Kultúra
Českí výtvarníci vystavujú v Dome umenia Piešťany
Na pôde Domu umenia Slovenskej filharmónie v Piešťanoch architekta Ferdinanda Milučkého, v ktorom interiérová farebnosť odkazuje na priateľské vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi, medzi národmi a kultúrami, ktorým bolo dopriate kus dejín kráčať spoločne, ovplyvňovať sa, vzájomne kultivovať a viesť inšpirujúce dialógy, vystavuje v novembri skupina českých výtvarníkov pod názvom Tři čurbli.
Tá, ktorá proti toku času udržiava dielo majstra architekta Milučkého vo výbornej kondícii, riaditeľka Domu umenia Dr. Edita Bjeloševičová, iniciovala pred 28 rokmi vznik česko-slovenského festivalu Piešťanské rendezvous, ktorého 28. ročník si užívame práve tento rok. Aká to symbolika! Vernisáž výstavy dňa 28. októbra 2026 počas 28. ročníka festivalu v dialógu so súčasnými českými autormi výtvarného umenia. Architekt Milučký budoval projekt Domu umenia Slovenskej filharmónie v Piešťanoch ako polymúzický priestor, v ktorom sa stretávajú, prelínajú a navzájom komunikujú umelecké štýly, žánre a individuality tvorcov. Dom umenia ako jedinečný priestor, ktorý oslovuje, vzrušuje i lieči.
Vernisážou výstavy Tři čurbli otvorili 28. októbra výstavu výberu z diel traja autori – Hana Nováková, Zdeněk Slabý a autor Koryschi. Kolektívna výstava troch individualít, troch svojbytných obrazov sveta, ktoré majú moc vtiahnuť nás do svojich príbehov. Traja autori, tri autonómne sugestívne autorské prejavy, prosto Traja čurbli. Čurbli ako vtáci nedozerní, ktorí plávajú oblohou. Možno pinky, škorce či vrabce sedia vedno a farbou i tvarovaním hmoty vyslovujú svoj pohľad na svet.
Zdeněk Slabý, domicilom v Ostrave, upútava pozornosť návštevníka výstavy pestrosťou žánrov i farebnosťou svojbytného výtvarného prejavu. Jeho autorská sloboda a invencia sa naplno rozvíjajú v akryle a v kombinovaných technikách, ktoré mu umožňujú s nezameniteľným rukopisom stvárniť rovnako figurálne motívy, abstrakcie i harmonický neschematický geometrizmus, z ktorého žiari vitalita a životný optimizmus. Obsah či posolstvo artefaktu u Slabého zostáva naznačené a nevypovedané, no pre senzibilného vnímateľa sa práve tento priestor mlčania stáva výzvou k dialógu s autorom. Skryté obsahy, akési autorské správy o nás a svete navôkol, nás priťahujú dekódovať ich, porozumieť im svojim jedinečným spôsobom. Žiadne násilie, len dôvera v slobodu umeleckej tvorby. Práve to autorské gesto slobody a tvorivého optimizmu, životného vitalizmu, ktoré vyjadruje autor aj v médiu hudby, charakterizujú tvorbu Zdeňka Slabého.
Originálnym spôsobom a pritom úplne inak nás pozýva k rozhovoru Hana Nováková. Vystaveným výberom diel z ostatného tvorivého obdobia (rok vzniku 2026) uchopuje život ako vrásnenie, na spôsob rudimentov zemitej pôdy alebo letokruhov dreva. Vrstvená textúra jej obrazov vyniká rovnako v abstraktnej figurácii ako v krajinomaľbe. Vypovedá svet v znakoch a symboloch a neváha uchopiť jeho tiaž, nepohodu, zrnitosť. Svojim dielom akoby pomenúvala poetiku zemitosti. A to dokonca aj v stvárnení detailov interiérov ostravského industriálu, ktoré sympaticky pripomínajú bravúrne autorské gesto v obrazoch ateliéru Luciena Freuda. Vo svojom umeleckom autoportréte sa vyslovuje s detskou hravosťou hodnej Paula Klee, ale práve citlivosť na vnímanie pravdy jej výpoveď výtvarne prehlbuje. Autorské sondy neváha zapustiť ani do pôdy spirituálnej tematiky a existenciálnej výpovede o vlastnom živote. Jej úsilie o minimalizmus je poctivou autorskou prácou, kde sa stretávajú intelekt, vôľa a imaginácia. Hana Nováková otvára témy, ktoré vnímateľa oslovujú aj preto, že v nich vrství hmotu a významy. Vystavené obrazy sú v tom najlepšom slova zmysle palimpsestami, ktorými je možné listovať ako v knihe či postupne odhaľovať ich významové vrstvy ako pri šúpaní cibule podobne ako to s literárnou bravúrou popísal Günter Grass. Inak povedané, autorka berie svojho diváka vážne a počíta s jeho senzibilitou.
Autor, ktorý predstavuje svoje dielo pod umeleckým menom Koryschi, kreuje svojbytný svet komornej plastiky a umeleckého dizajnu. Kreatívny minimalizmus, v ktorom uskutočňuje redukciu tvarov až na dreň podstatného, umožňujú Koryschimu prírodné materiály – čerešňa, orech, jabloň, vŕba. Drevo je mu archetypálnou hmotou vyzývajúcou k umeleckej kreativite dnes rovnako ako od počiatkov ľudstva. V jeho spracovaní materiálu vnímame ladnosť a nehu metamorfovanej hmoty. Koryschi stvárňuje prírodné motívy v jedinečnom tvarosloví, pričom sa nevyhýba ani biblickým a zvieracím motívom. Komunikácia s kultúrnou tradíciou mu umožňuje skrze výtvarný minimalizmus upútať pozornosť diváka v prostredí súčasného vizuálneho smogu.
Traja čurbli spolu kráčajú tou pravou cestou umenia, ktorého najvlastnejšiu podstatu kedysi vyslovil v slávnych Duinských elégiách Reiner Maria Rilke: „Snáď sme tu len preto, aby sme vyslovili: // dom, most, studňa, brána, džbán, strom ovocný, okno… // Snáď dokonca aj stĺp a veža. // Ale pochop: vyslovili, ó, vyslovili len tak, ako samé tie veci nevedeli, že sú.“ Príďte sa o tom presvedčiť do Domu umenia v Piešťanoch.
Text: Peter Rusnák, kurátor výstavy (DU SF Piešťany) Foto: -th-
























