ Bezovec Piešťany v spolupráci s regionálnou radou KST Trnava, Mestom Piešťany a Slovenskou federáciou kempingu a karavaningu FICC SR. Krásy nášho mesta a okolia budú turisti spoznávať v termíne 2. až 8. júla 2018, pričom iniciatíva vzišla od Michala Fialu, ktorý v roku 2013 organizoval celoslovenský cyklozraz. Klubová turistika má na Slovensku dlhoročnú tradíciu, ktorej korene siahajú až do roku 1881, pričom turbulentné obdobie nastalo po mníchovskej dohode a vzniku Slovenského štátu, ale aj po nástupe komunizmu. 

„Záujem o usporiadanie 65. ročníku mali na Liptove a v Prešove, ale nakoniec sme boli vybratí práve my. Počet účastníkov sa pohybuje okolo 800 dospelých, pričom na zrazy chodí približne 100 mládežníkov. Ohľadom ubytovania predbežne plánujeme osloviť miestne školy, internáty, ale aj hotely a campingy, aby si mohli turisti vybrať v rámci ich finančných možností. Kultúrny program uvítania sa uskutoční vo štvrtok večer, pre akreditáciu a prezentáciu sa nám momentálne najlepšie javí Dom umenia. Medzi predbežne plánovanými trasami je túra z Piešťan na Inoveckú chatu, z Čachtíc do Šípkového a aj pripravovaným chodníkom Karola Domina. Turistom budú pri presunoch do miesta štartu pomáhať autobusy, ale radi by sme zabezpečili aj špeciálne vlakové spojenie a samozrejme nejaké vodácke spestrenie programu,“ povedal za organizátorov z KST TJ Bezovec Michal Fiala.

Reklama

 

Turistické kluby majú v našej krajine dlhoročnú tradíciu, vznikať začali postupne už od roku 1881. Do roku 1918, teda do skončenia 1. svetovej vojny a následného vzniku Československa, nebolo možné na území nášho štátu založiť samostatný slovenský turistický spolok, vtedy vznikol Klub československých turistov. Turistika sa napriek zákazu úspešne rozvíjala aj v rámci Rakúsko-Uhorska vo viacerých regiónoch krajiny, napríklad aj v Rožňave, Spišskej Novej Vsi, Kežmarku, Poprade, či v Košiciach.

Turbulentné obdobie pre turistické kluby nastalo po mníchovskom diktáte. Na základe Žilinskej dohody zo 6. 10. 1938 bola menovaná slovenská autonómna vláda, ktorá sa usilovala autoritatívne monopolizovať nielen politické, ale aj telovýchovné dianie. Viaceré spolky v tomto období zanikli, iné sa zlúčili a pripravili na samostatné pôsobenie v rámci Slovenska. Všetok majetok, ktorý Klub československých turistov doteraz mal na Slovensku odovzdal tvoriacemu sa slovenskému spolku, medzi inými aj Holubyho chatu, Štefánikovu chatu na Ďumbieri, chatu pod Chabencom, Chatu pod Rysmi a viaceré ďalšie centrálne budované alebo prenajaté objekty. Telovýchovné organizácie na Slovensku boli rozpustené nariadením č. 70 z 5. 12. 1938. Svoj majetok museli odovzdať.

Reklama

 

 

 

 

V roku 1939 mal KSTL 68 odborov s 3.935 členmi. Zásadou bolo, že v jednom meste alebo obci mohol pôsobiť iba jeden OKSTL. V roku 1940 to už bolo 8.141 členov v 59 odboroch. Do konca roku 1947 sa počet odborov KSTL zvýšil na 93 a počet členov na 13.397. Išlo len o dospelé osoby, nakoľko KSTL nemal členstvo v kategôrii deti a mládež. Silu členskej základne možno vidieť už z tohto, že súčasný KSTL má po polstoročí približne rovnaký počet dospelých členov. Najsilnejší OKSTL pôsobil v Bratislave, v roku 1947 mal 972 členov. Na druhom mieste bol banskoštiavnický odbor, ktorý mal v rovnakom období 456 členov.

V čase vojny a SNP funkcionári a členovia významne pomáhali protifašistickému odboju. Poskytli na chatách úkryt prenasledovaným a hľadaným osobám, povstaleckým vojakom a partizánom a mnohí bojovali so zbraňou v ruke. 54 činovníkov KSTL obetovalo v boji proti fašizmu život. Ján Rašo, lyžiarsky pretekár KSTL, padol pri Troch studničkách. Ďalšieho pretekára KSTL Pavla Bilíka Nemci zajali a neskôr zastrelili na Kežmarskom hrade. Nemci odvliekli v októbri 1944 Eduarda Hrnčírika z Baťovian, nevedno kam. Ján Žuffa bol zastrelený v Demänovskej doline. Ján Bezrouk, horolezec a náčelník lyžiarskej skupiny KSTL zo Zvolena bol ako účastník SNP nájdený v masovom hrobe v Kováčovej. Bojmi alebo fašistickými vojskami bolo úplne zničených 56 turistických chát KSTL a 15 bolo poškodených, teda neporušených ostalo len niekoľko.Po vojne sa väčšinu z nich za finančnej pomoci štátu podarilo obnoviť (Výročná správa KSTL za rok 1945, s. 7 – 16).

Už od prvých dní po vojne sa však nad osudom KSTL začalo zmrákať. 15. 5. 1945 vydala Čsl. obec sokolská vyhlásenie k zjednoteniu telovýchovy v štáte. 31. 3. 1948 sa toto zjednotenie vstupom do Sokola uskutočnilo. KSTL sa tomuto zjednoteniu bránil, poukazujúc na fakt, že on už v sebe zjednotil viaceré aktivity, a že plní aj hospodárske úlohy mimo rámca telovýchovy. 26.apríla 1946 vydal Pamätný spis, ktorý adresoval prezidentovi, predsedníctvam vlády, Sboru povereníkov a SNR, ministrom a povereníkom, poslancom Národného zhromaždenia, poslancom SNR, Ústredného akčného výboru v Prahe, ÚAV v Bratislave, hospodárskemu sekretariátu KSČ v Bratislave a krajským národným výborom. Namietal v ňom proti prijatiu pripravovaného zákona, ktorým by sa mal KSTL po vzore českých zemí začlenil do zjednotenej telovýchovy. Ani tento 9-stránkový argumentačný dokument ÚV KSTL a siedmich zborov KSTL nepomohol. 14. júla 1949 bol prijatý zákon č.187 o štátnej starostlivosti o TV a šport. Týmto zákonom sa zriadil Slovenský výbor pre TV a šport. Povolená bola len Čsl. obec sokolská ako jednotná /presnejšie jediná/ organizácia.

Klub slovenských turistov nadviazal na činnosť predchádzajúcich organizácii a vznikol v roku 1990. Momentálne majú viac ako 16 000 členov, ktorí sú združení v 434 odboroch a kluboch KST. Organizácií je jednou z najväčších svojho druhu v oblasti športu, turistiky a voľného času. Ich hlavnou náplňou činnosti je organizácia podujatí v rôznych oblastiach turistiky, teda pešej, lyžiarskej, vodnej, vysokohorskej, cyklo, jazdeckej, zdravotne postihnutých, ale aj kempingu a karavaningu, mládeže, v táborení a ochrane prírody.

-lt/Zdroj: kst.sk/Foto. arhív, Piešťany History, Michal Fiala, Jozef Dospiva-