Koktail
„El Niňo – Ježiško“ prichádza alebo ako ovplyvňujú klímu lokálne javy
Téme atmosféricko – oceánskeho javu El Niňo – po španielsky chlapec alebo aj Ježiško, sa príhodne v predvianočnom období venoval na svojej prednáške v stredu 16. decembra v klube AkSen meteorológ a klimatológ Štefan Škulec. Hovoril o príčinách, priebehu ale aj dôsledkoch tohto javu, ktorý sa objavuje s periódou 2 – 7 rokov v Tichom oceáne, vrcholí v období Vianoc a narušuje významne priebeh počasia v globálnom meradle, a tak pravdepodobne aj v našom regióne. Prichádza aj v roku 2015 a podľa intenzity sa javí byť najsilnejším počas posledných 50-tich rokov.
El Niňo 1997-8 mal devastačné účinky v mnohých častiach sveta. Sucho v západnej časti Tichého oceánu negatívne ovplyvnilo efekty poľnohospodárstva na ostrovoch, Filipínach a v Indonézii. Iniciovalo lesné požiare a zdravotné problémy obyvateľstva. Sucho postihlo Guayanu a severovýchodnú Brazíliu. Silné dažde spôsobili povodne v južnej Brazílii, Paraguaji, Uruguaji v Argentíne. Lejakmi trpeli aj pobrežné oblasti Peru a Ecuadora. Peruánska vláda odhadla straty, spôsobené El Niňom na 3.5 miliardy USD. Silné dažde a povodne sa vyskytli aj vo východnej Afrike. Extrémne zrážky a povodne postihli aj povodie rieky Jang-c- tiang v Číne. NOAA (Meteorologická služba USA) odhadla, že celkové priame ekonomické straty, spôsobené El Niňom 1997/1998 boli 34 miliárd USD. Straty na životoch boli odhadnuté na 24 000 osôb.
Jav El Niňo začína obvykle v polovici roku tým, že v centrálnej a východnej časti rovníkového Tichého oceánu dochádza k veľkoplošnému vzostupu teploty povrchovej vody. Vrcholí počas novembra až januára nasledujúceho roku a končí v priebehu prvej polovice roku. Opakuje sa s periodicitou 2 až 7 rokov a je prejavom medziročnej dlhodobej premenlivosti klimatického systému.
Názov El Niňo (v španielčine „chlapček“ alebo aj Ježiško) bol prvý-krát použitý v 19. storočí rybármi v Peru a Ecuadore. Označovali týmto názvom výskyt nezvykle teplej vody pri pobreží Peru a Ecuadoru, ktorý redukoval ich výlovy a vrcholil na prelome roku, o období Vianoc – sviatku narodenia Krista. Rybári pozorovali lokálny efekt pri pobreží a netušili, že je prejavom javu, ktorý zasahuje veľké plochy Tichého oceánu a následne má aj globálne dôsledky.
Počas El Niňa, teplá voda v centrálnom a východnom Tichom oceáne spôsobuje ohrev a výstupné prúdenie vzduchu, následne oteplenie vzduchu, tvorbu oblačnosti a zrážky. V západnej časti oceánu sa realizuje ochladenie vody a opačné trendy vo vývoji vývoja počasia. Normálny stav počasia je zrušený a vznikajú poruchy.
„Je však potrebné zdôrazniť, že toto sú typické efekty, ale nie predpoveď. Konkrétne efekty závisia od intenzity a časového výskytu konkrétneho El Niňa. Tieto efekty ovplyvňujú aj ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú klímu a počasie v globálnom alebo regionálnom meradle,“ upozornil prednášajúci.
Komplexný jav ENSO má tri fázy: El Niňo – teplá fáza, La Niňa (v španielčine „dievča“) – studená fáza a neutrálny stav. Údaje o výskyte javov El Niňo a La Niňa ale naznačujú, že globálne otepľovanie sa prejavuje aj na frekvencii ich výskytu. Za posledných niekoľko dekád je výskyt El Niňa častejší a výskyt La Niňy zriedkavejší.
Jav ENSO (El Niňo a La Niňa) vzniká vo vnútri klimatického systému, ale klimatický systém aj ovplyvňuje. El Niňo zvyšuje priemernú globálnu povrchovú teplotu Zeme a La Niňa klimatický systém ochladzuje. Tento jav je dokumentovaný na obrázku na ďalšej strane, ktorý zobrazuje odchýlky globálnej priemernej teploty za obdobie 1950 – 2012. Jedná sa o odchýlky od priemernej hodnoty za obdobie 1960 – 1990.
Systémy pre monitorovanie stavu oceánu a El Niňa poskytujú v reálnom alebo v približne reálnom čase dáta o stave oceánu. Tieto dáta sú základom pre produkovanie predpovedí El Niňa.
Prvá úspešná predpoveď El Niňa bola uskutočnená v roku 1986 pri predpovedaní El Niňa 1987-8. Predpovedanie priebehu El Niňa uľahčuje skutočnosť, že sa vyskytuje v nepravidelných cykloch. Ak sme schopní charakterizovať priebeh a dôsledky jedného cyklu, možno predpovedať očakávané udalosti. Perióda týchto cyklov je však veľmi premenlivá a navzájom odlišné sú aj časový vývoj a intenzita jednotlivých javov v každom cykle. Každé El Niňo je iné ako ostatné. Základom dobrej predpovede je kvalitný pozorovací systém v tropickom Tichom oceáne, ktorý identifikuje v oceáne a atmosfére vývojové trendy, smerujúce k El Niňu.
Medzi tieto javy patrí Severoatlantická oscilácia (NAO), Arktická oscilácia (AO), Antarktická oscilácia (AAO), Tichooceánska dekádna oscilácia (PDO), atď. Doteraz nám však chýba teoretické vysvetlenie fungovania týchto javov a ich vzájomných interakcií.
Štúdium týchto systémov umožní v budúcnosti lepšie pochopiť fungovanie klimatického systému a produkovať kvalitné sezónne predpovede vývoja počasia. Pochopenie fungovania a vzájomných súvislostí celej hierarchie variabilít, ktoré sa vyskytujú v rámci klimatického systému prinesie pravdepodobne aj nové pohľady na budúci vývoj klimatického systému a aj problematiku globálneho otepľovania.
„Štefan Škulec vo svojej prednáške opäť potvrdil, že dokáže spojiť vedeckú erudíciu s talentom vysvetliť laikom zložité fyzikálne javy,“ vyjadril sa pochvalne o podujatí jeden z návštevníkov.
-red/J. Rais-, Zdroj: prezentácia Š. Škulca, foto: J. Rais