Aktuality
Umelecké dielo na fasáde Prioru zmizlo pod polystyrénom
Pri zatepľovaní budovy obchodného domu Prior zostala skrytá pod nánosom polystyrénu aj umelecká plastika na jeho fasáde. Na to, akým spôsobom s ňou zaobchádzajú, keď na jej povrchu upevňovali robotníci železné konzoly, nás upozornila naša čitateľka. Opýtali sme sa preto kompetentných, či je takéto správanie v poriadku. Keďže však nejde o historickú kultúrnu pamiatku, zákon podobné umenie nijako nechráni a vlastníkom ani pamiatkovému úradu nevyplývajú povinnosti dielo zachovať. A kým sme dostali od nich odpovede, práce pokračovali, preto dnes už plastiku, ktorej autora sa nám neporadilo zistiť, nájdeme len na obrázkoch z internetového archívu…
Projekt mal úlohu zatepliť a zmodernizovať
„Realizácia investičnej akcie je podložená právoplatným stavebným povolením „Zmena dokončenej stavby – stavebné úpravy obchodného domu PRIOR“ ktoré bolo vydané Mestom Piešťany v nadväznosti na overenú dokumentáciu stavebným úradom Mestom Piešťany. Všetky rozhodnutia dotknutých úradov, ktoré boli potrebné pre vydanie právoplatného staveného povolenia boli kladné a odovzdané na stavebný úrad v Piešťanoch,“ informoval PNky Marián Slamka, vedúci technicko-prevádzkového úseku majiteľa, spoločnosti Obchodné domy PRIOR STRED.
Stanovisko potvrdili aj zástupcovia Krajského pamiatkového úradu z Trnavy: Je nám ľúto, že sa neustále stretávame s necitlivým prístupom k umeleckým či architektonickým dielam z našej minulosti, no nie je v kompetencii Krajského pamiatkového úradu Trnava túto vec akokoľvek riešiť (objekt nie je kultúrnou pamiatkou ani sa nenachádza v pamiatkovom území, z toho dôvodu sa naň nevzťahuje ochrana v zmysle pamiatkového zákona).“ Zároveň nám poradili, aby sme sa obrátili na stavebný úrad, čo sme aj urobili (viď stanovisko hovorkyne mesta Piešťany).
Jelenčík: Za 25 rokov sme zničili desiatky takýchto diel
Nie všetci však zdieľajú názor, aký predložilo mesto. Podľa predsedu Slovenskej výtvarnej únie a docenta Ústavu dizajnu Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity Branislava Jelenčíka ako kultúrny národ by sme mali dbať o starostlivosť a ochranu výtvarných diel, ktoré sú súčasťou budov, ich areálov, alebo verejných priestranstiev: „Kedysi bolo zákonnou povinnosťou investora stavby využiť 2% z celkového rozpočtu na výtvarné skultivovanie stavebného diela (… ostatne podobný zákon je už dnes v legislatívnom procese opäť). Plastiky, sochy, reliéfy, mozaiky, či iné výtvarné aplikácie preto zdobili interiéry a exteriéry rozmanitých objektov od čisto priemyselných, cez školy, administratívu, nemocnice i obchodné domy. Neraz bez veľkého pátosu, či mimoriadnej pozornosti náhliacich sa okoloidúcich, no predsa ovplyvňujúcich estetické cítenie ako voda, ktorá neúnavne obmýva brehy. Umenie prenesené do verejného priestoru odstraňovalo jeho sterilitu a odcudzenosť od ľudskej emócie aj v tých, ktorí sa vedome o výtvarné umenie nezaujímali. Určite mnohí namietnu, že by sa bez kamenných partizánov, či vodcov proletariátu radi obišli. Nemám však teraz na mysli čisto tendenčné, politické umenie i keď aj medzi nim by sa našlo niekoľko skvelých autorských počinov za ktoré sa slovenská kultúra nemusela hanbiť. Táto úvaha patrí napríklad celostennej mozaike v školskej jedálni, kde sa stravujú moje deti. Určite osožnejšej ako primitívne reklamné plagáty v priestoroch, kde sa stravujem ja.“
A. Drahovská, foto č.2 www.odprior.sk, č.3 – vl.