Chladenie na zimnom štadióne dosluhuje, mesto má rozhodnúť o investícii

Reklama

 

 

 

Zástupcovia mesta sa vo štvrtok 7. mája stretli v priestoroch hokejového štadióna s prezidentom klubu ŠHK 37 Jaroslavom Lušňákom, ktorý ich chcel informovať, v akom stave je chladenie, a prečo je nutná oprava strojovne. Názorná ukážka problematických častí, ale i nových priestorov vybudovaných klubom, trvala vyše dvoch hodín. Prítomní diskutovali aj o prínose hokeja pre naše mesto, ale najmä o investícii do opravy alebo výmeny chladenia, bez ktorej je budúcnosť Havranov otázna. Konečné rozhodnutie zatiaľ nepadlo. 

Reklama

 

Stretnutia sa zúčastnili aj zástupcovia firmy Frost Service, ktorá sa zaoberá montážou a servisom chladiacich zariadení. Podieľali sa na stavbe a opravách na štadiónoch vo Zvolene, Žiline, Púchove, Martine a mnohých ďalších mestách.  Táto spoločnosť už niekoľko rokov vykonáva servis chladiacich častí piešťanského zimného štadióna a tak jej predstavitelia účastníkom prehliadky vysvetlili rôzne technické detaily.

Reklama

 

 

 

 

REKLAMA

Odhadované náklady na renováciu strojovne sa podľa ich stanoviska pohybujú na hranici 120 tisíc eur. Problém je však ten, že zariadenie funguje na už zastaranom princípe nepriameho chladenia, ktoré si vyžaduje vysoké energetické náklady. Pri priamom chladení by sa podľa Frost Service dalo ušetriť až päťdesiat percent prostriedkov vynaložených za energie.

Prechod na priame chladenie má  háčik. Naraz so strojovňou by sa museli kompletne vymeniť aj hracia plocha a chladiace trubice. Ak by sa to robilo po častiach, strojovňa by sa musela prispôsobiť súčasným inštaláciám na nepriame chladenie. Následná výmena chladiaceho systému rúrok a betónového povrchu by zase v budúcnosti závisela od technického riešenia strojovne. Štadión by tak zostal na systéme nepriameho chladenia. Výmena povrchu a strojovne naraz si však vyžiada omnoho väčšiu investíciu vo výške až 700 tisíc eur.

Podľa Jaroslava Lušňáka betónový povrch hracej plochy bude kvôli opotrebovaniu materiálu a jeho rozpadu nutné vymeniť  v horizonte maximálne piatich rokov. Do budúcnosti by teda bolo ekonomickejšie s opravou strojovne pristúpiť aj k výmene povrchu hracej plochy.

Nájsť v mestskom rozpočte voľnú sumu v spomínanej výške sedemstotisíc eur je viac menej nemožné, a nakoľko podpora zo strany štátu nie je vôbec doriešená, musel by byť mestský rozpočet zaťažený pôžičkou. Diskusia medzi poslancami, viceprimátorom a zástupcom klubu sa následne odohrávala okolo prínosu hokeja. J. Lušňák hovoril o nedostatočnej podpore zo strany mesta, ktorá je za uplynulé roky najmenšia na Slovensku. Investície, ktoré klub doteraz realizoval na zimnom štadióne realizoval z vlastných zdrojov a sponzorských príspevkov. Hovorilo sa aj o návratnosti investície, či o možnostiach splácania úveru. Jedným zo spomenutých argumentov bolo, že hmotný prínos nie je to jediné, na čo by sa malo prihliadať, ale dôležitý je aj rozmer výchovy talentov a dobrého mena, ktoré Piešťanom hokejisti nepochybne robia.

„Ozaj sa tu natíska otázka, aby sme si povedali, či vôbec máme na to peniaze, aby sa to tu robilo alebo nie. Keď nemáme na to, tak povedzte – nie sú peniaze, sadneme si za stôl a budeme sa rozprávať, čo bude ďalej. Lebo ja na to tiež nemám a za dnešného stavu, keď som v neistote vo vzťahu mesto – hokejový klub, ani nemienim do toho investovať, to poviem na rovinu. A hlavne tú istotu nemám z toho dôvodu, ako dopadla tréningová hala…,“ povedal prítomným svoj názor  Jaroslav Lušňák.

-lt-