Aktuality
Fašizmus nebol namierený len voči Židom – znamenal smrť miliónov ľudí z rôznych národov
Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia si pripomíname 9. septembra. Tento rok pripadol na druhú septembrovú sobotu. Pri tejto príležitosti sa uskutočnili v piatok 8. a v pondelok 11. septembra v Pamätníku obetí holokaustu pri cintoríne na Bratislavskej ceste v Piešťanoch stretnutia so študentami piešťanských stredných škôl.
Pamätník obetí holokaustu, bol kedysi obradnou sieňou piešťanskej židovskej komunity, kde sa odohrávali rozlúčky zo zosnulými židovskými spoluobčanmi. Dnes pripomína 1065 obyvateľov Piešťan židovského pôvodu, ktorí boli počas druhej svetovej vojny odvlečení do koncentračných táborov a už sa nevrátili. „Tento priestor slúži ako pietna spomienka na tých, ktorí z Piešťan odišli bez takejto rozlúčky. Odišli z tepla svojich domov dokonca bez mien bez majetku a stali sa z nich len čísla. V tejto miestnosti im v roku 2005 po 60 rokoch od skončenia 2. svetovej vojny boli vrátené mená a stali sa z nich opäť riadni občania, i keď už len im memoriam, teda na ich pamiatku,“ hovorí Karol Ambra z piešťanskej židovskej komunity a hneď pokračuje, „Prečo sa tu vlastne schádzame. Hovorí sa …národ, ktorý nepozná vlastnú históriu, akoby neexistoval. To je jedna vec a druhá, možno aktuálnejšia je súčasná politická situácia, kde sú hrozby ľahko skĺznuť k veciam, ktoré sa diali počas holokaustu.“
Fašizmus nebol namierený len voči Židom
„Fašistická ideológia je následkom 1. svetovej vojny, prevzala však myšlienky mnohých politických filozofov a teoretikov. Jedným zo zdrojov bol Aristotelov a Hegelov organicizmus, nadraďujúci záujmy celku nad záujmami jednotlivca. Teda tu cítime silne demokratický prvok. Významnú úlohu zohrala aj Nietzscheho predstava o nadčloveku, vôli k moci a dvojakej morálke, ako aj teória elít Vilfreda Pareta, objasňujúca uplatnenie vodcovského princípu. Filozofia fašizmu označuje za základné princípy fašizmu jednotu, autoritu a povinnosť sa podriadiť. Denne sa stretávame s osočovaním ľudí a skupín obyvateľstva, našich spoluobčanov, že tí sú fašisti, tí sú rasisti a podobne. Za príčinu víťazstva fašizmu v európskych krajinách je možné považovať nestabilitu a nejednotnosť miestnych (väčšinou koaličných) vlád, pretrvávajúcu ekonomickú a politickú krízu, nedôveru verejnosti k demokratickým princípom, nakoniec tiež boľševickú revolúciu v Rusku a obavy vyšších a stredných vrstiev z rozšírenia revolúcie do ďalších krajín,“ vysvetľuje Karol Ambra.
Vonkajšie prejavy fašizmu mali formu revolučného ultranacionalizmu snažiaceho sa o národné znovuzrodenie. Súčasťou bol extrémny elitarizmus, masová mobilizácia a princíp jedného vodcu. Násilie ako cieľ a zároveň prostriedok bolo hodnotené pozitívne a rovnako bola vyzdvihovaná vojna a vojenské mocnosti. Fašizmus nebol namierený len voči Židom, ale voči osobám a skupinám osôb, ktorí boli nepohodlní vládnucej garnitúre.
Tu podľa K. Ambru treba hľadať aj odkaz pre dnešok: „Je dôležité vidieť, kde sa dnes neustále niekto snaží pôsobiť na národné cítenie, kto v mene národného princípu presadzuje vodcovské princípy riadenia. Na toto je treba poznať dejiny a brať si z nich ponaučenie. Vývoj ide zo začiatku veľmi miernymi a malými krôčikmi avšak speje k totálnej diktatúre a uchopeniu moci v mene niečoho… Demokracia nie je najdokonalejšia forma vládnutia, ale zatiaľ nič lepšieho nebolo vymyslené. Dejiny ľudstva a hlavne novodobé potvrdili, že z demokracie možno veľmi ľahko skĺznuť k diktatúre. Či obeťou, na ktorej „chrbte“ sa „revolučná“ zmena zvezie sú Židia, Cigáni, Rómovia, Moslimovia, alebo akákoľvek iná menšina – je potrebné si to všímať, postaviť sa tomu a zabrániť, aby sa niečo podobné ako v rokoch 1939 až 45 nemohlo opakovať.“
Druhá svetová vojna – milióny mŕtvych
Viac ako 150 účastníkom všetkých troch stretnutí sa snažil priblížiť hrôzy vojny a historické súvislosti aj podpredseda Seniorského parlamentu Jiří Rais. Kým v prvej svetovej vojne 17 miliónov ľudí, v druhej svetovej vojne to bolo 66 miliónov. „Najpočetnejšie straty zaznamenalo Rusko, kde zomrelo, či bolo zavraždených takmer 16 miliónov civilistov a zahynulo tiež 10,6 milióna vojakov. Táto krajina tak počas vojny prišla celkovo o 13,5 percenta svojich obyvateľov. Ešte horšie na tom bolo Poľsko, kde zahynulo 6 miliónov ľudí, čo však predstavovalo 17 percent vtedajšej populácie krajiny. Na strane Nemecka prevažovali mŕtvi vojaci. Tých bolo 4,36 milióna. Nemeckých civilistov zahynulo 1,44 milióna,“ približuje hrozivé čísla J. Rais.
Text a foto: Tomáš Hudcovič