Koktail
Martin Grznár: „Keď človek veľmi chce, dokáže všetko“
Tanzánia je africká krajina, ktorej brehy obmýva Indický oceán, je teda ideálna na relax a oddych, ponúka však aj viacero možností adrenalínových aktivít, ako vysokohorskú turistiku či návštevu afrického safari. Práve všetky spomínané možnosti prilákali do krajiny Piešťanca Martina Grznára, ktorý v Tanzánii strávil päť týždňov. Počas nich vystúpil na Kilimandžáro, vrch Mt. Meru, absolvoval výlet na safari a navštívil ostrov Zanzibar.
Pred nedávnom si absolvoval jednu zo svojich ďalších exotických potuliek, tentokrát do Tanzánie. Tak na úvod tradične, kedy si bol na cestách, ako dlho a prečo práve Tanzánia?
Viem, že pred cestou si mal kúpenú len letenku a ostatné si si zabezpečil až na mieste.
Na cestách si väčšinou kupujem len letenku a niekedy si objednám aj ubytovanie v prvom meste. Ak ale prilietam ráno alebo okolo obeda, ubytovanie si zabezpečujem až na mieste. Teraz som bol len na päť týždňov, tak som to musel viac plánovať. Zarezervoval som si prvú noc v meste Dar es Salaam, na druhý deň som cestoval autobusom 9 hodín do mesta Moshi. Odtiaľ som plánoval podniknúť obidva treky a safari, tak som vedel, že v Moshi pobudnem dlhšie a vytvoril som si tu základňu. Inak po príchode do hostela som stretol dvoch ľudí, a čuduj sa svete, Slováci. Zabýval som sa teda veľmi rýchlo.
Počas dovolenky si absolvoval aj dva náročnejšie horské výstupy. Porozprávaj nám o nich.
Pripravoval si sa na výstupy vopred špeciálnym tréningom?
Príprava bola trochu netradičná, nakoľko žijem na Bermudách a tam nie sú kopce, tak som behával len na pláži, čiže na úrovni morskej hladiny, v nadmorskej výške nula metrov. Okrem toho som ešte robil špeciálne cviky na rozšírenie kapacity pľúc.
Takže prvý trek bol prípravný a aklimatizačný, to znie pohodovo…
Ako si fyzicky výstup zvládal?
Zo začiatku to bolo ťažké nakoľko som v horách nebol ani nepamätám, no postupne som sa rozbehol. Výstup na samotný vrchol bol tretí deň, našťastie v noci. Hneď na začiatku som sa zapotil a musel zhodiť pár vrstiev oblečenia. Šlo sa prudko hore, miestami dosť technicky, skaly a ťažké prechody. Ešte sme neboli ani na vrchole a začalo svitať, ale pohľad na Kilimandžáro a spoza neho vychádzajúce slnko ma hnal vopred a do hodinky som bol na vrchole Mt. Meru konečne aj ja. Pár fotiek s vlajkami a sprievodcami a šlo sa dolu, čo bolo pre mňa ťažšie ako ísť hore. Proste som mal ten pocit, že už som to zvládol, no bol som na vrchole, a tak prišla prvá kríza, zostup bol nekonečný. Všetko sa to vyvíja v hlave, treba mať pevnú vôľu a chcieť.
Potom si dva dni oddychoval a prišiel výstup na Kilimandžáro.
Áno. Pre výstup na Kilimandžáro som si zvolil trasu Machame, ktorá patrí medzi tie náročnejšie. Rozhodol som sa pre 7-dňový výstup, čiže oproti normálnemu plánu o deň navyše kvôli aklimatizácii. Pri bráne k trase sa rozhodila batožina medzi nosičov a opäť som šiel s Američanom Zackom. Pri tomto výstupe mal náš tím 10 členov, z toho bolo pár známych tvárí z prvého treku, čiže sme sa poznali a vedeli, čo si môžeme dovoliť. Ubytovanie bolo v
REKLAMA
Aký bol zostup? Pociťoval si krízu?
Zostupovali sme po východe slnka, za svetla, čiže som videl to, čo som v noci zdolal a bolo to ohromné. Keby sme šli hore za denného svetla asi tam nikdy nedôjdem. Po psychickej stránke sa tak dole išlo ťažšie. S výškovou chorobou som nemal žiaden problém, len menšie bolesti hlavy. V tábore sme si oddýchli asi hodinku, a po obede sa pobrali prudko smer dolu do nášho posledného kempu Mweka vo výške 3 100 metrov. Zišli sme takmer 3 000 metrov a na ďalšie ráno sme boli dolu. Dostali sme certifikáty a zdolanie vrcholu som oslávil symbolicky fľaškou piva Kilimandžáro. Celá myšlienka, prečo to tu celé spomínam je tá, že keď človek niečo veľmi chce, zaumieni si to, urobí pre to všetko a ide za jasným cieľom, aj keď niektoré prekážky sa zdajú byť nezdolateľné, všetko je zrealizovateľné. A takisto je to ukážka pre tých menej zdatných a smelých, že aj toto je možné.
Navštívil si aj 4 národné parky počas päť – dňového výletu na safari. Aký to bol zážitok?
Aké zvieratá si videl?
Zo zvierat sme videli veľa, v Afrike je už umenie nevidieť veľa zvierat. Slony a žirafy boli po čase ako štandard, pri tých sme po dvoch dňoch ani nezastavovali. Ďalej sme pozorovali byvoly, pakone, zebry, šakaly, hyeny, pštrosy, množstvo vtáctva, nosorožce, hrochy, opice, antilopy a aj večne štípajúce otravné muchy tse tse… No a to najlepšie nakoniec levy – samce aj samice, leopardy plus najrýchlejšie zvieratá na svete – gepardy.
Súčasťou Tanzánie je aj ostrov korenín Zanzibar. Čo všetko si tu mal možnosť vidieť a ako na Teba rodisko Fredyho Mercuryho zapôsobilo?
O tvojich zážitkoch by sme sa mohli rozprávať ďalšiu hodinu. Preto si vopred rezervujem ďalšie interview z najbližších ciest. Možno budú pre našich čitateľov príjemným čítaním ale snáď aj inšpiráciou na ich vlastné cesty.
Zhovárala sa: Petra Adamcová Foto: Martin Grznár