Dom umenia chcú vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku

Reklama

 

 

Na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky bol dnes podaný podnet na vyhlásenie piešťanského Domu umenia za národnú kultúrnu pamiatku. S myšlienkou občianskeho združenia Čierne diery sa stotožnila riaditeľka Domu umenia Edita Bjeloševičová a podporilo ju viacero osobností z prostredia architektúry a dizajnu.

„Prišli sme s malou dušičkou: „Pani riaditeľka, chceli by sme dať vašu budovu ochrániť ako národnú kultúrnu pamiatku.“ Dom umenia v Piešťanoch patrí medzi odvážne stavby architekta Ferdinanda Milučkého. Ochrániť ho by znamenalo zásadné rozhodnutie – môže sa tým pýšiť len málo modernistických stavieb na Slovensku. A niekde konečne treba začať, kým nie je (opäť) neskoro. Na naše potešenie riaditeľka súhlasila. Nielen, že súhlasila, osobne sa pridala k nášmu podnetu na vyhlásenie pamiatky,“ napísali na svojej facebokovej stránke predstavitelia OZ Čierne diery, ktoré sa venuje mapovaniu architektonických pamiatok na Slovensku a ich záchrane.

Reklama

 

Vyhlásiť budovu za národnú kultúrnu pamiatku môže majiteľom spôsobiť starosti navyše, v prípade Domu umenia by to však malo uľahčiť život. Zmenia sa štandardy, ktoré bude musieť spĺňať a bude väčšia šanca na finančnú podporu.

Reklama

 

 

 

 

 

Podľa odborníkov je Dom umenia jednou z najprepracovanejších a najkomplexnejšie zrealizovaných kultúrnych stavieb 20. storočia na Slovensku. Architekt navrhol kompozične, tvarovo, materiálovo či farebne harmonicky vyvážené dielo, ktoré v sebe spája prvky povojnového moderného hnutia, či brutalizmu, ale aj regionálne inšpirácie a vzory z ľudového umenia. Toto dielo podľa nich nesporne patrí k prácam, ktoré svojou architektonickou, výtvarnou i technickou kvalitou vysoko prekonávajú dobovú produkciu nielen na Slovensku a v Československu, ale aj v širšom stredoeurópskom regióne.

Z histórie Domu umenia

Solitérna budova Slovenskej filharmónie mala pôvodne stáť v priestore pred sídliskom Stred. Pre toto miesto bola ešte v roku 1958 vyhlásená súťaž, ktorá rátala s asanáciou časti historickej zástavby smerom k Winterovej ulici. Prvou cenou bol ocenená skupina architektov Štefan Ďurkovič, Ferdinand Milučký a Jozef Ružek z bratislavského Stavoprojektu. Zmenou územného plánu mesta sa zmenila aj lokalizácia objektu do mestského parku v blízkosti Váhu.

S výstavbou budovy na novom mieste pri rieke sa začalo s výrazným oneskorením, až v roku 1974 s pozmeneným projektom jedného z víťazov súťaže, architekta Milučkého, ktorý na ňom pracoval už od roku 1969. Budova bola verejnosti sprístupnená v roku 1980 a dodnes plne slúži na kultúrne účely.

Ďalšie objekty prislúchajúce k navrhovanému dielu. Pred hlavným vstupom na južnej strane pozemku je situovaná plastika Emila Venkova – Óda na radosť, ktorá je súčasťou pôvodného autorského konceptu. Podľa pôvodných projektov architekta Milučkého mala byť upravená aj hrádza v blízkosti domu umenia na širokú promenádu s kioskami, z ktorej mal viesť most cez Biskupický kanál. Úprava hrádze nebola zrealizovaná, peší most postavili neskôr v novej pozícii oproti vtedajšiemu územnému plánu.

Funkcia objektu je od svojho vzniku nezmenená. Multifunkčné kultúrne zariadenie primárne slúži pre koncertné účely. Ústredná sála s kapacitou 622 miest s orchestriskom pre 80 hudobníkov a organom je využívaná aj pre operné, divadelné, či baletné produkcie, ako aj filmové predstavenia. Ďalej objekt obsahuje malú sálu pre 100 návštevníkov a výstavný priestor, foyer využívaný aj ako banketová sála, ďalšie menšie sály pre verejnosť a účinkujúcich.

-red- Zdroj: OZ Čierne diery, Podnet na vyhlásenie objektov za národné kultúrne pamiatky – Dom umenia v Piešťanoch