Jarka Lukačovičová: Chceme do politiky zapojiť viac žien a nezávislých odborníkov

Reklama

 

 

 

Nový subjekt na politickej scéne – strana Šanca sa predstavila Piešťancom toto leto výstavou Absurdistan. V rozhovore s predsedníčkou Evou Babitzovou sme sa vtedy venovali aj možnostiam zapojenia regiónov. Nedávno navštívili „baby z vedenia“ tejto mladej strany Piešťany opäť. Pri tejto príležitosti sme trochu vyspovedali druhú ženu Šance – podpredsedníčku Jaroslavu Lukačovičovú. Podľa nej by pri zmenách v politike pomohlo i zapojenie odborníkov, našich žien, ktoré sa stále skôr držia v úzadí, a tiež zástupcov tak trochu opomínaného tretieho sektoru. 

Poprosím Vás, aby ste sa na úvod v krátkosti naším čitateľom predstavili…

Reklama

 

Pracujem vo svojej účtovnej a ekonomickej kancelárii, podnikám ako živnostník aj ako obchodná spoločnosť. Viac menej ide o rodinnú firmu, v Banskej Bystrici ju vedú moji rodičia a ja pôsobím desať rokov v Bratislave. Okrem toho sa venujem aj organizáciám tretieho sektora, kde pôsobím vo viacerých subjektoch. Som tiež poradkyňou Združenia podnikateľov Slovenska, prezidentkou Slovenskej asociácie účtovníkov neziskových organizácií a  jednou zo spoluzakladateliek a bývalou podpredsedníčkou Platformy žien Slovenska.

Reklama

 

 

 

 

Tak to je pomerne dlhý zoznam pôsobísk, prečo ste sa rozhodli ísť aj do politiky?

Bolo to ťažké zvažovanie. Už roky píšem odborné články, týkajúce sa daní, ekonomiky či zakladania podnikov do najväčších periodík na Slovensku ako Hospodárske noviny, SME, Pravda a ďalších. Často som bola pozvaná buď za Združenie podnikateľov Slovenska, Republikovú úniu zamestnávateľov, alebo za väčšie neziskovsky či zväzy do rôznych pracovných skupín na ministerstvách, ale zakaždým to dopadlo rovnako. V prvom roku sa ministerstvo rozhodne založiť pracovnú skupinu, všetci sa tvária, aké je to super, áno, poďme niečo zmeniť, chceme vedieť názory z praxe. My tam ideme s nadšením, konečne sa niečo hýbe, ide k lepšiemu, donesieme výborné nápady, čo v praxi funguje, ale v konečnom dôsledku návrh zákona vyjde v takej podobe, že nemá s nápadmi z praxe nič spoločné. Bola som často nahnevaná a frustrovalo ma, že napriek tomu, že dlhé roky píšem, upozorňujem, zúčastňujem sa stretnutí, vynaložené úsilie sa nakoniec míňa účinkom.

Myslíte si, že sa vám, ako novej strane, ktorú ľudia veľmi nepoznajú, podarí tieto návrhy z praxe pretaviť do tvorby zákona, že odbornosť bude vypočutá?

Verím tomu, lebo už máme nejakú skúsenosť za sebou. Podarilo sa nám apelovať na zvýšenie obratu platiteľov DPH, ktorí budú môcť odviesť daň z pridanej hodnoty až po zaplatení faktúry. Legislatíva Európskej únie umožňuje ísť až do sumy 500-tisíc, náš zákon navrhoval 75-tisíc, po intervencii horko-tažko zodvihlo ministerstvo túto sumu na sto tisíc. Zatiaľ totiž stále platí, že ak návrh „ nevyjde z ich dielne“, teda od ministerstva, alebo že ho prezentujú ako vlastný návrh, tak mnohokrát neakceptujú ani veľmi prospešné pripomienky. Tiež v súvislosti s kauzou Váhostav, ale aj ďalšími sme navrhovali, aby štát vrátil podnikateľom alikvótnu časť DPH z faktúry, ktorá mu nebude uhradená, pretože odberateľ sa dostal do konkurzu, reštrukturalizácie a podobne. Ale on DPH odviedol štátu v plnej výške. Náš návrh bol, ak bude mať v ruke doklad, že dostane napríklad len 30-percent z fakturovanej sumy, štát by mu mal rozdiel v DPH-čke vrátiť. Zožali sme pochvalu od pána ministra, že ide o úžasné návrhy, a že aj oni s nimi uvažujú do budúcna, ale to bolo asi tak všetko.

Nedávno sme zasa predkladali návrh, ktorý by pomohol zamestnávateľom odbúrať byrokraciu napríklad pri prijímaní nových zamestnancov a chceli sme aj, aby napríklad chránené dielne mohli byť tiež v exteriéri. Zákon je dnes postavený tak, že zdravotne postihnutí môžu pracovať len v interiéri, ale na popud z praxe, od zamestnávateľov sme to chceli zmeniť, aby mohli pracovať aj vonku napríklad v záhradách, skleníkoch…Vládu by to nestálo ani euro z rozpočtu. Ale znovu sme narazili na rovnaký postoj – ak sme to nenavrhli my, tak nie je šanca, že by návrh mohol byť schválený.

Ľudia však majú dnes už tak trochu averziu voči politickým stranám. No ak sa snažíte pôsobiť ako nezávislý odborník, ako hovoríte, máte malú šancu uspieť. Nebol by potom lepší nejaký priamy systém, aby ľudia volili odborníkov a nie politikov, nezaoberali ste sa takouto možnosťou?

Zaoberali sme sa podobnou myšlienkou tak, že ponúkame napríklad otvorenú kandidátku, teda možnosť kandidovať na našej listine aj rôznym nezávislým osobnostiam, občianskym iniciatívam…Nemusia byť politicky angažovaní, ale ak bojujú za dobrú vec, chcú niečo dosiahnuť, majú dobré nápady, my im ponúkame možnosť ich presadiť tak, že budú kandidovať do parlamentných volieb. A či je tu averzia voči politickým stranám? Áno, celé toto leto som zažívala zmiešané pocity, lebo ľudia, keď som s nimi debatovala, čo je dobré alebo čo by sa malo zmeniť, akonáhle zistili, že som z politickej strany, tak ma okamžite začali vnímať úplne inak. Keď som sa prezentovala ako účtovníčka, všetko bolo super, brali moje názory, a len čo som povedala, že som zároveň podpredsedníčkou strany, úplne sa zmenila atmosféra. Podobne je to s novinármi, osem rokov pre nich píšem ako odborníčka na témy účtovníctva, poradenstva, píšem tie isté veci, ale zrazu, keďže som podpredsedníčkou strany, už majú problém zverejňovať moje príspevky. Ale stretávam sa aj s opačným postojom, že ľudia, ktorí ma poznajú, mi veľmi fandia. Povedia, konečne niekto normálny, nebude vymýšľať veci od stola, bez toho, aby vedel, ako funguje bežný život.

Vy ste ešte predtým, mimo záznam spomínali, že by ste chceli, aby v politike bolo viac žien. Slovo kvóty je ale momentálne dosť sprofanované, takže touto cestou zrejme nepôjdete?

Nie, kvóty určite nie, to je jasné a máte pravdu, to slovo je dnes v súvislosti s utečencami veľmi negatívne vnímané. Ale môžeme ísť rôznymi spôsobmi. Aj keď na túto tému som si tiež už vypočula všeličo, bola som feministka a všeličo iné. Aj samé ženy to často vnímajú, nie, prečo by sme mali, veď politika patrí chlapom. Ale my sa nevzdáme, chceme, aby ženy išli aj do tejto sféry a aby sa názory ľudí menili. Najmä vzdelávaním, objasňovaním. Mali sme už premiérku, máme mnoho komunálnych političiek, občianskych aktivistiek, máme veľmi veľa starších šikovných žien, ktoré majú odrastené deti a hľadajú spôsob realizácie. Ženy, ktoré naozaj treba len motivovať, presviedčať, hovoriť im: potrebujeme vás.

Tak to máte ťažkú úlohu, lebo mužský šovinizmus existuje a niekedy ani my ženy sami seba nerešpektujeme…

Áno, dennodenne sa aj ja stretávam s takouto nedôverou. Prídem, pozrú sa na mňa a povedia si – blondína. Napriek tomu sa túto nedôveru snažím aktívne zlomiť prácou, presviedčaním, presadzovaním návrhov. Kvóty nie sú riešením, aj keď existujú dva druhy – také tie tvrdé, ktoré zaviedli napríklad spoločnosti, obchodujúce na burze, keď presadili zastúpenie žien v ich vedení, a potom mäkšie kvóty, týkajúce sa napríklad kandidátky. Býva doporučené, aby sa v rámci mäkkých kvót zostavila miešaná kandidátka, ale je možné, že ani keby sme chceli, tak by sa nám ich nepodarilo naplniť.

Vy pôsobíte aj v takzvanom treťom sektore, medzi neziskovkami a dnes ste sa pri návšteve Piešťan zastavili aj v materskom centre. Počítate s nejakou spoluprácou s tretím sektorom? Pravdupovediac, neviem, si predstaviť, že by niektorý z našich súčasných upätých, vážnych politikov prišiel na návštevu do materského centra.

Ja som sa tam cítila veľmi dobre (smiech). Náš program je dokonca postavený na princípe tých troch sektorov. Štát musí podporovať podnikateľov, tí budú mať motiváciu podporovať tretí sektor, z ktorého naspäť prúdi osoh aj pre štát. Keď takto nefungujeme, štát je nefunkčný a nemáme vyspelú ekonomiku, akú by sme mali mať. Preto opatrenia, ktoré navrhujeme, sa na jednej strane týkajú podnikateľov, ktorí by mali mať ďalej motiváciu podporovať deti, mládež a v určitej výške si túto podporu môcť napríklad uplatňovať ako daňový výdavok. Ďalej máme pripravené opatrenia, ktoré vlastne priamo podporujú neziskové organizácie. Aby mohli normálne fungovať a nemuseli sa stresovať tým, že budú mať problémy, ak napríklad nedodajú načas nejaké správy, papiere. Ďalšou možnosťou je napríklad charitatívna reklama. Všetky tie opatrenia sú určené na sprejazdnenie spolupráce napriek všetkými tromi sektormi, tak aby jeden podporoval ten ďalší.

S predsedníčkou Šance Evou Babitzovou sme hovorili aj o tom, že plánujete podporiť regióny, lebo zatiaľ stále platí, že inak je na tom Bratislava a inak zvyšok Slovenska. Ako by mala podľa Vás vyzerať taká podpora?

Debatovala som zo ženami, chodila som po rôznych regiónoch Slovenska a od nich samotných prišla napríklad myšlienka mikropodnikania, ktorú sme rozpracovali. Boli to dámy niekde od Prešova, hovorili mi, robíme také drobné šperky, bižutériu, pečieme, upratujeme, nechceme na to mať živnosť, lebo ju neuživíme, nezaplatíme odvody, ale chceli by sme pracovať legálne. Podobná myšlienka vo mne už rezonovala a v praxi by mohla regióny reálne podporiť. Mikropodnikanie znamená, že človek bude legálne podnikať, zaregistruje sa na daňovom úrade, dostane identifikačné číslo, ale jeho ročný príjem môže byť napríklad do 5 tisíc eur. Ak ho neprekročí, bude oslobodený od všelijakých povinností ako používať registračnú pokladnicu, pracovnú zdravotnú službu, a podobne a za nejaký ročný poplatok bude mať legálne vybavené povinnosti voči štátu.

Jaroslava Lukačovičová vyštudovala podnikový marketing a manažment na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ako podpredsedníčka novej politickej strany Šanca, zaregistrovanej v marci tohto roku, sa chce venovať najmä vytvoreniu lepších podmienok pre skĺbenie pracovného a rodičovského života a podnikateľom.

Zhovárala sa: Adriana Drahovská, foto: archív J. Lukačovičovej

PR článok