História
Piešťanský Štefan Cup patrí medzi najstaršie športovo-spoločenské podujatia na Slovensku
Piešťanský Štefan Cup patrí medzi najstaršie športovo-spoločenské podujatia na Slovensku. Doteraz sa uskutočnilo jeho 66. ročníkov, avšak žiaľ v roku 2020 a 2021 pre pandemickú situácia nastalo krátke prerušenie stretnutí na ihrisku, v bazéne, či pri spoločenskom posedení. Aktuálne spracoval jeden z jeho súčasných organizátorov a nositeľov tradície Ladislav Benedikovič článok, ktorý popisuje históriu vzniku a vysvetľuje celú tradíciu.
Štefanský futbal na novom futbalovom štadióne v Piešťanoch začiatkom 60. rokov …
Druhý sviatok vianočný je pre veriacich kresťanov dňom spomienky na diakona a prvého mučeníka sv. Štefana, ktorý bol pre vieru v Ježiša Krista ukameňovaný. Sviatok sv. Štefana je tradične aj dňom spoločenských kontaktov. Sviatok sv. Štefana si však tradične spájame so zábavami a v tento deň sa stretávame s priateľmi či rodinou. Atmosféra počas tohto dňa bola a stále je oveľa uvoľnenejšia ako počas Štedrého dňa a Božieho narodenia. Nie je to však samotným diakonom Štefanom, prečo zábavy vznikli – je to skôr o uvoľnení sa po uplynulých sviatočných dňoch.
V Piešťanoch druhý sviatok sviatočný neočakávajú len kresťania, ale aj členovia Štefan clubu, ktorí sa od roku 1954 pravidelne každý rok na druhý sviatok vianočný stretávajú a hrávajú proti sebe štefanský futbal o „Štefan Cup“, na ktorý neprichádzajú len členovia z Piešťan a okolia, pre ktorých bolo a pre mnohých ešte stále je kúpalisko Eva ich druhým domovom, ale i piešťanskí rodáci a ich rodinní príslušníci roztrúsení po celom svete…
Hráči družstva “Domácich“ pred štefanským futbalom o „Stefan Cup“ v roku 1960 : v hornom rade zľava stoja : Vojto Reisenbüchler, Slávo Švorc, Majo Kováč, Ivan Koldo Kolárik, Relo Berlanský, Maťo Majerčák, Laco Bačík a Števo Frič. Dolný rad zľava : Rudko Bačík, Milan Čambor, Dudo Jurga a Juraj Puko Berlanský.
S hrdosťou môžem konštatovať, že pravidelnosť konania sa „Stefan Cup-u“, ktorý má v deň konania štyri časti – jeho prvá časť je doobedňajšia povinná predzápasová schôdza, účasť na ktorej, spolu so zaplatením symbolického štartovného, je podmienkou k nastúpeniu vo futbalovom stretnutí, druhou časťou je samostatné futbalové stretnutie, treťou je pozápasový relax tela a duše v liečivej termálnej vode na kúpalisku Eva a nakoniec slávnostné posedenie s večerou, od roku 1954 žiadna politická, spoločenská, klimatická ani žiadna iná udalosť do roku 2020 neprerušila a na druhý sviatok vianočný v roku 2019 sa bez prerušenia uskutočnil už jeho 66. ročník, čím sa Stefan Cup zaradil, medzi najstaršie športovo – spoločenské podujatia na Slovensku!
Žiaľ celosvetová pandémia a z nej vyplývajúce usmernenia a obmedzenia nám už druhý rok za sebou na druhý sviatok vianočný neumožnili stretnúť sa a odohrať v poradí už 67. ročník štefanského futbalu o „Stefan Cup“…
V krátkosti heslovite priblížim podstatu a vznik tohto krásneho tradičného športovo – spoločenského podujatia. V športových kruhoch je dobre známe, že plavecký a vodnopólový oddiel Slovan Piešťany tvoril v minulosti jeden súdržný priateľský kolektív vynikajúcich a rešpektovaných športovcov, ktorý sa stmelil najmä pri ich každodenných tréningoch na kúpalisku Eva. Vzhľadom na to, že každý z plavcov a vodných pólistov už od malička ako chlapec hrával futbal, bol to práve futbal, ktorý si plavci a vodní pólisti vybrali ako svoj doplnkový šport. Pamätné sú hlavne ich futbalové zápasy s plavcami ATK Praha začiatkom 50. rokov a koncom 70. rokov s volejbalistami ČH Bratislava, ktorí pravidelne každý rok chodili do Piešťan na letné sústredenia.
Prvým dôvodom prečo sa skupina plavcov a vodných pólistov na druhý sviatok vianočný začala stretávať a hrať futbal bola skutočnosť, že Štefanovia ako napr. Števo Reisenbüchler, Pišta Schrédl, Števo Frič a ďalší mali meniny a dobrým zvykom medzi nimi bolo, spoločne ich oslavovať. Druhým a hlavným dôvodom bolo to, že cez vianočné sviatky bolo kúpalisko Eva zatvorené – vo vode sa netrénovalo a väčšine športu oddaným mládencom každodenný tréning a pohyb ako i kontakt s priateľmi chýbal, no a tretím, nie menej dôležitým dôvodom bola snaha zhodiť nejaké tie kilečká z ich dievčatami obdivujúcich postáv, “nabraté” lenošením a prejedaním sa rôznych vianočných dobrôt.
Na začiatku to bolo len živelné hranie futbalu, kde sa len dalo, či už priamo v areáli kúpaliska Eva alebo v parku na Kúpeľnom ostrove za kúpaliskom Eve. Toto obdobie sa datuje v rokoch 1951 – 1953 a hralo sa tak, ako sa medzi sebou zvolili. Po určitej dobe, ale niektorí plavci a vodnopólisti viac a viac túžili hrať stále spolu v jednom družstve, aby sa navzájom zohrali a lepšie si zahrali a tak vzniklo medzi športovými klubmi, ktoré mali futbal ako doplnkový šport, priam neporaziteľné futbalové družstvo, ktoré si dalo názov „FC Norimberk“ a skladalo sa z týchto hráčov:
Fritz Walter (Miloš Fabián), kapitán Otmar Walter (Števo Reisenbüchler), Rahn (Ivan Markovic), Morlock (Pišta Schrédl), Liebrich (Lojzo Šimo) a brankár Turek (Paľo Vrábel).
Obdobie neporaziteľnosti družstva „FC Norimberk“ sa datuje tak od roku 1953 do konca roku 1954, kedy už toto družstvo na druhý sviatok vianočný, tvorilo základ družstva Exilu v 1. ročníku štefanského futbalu, ktoré doplnené o ďalších členov oddielu plávania a vodného póla Slovan Piešťany, nastúpilo proti zostávajúcim plavcom a vodným pólistom, ktorí tvorili družstvo Domácich.
Tak sme sa dostali k základnému pravidlu, kto vôbec začal hrať za Exil a kto za Domácich a určilo sa základné pravidlo, podľa ktorého sa štefanský futbal s malými zmenami riadi prakticky do dnešných dní:
DOMÁCI – je ten člen plaveckého a vodnopólového klubu Slovan Piešťany, ktorý býva a pracuje v Piešťanoch (pravý domáci) alebo ktorý pracuje (študuje) do okruhu 35 km – podmienkou však je, že denne musí dochádzať domov do Piešťan. Kto pracuje mimo tohto okruhu (nad 35 km) a hoci dochádza denne domov, je už exulant, t.j. hráč Exilu. Kto síce trvale pracuje (študuje) v okruhu do 35 km od Piešťan, ale v týždni v mieste pracoviska (štúdia) aj býva a chodí domov len na víkendy, stáva sa automaticky hráčom Exilu.
Hráčom EXIL-u je ten člen klubu, ktorý pracuje (študuje) vo vzdialenosti nad 35 km od Piešťan, hoci každý deň dochádza domov do Piešťan. Pre Exil platia všetky spomenuté eventuality v definícii pre určenie domáceho hráča. Mužstvo Exilu teda tvoria najmä členovia klubu plávania a vodného póla zamestnaní (študujúci) a bývajúci cez týždeň mimo Piešťan.
Po 66. ročníku odohratom v roku 2019, ktorého sa zúčastnilo 50 členov, evidujeme v Štefan klube 203 členov. Z tohto počtu 46 zomrelo, 26 má v oficiálnych tabuľkách príslušnosť k Exilu, 37 má príslušnosť k Domácim, 35 členov evidujeme ako dlhodobo žijúcich v zahraničí a žiaľ až 58 členov evidujeme v osobitnej tabuľke, nakoľko už v minimálne 5-tich ročníkoch po sebe sa Štefan Cup-u nezúčastnili. Sven Vatrt je v tabuľkách evidovaný ako čakateľ. V minulosti platilo pravidlo, že ten kto sa zúčastnil štefanského futbalu prvý krát a na predzápasovej schôdzi bol prijatý za nového člena, nemohol nastúpiť do zápasu ako hráč, ale musel vykonávať nejakú inú vedľajšiu činnosť súvisiacu s futbalom ako napr. robiť rozhodcu, zapisovateľa, starať sa o pitný režim účastníkov futbalu a podobne…
66. ročníkov Štefan Cup-u sa hralo na nasledovných ihriskách:
3 x na „golfe“ za kúpaliskom Eva , 4 x v Moravanoch nad Váhom, 26 x na Banke, 13 x na starom škvárovom ihrisku v Piešťanoch, 9 x na hlavnom štadióne v Piešťanoch a 11 x na umelej hracej ploche PFK Piešťany.
Tabuľka hráčov podľa počtu odohratých stretnutí:
1. Miloš Fabián odohral 58 ročníkov Stefan Cupu, Igor Vestenický s počtom 53 odohratých ročníkov je na druhom mieste, Maťo Pollák so 47 odohratými ročníkmi je na treťom mieste a Slávo Švorc, Jozef Cifra a Laco A. Benedikovič so 46 odohratými ročníkmi sú na štvrtom mieste.
Skóre po 66. ročníkoch je nasledovné (za víťazstvo je 1 bod a za remízu 0,5 bodu): Domáci – Exil 66 35 7 24 241 – 206 38,5 – 27,5.
Viac na www.stefan-cup.sk.
Ladislav Benedikovič
