Armáda pontónový most má, ale kraj oň nepožiadal

Reklama

 

 

 

Finančná náročnosť a povoľovací proces na vybudovanie príjazdových komunikácií sú podľa župy hlavnými prekážkami realizácie náhradného premostenia Váhu. Alternatívu k uzatvorenému Krajinskému mostu počas jeho opravy žiadajú starostovia obcí na ľavej strane rieky. Kompetentní tvrdia, že nevedia, kto takéto technické vybavenie vlastní.

[singlepic id=50865 w= h= float=center]

Reklama

 

Foto: Pontónový most by mohol spojiť brehy Váhu na úrovni Veternej ulice a štrkoviska pri ceste J. Alexyho

„Ozbrojené sily SR disponujú pontónovými mostami, ktoré sa využívajú nielen v domácom krízovom manažmente, ale aj na výcvik,“ odpovedala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková na otázku, či má armáda k dispozícii pontónový most schopný premostiť rieku širokú ako Váh.

Reklama

 

 

 

 

Dodala, že takúto požiadavku od Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) alebo Správy a údržby ciest TTSK „ministerstvo obrany v súčasnosti neeviduje.“

Župní poslanci schválili opravu Krajinského mosta v októbri spolu s krajským rozpočtom. Správa ciest, ktorá je investorom projektu, ani o dva mesiace neskôr nevedela, či by mohla armáda vybavenie na náhradné premostenie Váhu poskytnúť. „Zatiaľ so žiadnou inštitúciou neprebiehajú rokovania ohľadom pontónového mosta, a to z dôvodu, že v súčasnosti nepoznáme inštitúciou, ktorá by takýto most vlastnila,“ povedal v decembri Miroslav Benka zo SaÚC TTSK.

Podobné vyjadrenie nám včera poskytol aj Ivan Krajčovič z kancelárie predsedu TTSK. „Problém je, kto pontónový most požadovaných parametrov vlastní, koľko by stál jeho prenájom a hlavne za akých podmienok by sa vybudovali príjazdové cesty k nemu.“

Dodal, že toto riešenie by bolo drahšie ako samotná oprava mosta. „Narážame aj na faktor časovej realizácie, pretože povoľovací proces na vybudovanie príjazdovej komunikácie by trval dlhšie ako oprava mosta.“

Podobné stanovisko poskytol včera televízii Markíza aj župan Tibor Mikuš. Rokovanie o čiastočnej oprave mosta sa v Piešťanoch uskutočnilo iba deň pred druhým kolom volieb, v ktorých tretíkrát obhájil svoju funkciu. Starostovia obcí z ľavej strany Váhu naň neboli pozvaní.

Pontónové premostenie bolo vtedy pravdepodobne ešte v hre: „Vyvinieme iniciatívu, aby bola náhradná obchádzka práve cez pontónový most, všetko je však ešte vecou dohody a finančných možností,“ citovala stránka piestany.sk zástupcu investora.

Ministerstvo obrany náklady na stavbu a prevádzku pontónových dielov nevyčíslilo. „Pontónové mosty sa stavajú v prípade, že nie je iná možnosť ako zabezpečiť premostenie vodnej prekážky,“ uviedla hovorkyňa.

Dodala, že na dočasnom premostení by bola možná obojsmerná premávka len pre osobné autá s maximálnou rýchlosťou 30 km/h. Nákladné vozidlá by mohli využívať most v jednosmernej premávke minimálne so 40 metrovým odstupom. Hmotnosť zátaže pritom nesmie prekročiť 60 ton. Na most by nemali prístup chodci a cyklisti.

Dočasné premostenie využívali vodiči už v roku 1991. Brehy Váhu spájalo na úrovni Veternej ulice a štrkoviska neďaleko predajne Mobilier na ceste Janka Alexyho. Trvalo to päť týždňov.

Plné znenie vyhlásenia starostov nájdete tu. Tlačová správa TTSK z 21. januára je tu. 

Pre viac informácií čítajte aj: Zlý stav Krajinského mosta vyžaduje opravu za 2 mil. eur, Krajinský most uzavrú, aby ho rozšírili o 50 cm, Župa dá na opravu Krajinského mosta desatinu potrebných nákladov, Cestu na havran neopravia, pontónový most nie je istý, Ženijný most bol v roku 1991 príliš hlučný, Moravanci, Bančania a Ratnovčania – vymeňte autá za bicykle, Starostovia: Ťarchu uzávierky hádžu na plecia občanom, Blog Doda Pullmanna: Gómbíky s vegetou

Text a foto: Martin Palkovič