Aktuality
Ako ďalej po oddlžení letiska?
Mestská rada bude v utorok 10. novembra na svojom siedmom riadnom zasadnutí okrem iných dôležitých bodov rokovať aj o návrhu na oddlženie letiska. Letisko v súčasnosti nezaplatilo Mestu Piešťany viac ako 530 000 eur na daniach a úrokoch z omeškania. Ak by došlo k zmazaniu tohto dlhu, zásadnou otázkou do budúcnosti zostáva, ako bude spoločnosť fungovať počas ďalších rokov a či získa peniaze na svoju prevádzku. Mestské zastupiteľstvo bude o tomto návrhu hlasovať 19. novembra.
Vedenie letiska očakáva, že sa mu za pomoci akcionárov podarí rozlietať chartrové lety. V podnikateľskom pláne Letiska Piešťany, a.s. pre roky 2014 – 2023 uvádza riaditeľ František Varga takúto stratégiu: „Strategickými cieľmi letiska Piešťany pre nasledujúce roky je podľa priority – stabilizácia finančnej situácie spoločnosti vrátane oddlženia spoločnosti, pokračovanie v jednaní s cestovnými kanceláriami v spádovej oblasti, Slovenskými liečebnými kúpeľmi, zahraničnými zástupcami cestovných kancelárií, leteckými dopravcami pre zvýšenie využitia letiska v nasledujúcich rokoch. Pokračovanie v Projektoch Izrael/Rusko a zavedenie pravidelnej linky. Znovuobnovenie série pravidelných charterových letov z Nemecka a zlepšovanie hospodárskeho výsledku.“
O materiáli rokovala aj Komisia pre výstavbu a dopravu. Počas rokovania odzneli niekoľké zaujímavé fakty nielen o záväzku na dani, ale aj o možnostiach budúceho fungovania letiska. Predseda komisie Remo Cicutto spomenul, že jedným zo základných problémov letiska je jeho klasifikovanie do kategórie takzvaného „nonschengenského“. Vďaka tomu na ňom síce môžu pristávať aj lietadlá štartujúce z celého sveta, teda mimo štátov Európskej únie, ale na druhú stranu sťažuje obyvateľom únie vstup na naše územie i formality potrebné k vybaveniu pristátia u nás. Vznikajú tiež pridružené náklady spojené s dodržiavaním noriem, mzdovými prostriedkami, monitorovaním a zabezpečením priestorov letiska. To je podobné, ako napríklad v prípade Letiska Milana Rastislava Štefánika v Bratislave.
„Už v minulosti som mal snahu o to, aby sa z letiska stalo schengenské, nie nonschengenské, akým je v súčasnosti. Myslím si, že by to letisku pomohlo a uľahčilo by to cestujúcim z Európskej únie vstup. Cez záujmy VÚC a štátu však táto snaha neprešla,“ povedal predseda komisie Remo Cicutto. Nonschengenský priestor tiež blokuje používanie priestorov letiska na opravárenské účely a aj prípadné parkovanie súkromných lietadiel, čo je tiež jedna z dobrých možností ako zarobiť. Každý, kto sa chce dostať von z priestorov totiž musí prejsť colnicou a rovnaké je to aj pri vstupe.
Ďalšou spomenutou možnosťou, ako zabezpečiť ekonomický chod, bolo používanie letiska na dovoz tovaru. Na tento účel bola pred štyrmi rokmi spracovaná štúdia, ktorá zhodnotila ako najlepšiu možnosť využitia nie osobnú prepravu, ale práve Cargo. Piešťany majú ideálnu polohu pri hlavnom ťahu diaľnice, železnice a navyše je možnosť využiť rieku Váh. Letisko by sa síce pri pristávaní množstva lietadiel z celého sveta prevážajúcimi tovar postavilo na nohy, ale problémy by mohli nastať pre obyvateľov, ktorí by museli čeliť tak nadmernej hlukovej záťaži ako aj zvýšenému množstvu emisií pri štartoch veľkých nákladných lietadiel.
Mestské zastupiteľstvo žiadalo pred pár mesiacmi ako podmienku podpory Letiska predloženie ozdravného plánu spoločnosti. Rovnako schválilo návrh kandidátov do predstavenstva a do dozornej rady spoločnosti, ktorých však valné zhromaždenie neakceptovalo. Predstavenstvo tak naďalej tvoria predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš, riaditeľ Letiska Piešťany František Varga a vedúci oddelenia medzinárodných vzťahov, protokolu a komunikácie TTSK Juraj Štaffa. Dozorná rada pozostáva rovnako z troch členov, ktorými sú bývalý piešťanský primátor Remo Cicutto, riaditeľ kancelárie predsedu TTSK Róbert Orihel a advokát Peter Sopko.
O predkladanom návrhu a podnikateľskom pláne Letiska budú 19. novembra rokovať mestskí poslanci na svojom 10, zasadnutí v tomto roku. Na to, aby vklad mesta do akciovej spoločnosti schválili, bude potrebná trojpätinová väčšina hlasov.
-lt-