S Kúpeľmi Františka Jozefa mala byť zbúraná aj Pro Patria

Reklama

 

 

 

Stačilo málo a Piešťany by prišli o viacero architektonických pamiatok. Z nápadov takmer storočného Ľudovíta Wintera sa kompetentní smiali.

[singlepic id=49874 w= h= float=center]

Reklama

 

Budovu postavenú v štýle neskorého historizmu ľudia prezývali Mramorový palác. Stála oproti hotela Thermia Palace, ktorý je o niečo mladší. Podľa pamätníkov nebola na sklonku svojej existencie ani zďaleka v takom dezolátnom stave ako napríklad dnešný hotel Slovan.

Kúpeľom Františka Jozefa – stratenému architektonickému pokladu Piešťan venovalo Balneologické múzeum odbornú publikáciu aj výstavu, ktorú otvorili 17. decembra vo Vile dr. Lisku. Návštevníci sa vďaka tomu zoznámia hneď s niekoľkými plánmi na prestavbu, ktoré našiel historik balneológie Martin Kostelník v archíve Slovenských liečebných kúpeľov. Vďaka iniciatíve múzea vnikol trojrozmerný model pripomínajúci tento jedinečný skvost.

Reklama

 

 

 

 

Rodina Winterovcov ho dala postaviť podľa návrhu Emanuela Polláka. Novú kúpeľnú budovu otvorili v roku 1898 pri príležitosti 50. výročia nástupu Františka Jozefa na trón. Jej prevádzku však sprevádzali technické problémy. Budova nestála na prameňoch a liečivá voda privádzaná potrubím sa rýchlo ochladzovala. Taktiež dochádzalo k prenikaniu spodnej vody do bazénov.

Podľa vnučky Imricha Wintera Kristíny Stankovskej si Ľudovít Winter toto pochybenie priznal a pre honosnú stavbu hľadal nové využitie. Vzniklo niekoľko projektov na jej prestavbu, z rôznych dôvodov však neboli zrealizované. O asanácii v roku 1967 rozhodlo vtedajšie centrálne vedenie československých kúpeľov v Prahe.

Paradoxom je, že sa na búraní podieľal aj manžel Kristíny Stankovskej. „Ľudovít Winter k nám v tom období chodil na návštevu denne, lebo moja mama bola na vozíčku. Všetci sme vtedy doma plakali,“ spomína vnučka Imricha Wintera. „Bol strašne nešťastný a písal o tom aj do novín, ale z neho si už vtedy robili srandu. Chodil hovoriť svoje návrhy na mestský úrad, tam ho vypočuli, ale bol im na smiech.“

Ešte zarážajúcejší bol plán vtedajších reprezentantov štátnej moci, aby spolu s Kúpeľmi Františka Jozefa padli Napoleonské kúpele a Pro Patria. „Tento zámer prevzali aj A. Plačko a P. Kardoš pri vypracovávaní podrobného územného plánu Kúpeľného ostrova v roku 1960. K jeho realizácii nikdy nedošlo, i keď táto myšlienka sa objavovala aj v nasledujúcich desaťročiach,“ píše v knihe o stratenom architektonickom skvoste Martin Kostelník.

Každý, kto sa chce o Kúpeľoch Františka Jozefa dozvedieť viac, môže navštíviť výstavu vo Vile dr Lisku do 28. februára 2014.