História
Príbeh vystavenej kyslíkovej nádrže
Vo Ville dr. Lisku bude do 18. novembra prebiehať zaujímavá výstava s názvom Vo vzduchu i na zemi, ktorá mapuje leteckú históriu nášho mesta i Slovenska. Okrem fotografií a dokumentov si môžu návštevníci prezrieť i rôzne predmety, ktoré sa podarilo dochovať až po súčasnosť. Jedným z nich je aj kyslíková nádrž, ktorú ste si možno všimli Pod kolonádou. Príbeh toho ako sa dostala do Piešťan je naozaj zaujímavý.
Druhá bombardovacia skupina vzlietla na Misiu číslo 274 zo základne Amendola. Z dvadsiatich ôsmych strojov 2.BG sa dva vrátili predčasne a iba 19 odhodilo svoje bomby cez hustú oblačnosť na cieľ, ktorým bola rafinéria Blechhammer-Juh. Zvyšných sedem bombardérov Boeing B-17 „Flying Fortress“ od 2.BG bombardovalo príležitostný cieľ, ktorým bola zoraďovacia stanica vo Vrútkoch na Slovensku. Na cieľ dopadlo osem minút pred obedom 55 kusov 250-kilogramových RDX bômb. Podľa vyhodnocovacej správy, vypracovanej na základe fotografií po návrate na základňu, útok na Vrútky bol úspešný. Bomby boli koncentrované v priestore zoraďovacej stanice. Poškodených bolo asi 50 vagónov, trať bola prerušená a bomby zasiahli budovy na juhu a severe cieľa.
V zostave 429.BS/2.BG, ktorá útočila na Blechhammer bol aj stroj s označením B-17G-15-VE 42-97490, za ktorého riadením sedeli pilot 2nd Lt. Daryle R. Stuckey a druhý pilot 2nd Lt. Henry E. Tennyson. Počas letu k cieľu začal strácať výkon motor číslo 4 a musel byť vypnutý. Tesne predtým spodný strelec ohlásil nepravidelný chod motoru číslo 1 a množstvo čierneho dymu, ktorý z neho začal vychádzať. Takže motor číslo 1 musel byť taktiež odstavený. Vzápätí vypovedal svoju poslušnosť aj motor číslo 2. Posádka nabrala kurz smerom na juhovýchod a druhý pilot sa snažil nakontaktovať na stíhací doprovod a požiadať ich o ochranu pri návrate. Nestalo sa tak. Posádka sa snažila pomôcť stroju, ktorý rapídne strácal výšku a rýchlosť tak, že vyhádzala cez palubu všetky nepotrebné zariadenia ako zbrane a muníciu. Nádej, že sa na jednom motore dostanú šťastlivo do Talianska na základňu však vyhasla v momente vypovedania chodu posledného motoru. Navigátor na núdzovej frekvencii ohlásil polohu ako východne od Budapešti, avšak mýlil sa. Stroj sa nachádzal východne od Bratislavy nad pohoriami Tríbeč a Vtáčnik. Pilot dal rozkaz na opustenie paluby. Všetci letci úspešne vyskočili a na padákovom hodvábe sa zniesli na slovenské územie v okolí Nitry.
S/Sgt. Spruce, 2nd Lt. Tennyson, S/Sgt. Hare dopadli do tesnej blízkosti jeden vedľa druhého. Avšak nespojili sa a ich osudy sa na chvíľu rozdelili. Pravdepodobne Hare a Tennyson boli tými letcami, na ktorých si miestni obyvatelia pamätajú, že sa skrývali za pomoci učiteľa Rudolfa Pajenského a stolára Alexandra Sipinu z Jelenca (a mnohých ďalších z Jelenca a Kostolian) v zvonici v obci Kostoľany pod Tríbečom. Za pomoci partizánskych spojok, ktoré operovali v oblasti obce sa dostali postupne do Banskej Bystrice a stihli odsun zostrelených letcov z letiska Tri Duby.
Príbeh Wiliama M. Spruceho je spojený s osudom študenta z Kostolian pod Tríbečom menom Ján Szegény. Ten v osudný deň s priateľom Jozefom Slávikom vyvážali na pole hnoj, keď zrazu uvideli havarovať americký bombardér. O chvíľu boli na mieste dopadu a odniesli si na pamiatku malé drobnosti a mapu. Potom sa Ján rozhodol ísť hľadať letcov. Na okraji lesa medzi „Cerovinou a Jedlinami“ stretol pravdepodobne Wiliama Sprucea. Na voze ho obaja študenti odviezli do stodoly u Szegényovcov. Na noc bol Američan ukrytý v dome, cez deň v stodole. Tak prečkal dva dni. Potom ho podobne ako jeho druhov odviedli za pomoci partizánov do centra SNP v Banskej Bystrici a na letisko Tri Duby.
„Osud kyslíkovej nádrže z druhej svetovej vojny sa začal písať po dopade lietadla B 17 v okolí obce Kostoľany pod Tríbečom v okrese Zlaté Moravce. Veľa obyvateľov videlo pád lietadla do lesa a hoci im hrozilo nebezpečenstvo zo strany nemeckých vojakov, dostali sa k havarovanému stroju a zobrali, čo sa komu páčilo alebo hodilo. Kyslíkovú nádrž si vybral jeden z obyvateľov obce, pán Struk a celé roky ju používal ako kanister na petrolej. Nádrž pri tom mierne poškodil tým, že na ňu namontoval ventil. Keď mu bola zavedená elektrina a petrolej už v takom množstve nepotreboval, daroval ju môjmu otcovi, Antonovi Turňovi. Momentálne tento kus histórie druhej svetovej vojny vlastní Balneologické múzeum, ktorému som ho daroval v roku 1995,“ povedal o osude kyslíkovej nádrže Milan Turňa.
-lt/zdroje: Vrána R./5.BW Operational Analysis and Final Strike Assesment Record, NARA, Washington, USA/Kronika leteckej vojny nad Slovenskom/Andrej Bolerázsky/Milan Turňa