Blogy
Partizánska nemocnica na kolesi
Ktosi múdry povedal, že historickú pravdu zistíš až vtedy, keď ju nepotrebuješ. Veľmi elegantne to vidieť i teraz, keď sa prekrúca aj rok 1968. Pri pozeraní dokumentárnych filmov o druhej svetovej, sa tiež hrdinovia menia, podľa toho kto natočil film. Jedna partia zarastení špinaví a hrdinskí, druhá partia ako keby „čádrili“ rovno z módneho žurnálu.
Už dávnejšie sa na facebookovej skupine Bicyklujeme v Piešťanoch točilo o nemocnici alebo bunkri v horách nad Topoleckou, čo je miestna časť Starej Turej. Začul som to od mojej kamošky Táničky, čo v tých končinách vyrástla a dodnes spokojne nažíva. Začal som zhľadávať infošky, že čo to je zač, v akom to je stave, či to niekto opatruje, či sa dá dostať aj dovnútra a kde to je, ako sa tam ide a tak. Hlavný zdroj bol samosebou internet.
Prikladám aj nejaké linky pre orientáciu. Zaujalo ma aj to, že príbeh nemocnice v horách je naviazaný aj na Piešťany. Asi tak, že po prechode frontu sa ranení z bunkru vo Vetešovom Jarku nad Topoleckou liečili v nemocnici v Piešťanoch. O bunker sa teraz stará detská organizácia Fénix zo Starej Turej za čo im patrí sláva.
Takže najprv čo píšu iní:
http://tipynavylety.net/vylety/397
http://staratura.do-fenix.sk/projekty/bunker/
Cesta k bunkru vedie cez prírodnú pamiatku Borotová, kde v správnom čase kvitnú takéto orchideje.
http://www.nahuby.sk/atlas-rastlin/Dactylorhiza-majalis-subsp–majalis/vstavacovec-majovy-pravy/prstnatec-majovy-pravy/ID8132
Návod na použitie. Na kolesi tam aj curig je to pre Piešťanca statočných 90 kilometrov. Avšak pre tulácky založených cykloturistov sa núka aj zjednodušenie trasy použitím rýchlikov a miestnych lokáliek ŽSR. Teda dá sa ísť vlakom Košičákom do NMnV a odtiaľ lokálkou do Starej Turej a koleskový výlet začať až tam. Na spiatočnej ceste už by som vlak nedával lebo je to dole brehom a celkom riadny kus.
Ja som sa vybral tak, že som išiel vlakom do NMnV a potom lokálkou na Starú Turú. Na stanici som sa zorientoval, popozeral som si pekné, také útulné centrum Turej a vyrazil som. Čakalo ma cca 12km stúpanie k bunkru. Je to si také stúpanie ako ked idete hore Výtockou dolinou, takže v pohode. Posledných tristo metrov jarkom k bunkru treba vyšlapať na pešákovi a kolesko tam doviesť pekne za ručičku.
Chata je vybavená prístupným prameňom. Tu treba odbočiť z cyklotrasy doľava.
Penetrovanou cestou prídete k chate Grúňka. Grúňka má na balkóne náboje a nábojnice a pri chate niečo ako modlitbu k drevu.
Tu sa končí penetrovaná cesta a pokračuje sa ďalej, na rázcestí doprava. Potom treba hľadať na buku bukvu b, teda písmeno B namaľované žltou farbou a doplnené šípkou, ktorá ukazuje do Vetešovho Jarku. Šípku neignorujeme.
Po nastúpaní nejakých dvesto tristo metrov ste na mieste pri bunkri. Je tam ohnisko, okolo preteká potôčik, nejaké sedenie a jasnačka bunker. Keď som tam bol tak bolo zamknuté, pri dverách informačná doska. Takže našiel som, videl som, odfotil som a tak som si pripomenul utrpenie všetkých čo pred 70 rokmi vôbec nemali radosť z vojny.
Domov som sa spustil do Topoleckej, potom do Turej, ale tu som odbočil na Hrachovište, cez Čachtice ku kanálu Váhu po Kopaničiarskej a domov som prišiel od Hornej Stredy.
Podarený výlet, troška športovejší, ale aj pohodovka lebo od písmenka B až do Hrachovišťa je to dole brehom a kolesko ide skoro samé, stačí občas cmuknúť s pedálmi. Lokálka do Turej má tiež svoj kus romantiky. A pohľady na Čachtický hrad zo severu majú fakt gule.
Keby išla veľká partia treba upozorniť železničiarov, myslím, že vedia zabezpečiť pripojenie vagóna pre potreby cykloturistov. Idú prázdniny tak chalani mladí a nežnejšie polovičky to môžu brať ako dobrý tip na celodenný cyklovýlet a možno aj tak trochu že vidím niečo hmotné z vojny na vlastný kuk a nikto ma neofúkne svojím výkladom dejín.
Keby ste sa niekto vybrali a dali to, tak napíšte ako bolo.
Peter Benko