Blog Jozefa Drahovského: Kúpeľný ostrov bez mosta

Reklama

 

 

 

Už oddávna boli symboly Piešťan spájané s barlami. Rôzne pečate so sv. Štefanom, ktorý mal v ruke barlu môžme nájsť v listinách od roku 1564. Asi to nebolo tým, že Piešťany potrebovali pomoc, lebo nevládzu same kráčať dobou, ale práve pre blízkosť termálnych liečivých prameňov. Osada Teplice, ktorá vznikla v okolí prameňov mala rovnako symbol sv. Štefana s barlou. Po spojení Teplice a Piešťan preberajú Piešťany znak kúpeľov – barlolámača ako svoj mestský symbol.
V histórii Piešťan môžme nájsť veľa situácií, kedy liečivé pramene a neskôr kúpele, ktoré tam vznikli, si navzájom pomáhali. Nemyslím tým, že by boli na sebe závislé, ale aj Piešťany aj kúpele profitovali zo vzájomnej spolupráce. Preto boli vybudované aj mosty, ktoré spájali osady, obce, neskôr mesto s kúpeľným ostrovom. Ale toto neboli len mosty drevené, železné, či betónové. To boli hlavne mosty v nás v ľuďoch.
Kúpele sa stali súčasťou mesta Piešťany a verím, že ňou stále aj sú. Napriek tomu mám pocit, že mosty, ktoré tu boli vytvorené sa pod vplyvom poveternostných podmienok menia. A nie sú to len poveternostné podmienky. Mosty, ktoré sú menené podmienkami trhu a odpredajom kúpeľov súkromnej firme značne naštrbili fungovanie spolupráce medzi Piešťanmi a kúpeľmi. Je ťažké v daných podmienkach budovať niečo spoločne, keď v nás zostáva pocit vlastníctva. Dlhé roky boli kúpele „naše“. Tak sme si ich my Piešťanci prisvojili, zžitý sme boli s týmto vedomím. A odrazu nemáme takú silu, aby nás poslúchali.
Sú dve východiská, ako prijať danú situáciu, ako sa postaviť k budúcnosti. Alebo môžme zatrpknuto žiadať neustále svoje práva a bojovať za ne, alebo môžme skúsiť aktívne nadviazať na staré dobré pravidlo vzájomnej spolupráce, tolerancie a pochopenia sa navzájom. Verím, že druhý prístup nám prinesie z dlhodobého hľadiska určite viacej prospechu.

Reklama