Úvod Podujatie

Podujatie

zvoľte si spôsob zobrazenia >> kalendár zoznam

Zrušené / Koncert ŠKO Žilina a Speváckeho zboru Lúčnica

Koncert
11.03.2020 o 19:00 h / Dom umenia Piešťany

Z dôvodu preventívnych opatrení pred šírením nákazy koronavírusom, bolo predstavenie zrušené.

 

KONCERT ŠKO ŽILINA A SPEVÁCKEHO ZBORU LÚČNICA
ZA ÚČASTI SVETOVÝCH SÓLISTICKÝCH HVIEZD

k 250. výročiu narodenia L. van Beethovena
a 140. výročiu narodenia M. R. Štefánika

ŠTÁTNY KOMORNÝ ORCHESTER ŽILINA

Leoš SVÁROVSKÝ, dirigent (ČR)
Ivo KAHÁNEK, klavír (ČR)
Jana KURUCOVÁ, mezzosoprán (SR)

Spevácky zbor LÚČNICA
Elena MATUŠOVÁ, zbormajsterka

Program:

Ludwig van Beethoven (1770 – 1827)
Coriolan, predohra op. 62

Wolfgang Amadeus Mozart (1756 – 1791)
Klavírny koncert č. 20 d mol KV 466
Allegro
Romanca
Rondo. Allegro assai

Prestávka

Peter Martinček (1962)
Symfónia č. 4 „In memoriam M. R. Štefánik“
pre ženský hlas, miešaný zbor a orchester
Un oiseau chante (Larghetto – Andante – Largo)
Adagio molto
Interludium (Adagio molto)
Invictus

Marek Štrbák, organová spolupráca
Daniel Gabčo, klavírna spolupráca

Vstupné: 10,-€ / predaj vstupeniek v pokladni Domu umenia a cez www.ticketportal.sk
Náš program nájdete aj na www.navstevnik.sk kde je možné si ON-LINE rezervovať lístky.

Pri zakúpení vstupenky na tento koncert máte možnosť navštíviť koncert dňa 9.3.2020 bezplatne.

Záujem o politické dianie bol integrálnou súčasťou osobnosti Ludwiga van Beethovena, vrcholného predstaviteľa viedenského hudobného klasicizmu, ktoré 250. výročie narodenia oslavuje tento rok celý hudobný svet. Obzvlášť blízke mu boli ideály Veľkej francúzskej revolúcie: „sloboda, rovnosť, bratstvo“. Azda až priveľmi sa však mýtizuje príbeh okolo jeho 3. symfónie Eroica, pôvodne nesúcej venovanie Napoleonovi Bonapartemu, ktoré sa Beethoven údajne rozhodol odstrániť po tom, čo sa Napoleon sám korunoval za cisára. V samotnej symfónii skladateľ hudobno-tematicky nadviazal na poslednú časť svojho baletu Stvorenia Prométheove, čo napovedá, že pri komponovaní mal v mysli v prvom rade postavu mýtického „hrdinu“, ktorú až sekundárne môžeme – ale pokojne aj nemusíme – stotožňovať s konkrétnou historickou osobnosťou. Podobnou inšpiráciou sa mu o niekoľko rokov neskôr stal rímsky vojvodca Gaius Marcius Coriolanus. Beethoven sa pokúsil skomponovať jeho hudobný portrét vo forme orchestrálnej predohry Coriolan (neprekvapí, že i tu sa zvykne poukazovať na paralely medzi Coriolanom a Napoleonom!) vychádzajúcej z divadelnej hry z pera jeho priateľa, rakúskeho dramatika Heinricha Josepha von Collina. Čo je zvláštne, urobil tak až v čase, keď bola hra stiahnutá z repertoáru viedenských divadiel. Na rozdiel od iných Beethovenových predohier (ako napríklad Egmont, Kráľ Štefan či Aténske ruiny), skomponovaných priamo na uvádzanie pred konkrétnym scénickým dielom, tak Coriolan predznačil nielen osamostatnenie tohto typu diel do podoby tzv 바이트 계산기 다운로드. koncertnej predohry, ale tiež žáner, ktorý už o niekoľko desiatok rokov neskôr v ére romantizmu dostane názov „symfonická báseň“. Z Beethovenových deviatich orchestrálnych predohier si tak dodnes svoju pôvodnú funkciu zachovala iba predohra k opere Fidelio (pôvodným názvom Leonore), existujúca v štyroch rôznych verziách. Za zmienku tiež stojí skutočnosť, že už 200 rokov pred Collinom oslovil príbeh o Coriolanovi aj Williama Shakespeara, ktorého tragédia Coriolanus sa zasa stala na našom území predlohou rovnomennej opery Jána Cikkera.
Klavírne koncerty Wolfganga Amadea Mozarta sú dnes považované spolu s Beethovenovými za základ koncertantnej klavírnej literatúry. 27 Mozartovych koncertov malo obrovský vplyv na ďalší vývoj tejto formy. Jeho koncerty sú geniálnym spojením ľahkého zábavného charakteru hudby galantného štýlu s vyjadrením subjektívnych pocitov, blížiacich sa niekedy až k romantizmu. Koncert d mol KV 466 dokončený vo februári 1785 je znalcami Mozartovho diela zaradený spolu s koncertom c mol KV 491 k najsugestívnejším Mozartovým dielam. V mnohom tento fakt napovedajú aj molové tóniny, u Mozarta zriedkavé. Koncert d mol upútava dramatizmom, pripomínajúcim operu Don Giovanni, ktorý sa prejavuje v prudkých synkopách, nepokojných prerývaných rytmoch, pomerne silnej chromatike a náhlych dynamických zmenách. V dejinách inštrumentálnej hudby je tento koncert určitým medzníkom vďaka svojmu romantickému vyzneniu, ktoré už predpovedá Beethovena, hlavne pokiaľ ide o priblíženie formy symfónie a koncertu. Koncert d mol je už tak trochu symfóniou so spoluúčinkujúcim sólovým nástrojom a nielen brilantným vystúpením klavíra na pozadí orchestrálneho sprievodu, ako tomu bolo dovtedy v klasickej koncertantnej literatúre.

Peter Martinček van Grob ukončil štúdium kompozície v triede Dezidera Kardoša na VŠMU v Bratislave v roku 1987, absolvoval tiež študijný pobyt u Franca Donatoniho na Accademia Chigiana v Siene. Vo svojej doterajšej tvorbe sa prejavoval ako skladateľ tvorivo reflektujúci podnety z hudobnej histórie i z nonartificiálnych žánrov, hoci jeho prvé dve symfónie práve tieto charakteristiky priamo nevykazujú. Až v 3. symfónii (s podtitulom „Benátska“) môžeme viac sledovať historizujúce črty, ešte výraznejšie sa tu však prejavuje Martinčekova inklinácia k hudobnému minimalizmu 화이트 라이언 찰리 다운로드. Zároveň tu po prvýkrát poňal symfóniu ako vokálno-inštrumentálny žáner, keď do nej začlenil miešaný zbor prednášajúci fragmenty latinského textu Requiem. Vo svojej 4. symfónii „In memoriam M. R. Štefánik“ tento koncept ešte rozšíril. Jednočasťový formový pôdorys nahradil 4-časťovým, zhudobnenú textovú predlohu (básne Williama Ernesta Henleyho a Guillauma Apollinaira) tu prednáša spolu so zborom aj sólový ženský hlas. Tento part skladateľ venoval slovenskej mezzosopranistke Jane Kurucovej. Medzi vokálnymi časťami, rámcujúcimi symfóniu, stoja dve čisto inštrumentálne časti. Texty zaznievajú v anglickom a francúzskom origináli, pričom z Henleyho básne v 1. časti používa autor len vybrané verše a v celosti zaznie až v poslednej časti symfónie, Apollinairova báseň patrí výlučne sólistke. Ak sme v prípade Beethovena konštatovali, že sa pokúsil o vytvorenie hudobných portrétov mýtického hrdinu i rímskeho vojvodcu, podobný cieľ môžeme sledovať – i keď v abstraktnejšej podobe a viac-menej medzi riadkami – aj u Petra Martinčeka. Pri premiére skladby na BHS 2014 (ŠKO Žilina, Lúčnica, Jana Kurucová, Jean Bernard Pommier) autor na margo vzniku skladby poznamenáva: „Keď som dopísal svoju absolventskú prácu na VŠMU – 1. symfóniu „White mass“, myslel som si, že symfónia ako taká je pre mňa uzatvorenou kapitolou. Po 20 rokoch som sa však k nej vrátil a vznikli v blízkom období po sebe 2. symfónia „The second touch“ a 3. symfónia „Benátska“. Teraz nastal okamih pre mňa veľmi dôležitý – položiť si otázku: Mám pokračovať? Ako vidíte, sám som si odpovedal – hudbou. 4. symfónia je dielo, ktorým som chcel vzdať hold veľkému Slovákovi a človeku s veľkým Č, Milanovi Rastislavovi Štefánikovi pri príležitosti jeho tragickej smrti pred 95 rokmi.“
(Autorský text Beethoven a Martinček: Juraj Bubnáš, festival BHS 2014)

Skladbu uviedol ŠKO Žilina s dirigentom Leošom Svárovským znovu v roku 2019 pri príležitosti storočnice úmrtia M. R. Štefánika v chráme Berliner Dom v Berlíne a v Rudolfine v Prahe a v roku 2020 ju zaradil aj k 140. výročiu jeho narodenia na koncerty v Piešťanoch, Žiline, St. Madeleine v Paríži a Conservatorio di Santa Cecilia v Ríme.
„Búrlivý je môj život a bude plný zápasu.
So šťastím by som sa delil,
ak však padnem, chcem padnúť sám.“

Milan Rastislav Štefánik

Milan Rastislav Štefánik (1880-1919) bol významný medzinárodne renomovaný politik, astronóm, vojenský letec, generál francúzskej armády, zakladateľ československého štátu, prvý československý minister vojny a najvýznamnejšia osobnosť moderných slovenských dejín Modern Combat. Za vedecké práce získal cenu Francúzskej astronomickej spoločnosti, Janssenovu a Wildeho cenu Francúzskej akadémie vied. Za vedecké a diplomatické úspechy bol francúzskou vládou vyznamenaný Radom rytiera Čestnej légie. Bol členom Belgickej astronomickej spoločnosti, pozývali ho aj na univerzitu v Oxforde. Je osobnosťou, ktorej význam nespočíva iba v rozhodujúcom podieli na založení prvého slobodného spoločného štátu Čechov a Slovákov. Je aj prvý zo svojho národa, ktorý obdivuhodnou diplomaciou vplýval na európsku politiku. S myšlienkami, názormi a činmi môžeme ho dnes vnímať ako prvého „Európana“. Predpokladal, že nastane stav, ktorý nazval „europeizácia“, čo malo predstavovať harmóniu národov v Európe. Osobitne treba vyzdvihnúť Štefánikove sebaobetovanie sa v mene národa, mravnú čistotu jeho zámerov i prostriedkov pri prekonávaní prekážok. Bola to osobnosť napriek krehkému zdraviu silná, neobyčajne sugestívna, hlboko veriaca, túžiaca po pravde a poznaní. Svoje etické, morálne, mravné krédo i lásku k svojmu národu zhrnul do troch slov: „Veriť – Milovať – Pracovať“ a on skutočne tak žil.

Svetoznáma slovenská mezzosopranistka Jana Kurucová pochádza z malej dedinky Tvarožná pri Kežmarku. Študovala odbor Cirkevná hudba, dirigovanie a spev na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici. Neskôr absolvovala pedagogické minimum v opernom speve na konzervatóriu v Bratislave. Následne získala dvojročné štipendium na Univerzite hudobného a dramatického umenia v Grazi. Tu študovala operný spev u Agathy Kania a Gottfrieda Hornika. Jej prvé kroky na opernom javisku boli úlohy v Mozartových operách (Druhá dáma v Čarovnej flaute a Ramiro v Záhradníčke z lásky).
​V sezóne 2005/2006 bola členkou operného štúdia Bavorskej štátnej opery. V rokoch 2006 -2009 pôsobila v opernom divadle v Heidelbergu, kde sa predstavila ako Cherubín vo Figarovej svadbe, Idamante v Idomeneovi, Sesto v La clemenza di Tito, Charlotta vo Wertherovi (J. Massenet), Rosina v Barbierovi zo Sevilly ​(G. Rossini) a mnohých iných. Pôsobila na zimnom barokovom festivale v Schwetzingene, kde spievala viaceré úlohy vo Vivaldiho operách (Megacle v L’olympiade, Licio v Tito Manlio…). Jej koncertné vystúpenia boli na Heidelbergskom zámockom festivale, s Essenskou filharmóniou, v Antverpách v Queen Elisabeth Hall, Open Air na Gendarmentmarkt v Berline a i Parasitic Water Part 1.
Od septembra 2009 je sólistkou jednej z najprestížnejších európskych operných scén – Deutsche Oper Berlín, kde účinkuje v množstve postáv, ako napr. Rosina (Barbier zo Sevilly), Cherubín (Figarova svadba), Fenena (Nabucco), Mercedes (Carmen), Flora (La Traviata), Zerlina (Don Giovanni), Mélisande (Debussy: Pélleas et Mélisande) atď.
V sezóne 2011/2012 dosiahla veľký úspech ako Cherubín vo Figarovej svadbe v Teatro de la Maestranza v Seville pod umeleckým vedením Petra Halfftera. Túto postavu stvárnila s úspechom aj v Staatstheater v Karlsruhe. V tejto sezóne účinkovala aj ako Idamante v Mozartovej opere Idomeneo v Národnom divadle v Prahe.
V sezóne 2012/2013 spievala po prvýkrát v Deutsche Oper v Berlíne úlohu Maffia Orsiniho v Lucrezii Borgii G. Donizettiho po boku Edity Gruberovej a Pavla Bršlíka, ako aj Lišiaka v Janáčkovej opere Príhody Líšky Bystroušky a Meg Page vo Verdiho Falstaffovi, Suzuki v Madame Butterfly a spievala tiež Zerlinu v Donovi Giovannim ako hosť v Teatro Petruzzelli v talianskom Bari.
V sezóne 2013/2014 sa úspešne predstavila v Opere v Pekingu ako Cherubín vo Figarovej svadbe a v marci 2014 debutovala ako Donna Elvira (Don Giovanni) v Deutsche Oper Berlin a v Oslo. V júni 2014 debutovala s veľkým úspechom ako Rómeo (Bellini: Montecchi e Capuleti) na festivale v Dortmunde pod taktovkou Friedricha Haidera. Rovnako úspešný bol aj jej debut v drážďanskej Semperoper v úlohe Rosiny v Barbierovi zo Sevilly.
Okrem svojich povinností na domácej scéne v Deutsche Oper Berlín spievala v sezóne 2014/2015 po prvý krát Elisabettu v opere Maria Stuarda Národnom divadle moravskosliezskom v Ostrave a debutovala ako Carmen v Štátnej opere v Prahe. Nasledovali ďalšie predstavenia ako Donna Elvira v opere Don Giovanni v Prahe, Berlíne a Bratislave. V roku 2016 debutovala ako ‘Sesto’ v opere Giulio Cesare (Händel) a po prvýkrát sa predstavila vo Festspielhause v Baden-Badene ako Marta v Mefistofelovi A. Boita.
Na začiatku roka 2017 spievala v Deutsche Oper Berlín po prvýkrát úlohu Dorabelly v Mozartovej opere Cosi fan tutte a predstavila sa japonskému publiku ako Cherubín vo Figarovej svadbe v New National Theatre v Tokiu. V máji 2017 spievala úlohu Isolier v opere Le Comte Ory G. Rossiniho po boku takých hviezd ako Lawrence Brownlee a Jessica Pratt na Musikfestival Klangvokal v Dortmunde helix jump 다운로드. V septembri 2017 sa predstavila na festivale Dvořákova Praha po boku Christine Opolais, Richarda Sameka a Reného Papeho v Stabat Mater od Antonína Dvořáka. Na konci roka 2017 vystúpila ako Rosina v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly v Semperoper v Drážďanoch a v SND v Bratislave a ako Elisabetta v Donizettiho opere Maria Stuarda v Štátnej opere v Banskej Bystrici. Koncertne sa predstavila na festivale Svátky hudby v sále Rudolfina v Prahe a na Vianočnom koncerte v Slovenskej filharmónii v Bratislave.
V máji 2018 sa predstavila ako Martha v Boitovom Mefistofelovi po boku Josepha Calleju a Erwina Schrotta v Bavorskej štátnej opere v Mníchove a spievala Elisabettu v Marii Stuarde po boku Diany Damrau a Javiera Camarenu v Deutsche Oper Berlin, kde taktiež debutovala ako Siebel v Gounodovom Faustovi.
Na jeseň 2018 debutovala ako Prinz Orlovsky v Straussovom Netopierovi a v januári 2019 ako Muse/Nicklausse v Offenbachových Hoffmannových poviedkach v Deutsche Oper v Berline. V rovnakom čase sa predstavila ako Carmen v Národnom divadle v Prahe a v SND v Bratislave.
Od sezóny 2019/2020 je členkou súboru renomovanej Staatsoper v Hamburgu, kde účinkuje o. i. v produkciách: Mozart: Figarova svadba (Cherubín), Humperdinck: Hänsel und Gretel (Hänsel), R. Strauss: Elektra (Dritte Magd), Korngold: Mŕtve mesto (Brigitta) a Rigoletto (Maddalena).
S ŠKO Žilina spolupracuje od roku 2014, kedy s ním uviedla na Bratislavských hudobných slávnostiach vo svetovej premiére práve Symfóniu „In Memoriam M. R. Štefánik“ Petra Martinčeka. S ŠKO a dirigentom Martinom Leginusom nahrala aj svoje prvé profilové CD z opernej tvorby Wolfganga Amadea Mozarta.

Hviezdny český klavirista Ivo Kahánek je interpretom nevšednej emocionálnej sily a hĺbky. Právom si získal povesť jedného z najpôsobivejších umelcov svojej generácie v celosvetovom meradle. Svoj dar – okamžite nadviazať citovú väzbu s publikom – dokáže náležite využiť v skladbách od baroka až po modernu s ťažiskom na romantickom repertoári. V cudzine je pokladaný aj za špecialistu na interpretáciu českej hudby.
Je absolventom Janáčkovho konzervatória v Ostrave v triede Marty Toaderovej a AMU v Prahe v triede Ivana Klánskeho. Absolvoval aj študijnú stáž na prestížnej londýnskej Guildhall School of Music and Dramma u Ronana O´Hory a majstrovské kurzy pod vedením Karla-Heinza Kämmerlinga, Christiana Zachariasa, Alicie de Larrocha, Imogena Coopera, Petra Frankla a ďalších osobností. V roku 2004 sa stal absolútnym víťazom medzinárodnej súťaže Pražská jar a už predtým získal ocenenia na mnohých významných súťažiach doma aj v zahraničí (Maria Canals Piano Competition v Barcelone, Vendome Prize vo Viedni, Stiftung Tomassoni Wettbewerb v Kolíne nad Rýnom, Medzinárodná súťaž F. Chopina v Mariánskych Lázňach, Concertino Praga a i.).
Po úspešných debutoch na festivale Beethovenfest v Bonne a na Pražskej jari získal pozvanie od Symfonického orchestra BBC na festival BBC Proms 2007 v londýnskej Royal Albert Hall, kde uviedol pod taktovkou Jiřího Bělohlávka Klavírny koncert č. 4 Inkantace B. Martinů, prenášaný naživo BBC aj českou stanicou Vltava. Tento kritikou ocenený debut ponúka nemecké vydavateľstvo Deutsche Grammophon ako digitálny download. V roku 2014 si ho pozval legendárny dirigent Sir Simon Rattle na dve vystúpenia s Berlínskou filharmóniou, ktoré získali nadšený ohlas odbornej kritiky aj širokej verejnosti. Mladý klavirista sa stal po Rudolfovi Firkušnom druhým klaviristom v histórii, ktorý vystúpil s týmto svetoznámym telesom.
Pravidelne spolupracuje s Českou filharmóniou a má za sebou úspešné vystúpenia s Mahler Chamber Orchestra, Wiener Symphoniker, BBC Scottish Symphony Orchestra Glasgow, Essener Philharmoniker, WDR Kolín nad Rýnom, Kammeorchester Zürich, Symfonický orchester Hlavného mesta Prahy FOK, Symfonickým orchestrom českého rozhlasu, Pražskou komornou filharmóniou, Filharmóniou Brno a mnohými inými orchestrami. S významných umelcov, s ktorými spolupracoval, spomenieme dirigentov Semjona Byčkova, Jakuba Hrůšu, Andrésa Orozca-Estradu, Pinchasa Steinberga, Vladimira Ashkenazyho, Tomáša Netopila. Andreja Borejku, Libora Peška či Zdeňka Mácala, huslistu Daniela Hopea, violončelistku Alissu Weilerstein, violistu Paula Neubauera, Pavel Haas Quartet, Tezlaff Quartet, sopranistku Martinu Jankovú či tenoristu Pavla Černocha. V roku 2018 sa stal držiteľom ceny Classic Prague Award za sólistický výkon roka.
V roku 2020 ho čakajú o. i. koncertné turné do USA, Veľkej Británie, Nemecka, Rakúska, Poľska, Slovenska, kde uvedie klavírne koncerty P. I. Čajkovského, A. Dvořáka, B. Martinů, W. A. Mozarta, L. van Beethovena za sprievodu Českej filharmónie, Essenských filharmonikov, Orchestre Philharmonique de Monte Carlo, FOK, SOČR, a na mnohých recitáloch (Berlín, Londýn, Džidda, Bratislava, Praha…). Vystúpi aj na prestížnych festivaloch BBC Proms, Dvořákova Praha, Smetanova Litomyšl, ako aj v abonentných cykloch Českej filharmónie, Komornej filharmónie Pardubice, Štátnej filharmónie Košice, ŠKO Žilina…
V roku 2007 podpísal exkluzívnu zmluvu s vydavateľstvom Supraphon Music, kde nahral doteraz 13 CD s dielami Chopina, Dvořáka, Janáčka, Martinů, G. Kleina, Kabeláča, Francaixa, Iberta a iných autorov. Za nahrávku piesní B. Martinů s Martinou Jankovou a Tomášom Králom získal prestížne ocenenie Diapason d´Or a výbery mesiaca v časopisoch Opernwelt a Opera News. Jeho najnovší album koncertov A. Dvořáka a B. Martinů za sprievodu Bamberských symfonikov pod taktovkou J. Hrůšu bola vybratý ako CD mesiaca v BBC Music Magazine, Choix de Classique HD, Nahrávka týždňa BBC Radio 3 a bola nominovaná aj na prestížne ocenenie BBC Music Magazine Award. Okrem toho pravidelne nahráva pre Český rozhlas a Českú televíziu.

Medzinárodne renomovaný český dirigent Leoš Svárovský študoval na AMU v Prahe ako posledný absolvent šéfdirigenta Českej filharmónie Václava Neumanna (1987, cena rektora AMU). Od začiatku svojej kariéry pôsobil ako šéfdirigent vynikajúcich českých a slovenských orchestrov: Komorná opera Praha, Janáčkova filharmónia Ostrava, Filharmónia Brno, Štátny komorný orchester Žilina (1995 – 2000 ako šéfdirigent, v súčasnosti ako čestný šéfdirigent), Komorná filharmónia Pardubice, Orchester baletu ND Praha, Štátna opera Praha. Je stálym hosťujúcim dirigentom Slovenskej filharmónie a čestným členom Filharmónie Brno. Od roku 2014 pôsobí ako šéfdirigent v Aichi Central Symphony Orchestra v Nagoyi v Japonsku. Japonsko tvorí aj jednu z jeho najčastejších umeleckých destinácií, kde každý rok oddiriguje okolo dvadsiatky koncertov.
Je prezidentom medzinárodného festivalu Hudební slavnosti Emy Destinnové v Českých Budějoviciach, stálym dirigentom na festivaloch Smetanova Litomyšl, MHF Český Krumlov a Janáčkův máj. Hosťuje na festivaloch Pražská jar, Rheingau Musik Festival, Europäischen Wochen Passau, Aspekte Salzburg, George Enescu Festival Bukurešť, Colorado Musik Festival, Settimane di Ascona, Bratislavské hudobné slávnosti a ďalšie.
Na koncertných turné dosiahol veľké opakové úspechy so Slovenskou filharmóniou a Filharmóniou Brno v Japonsku, s orchestrom PKF – Prague Philharmonia v Sýrii, Nemecku, Číne a Ománe, s Českou filharmóniou v USA, s ŠKO Žilina v USA, Španielsku, Nemecku a Francúzsku a i.
Účinkuje aj s mnohými zahraničnými orchestrami, napr. Orchestre de Pays de la Lorraine Metz, Staatskapelle Dresden, Beethoven Orchester Bonn, Stuttgarter Philharmoniker, Mozarteum Orchester Salzburg, Bach Collegium München, Residentie Orkest den Haag, RTL Symphony Orchestra Luxembourg, Bruckner Orchester Linz, Orquestra Metropolitana de Lisboa, Shanghai Radio Symphony Orchestra, Záhrebská filharmónia (naposledy minulý týždeň 25. 10. 2019), Seoul Philharmonic Orchestra, KBS Symphony Orchestra, Tokyo Metropolitan Symphony Orchestra a ďalšie. V októbri 2011 debutoval so Symfonickým orchestrom P. I. Čajkovského v Moskve, s ktorým nadviazal dlhodobú spoluprácu.
Počas svojej kariéry vystúpil so svetoznámymi sólistami ako sú: Josef Suk, Rudolf Firkušný, Václav Hudeček, Igor Ardašev, Igor Oistrach, Daniel Müller Schott, Diana Damrau, Katja Ricciarelli, Miriam Gauci, Dagmar Pecková, Peter Dvorský, Ľuba Orgonášová, Marcelo Álvarez, Joseph Calleja, Ramón Vargas, Angela Georghiu, Rudolf Buchbinder, Alfons Kontarski, Leila Josefowicz, Xavier de Maistre, Sophia Jaffé, Sondra Radvanovsky, Piotr Beczala, Andrew van Oeyen a ďalší.
Diskografia Leoša Svárovského obsahuje viac než 40 CD u rôznych českých aj zahraničných vydavateľstiev (Panton, Supraphon, JOD, Thorofon, Newport Classic, Symicon, Ultraphon, ArcoDiva a i.). Od roku 2000 pôsobí pedagogicky na katedre dirigovania na HAMU v Prahe, od roku 2012 ako docent, od roku 2019 ako profesor.
S ŠKO Žilina spolupracuje už od roku 1993 a uskutočnil s ním doteraz už vyše 260 koncertov. Okrem koncertov na Slovensku s ním účinkoval na troch turné v Nemecku, na 20 koncertoch USA, na letných katalánskych festivaloch, na Festival l´Epau v Le Mans, na festivale Ars Sacrum v Bilbao, dvakrát na festivale Aspekte Salzburg a na viacerých festivaloch v ČR. Dirigoval aj slávnostné koncerty k Roku M. R. Štefánika v Dóme v Berlíne a v Dvořákovej sieni Rudolfina v Prahe“.

Spevácky zbor Lúčnica je súčasťou Umeleckého súboru Lúčnica od jeho vzniku v roku 1948. Prezentuje sa vyspelou speváckou technikou, hlasovou kultúrou a charakteristickým zvukovým prejavom, jeho výkony sú vysoko hodnotené odbornou kritikou a stretávajú sa s veľkým úspechom aj u širokého publika. Svoju umeleckú kariéru tu začínali i budúce hviezdy operného neba – Edita Gruberová, Lucia Poppová, Magdaléna Blahušiaková, Marta Beňačková, Ľubica Orgonášová, Štefan Babjak, Ondrej Malachovský a mnohí ďalší. Kvality speváckeho zboru boli ocenené na mnohých medzinárodných speváckych súťažiach doma i v zahraničí, kde zbor získal prvenstvá i ďalšie ceny (Llangollen a Middlesbrough – Veľká Británia, Arezzo a Gorizia – Taliansko, Montreux – Švajčiarsko, Tours – Francúzsko, Oskarshamn – Švédsko, La Valetta – Malta, Maribor – Slovinsko, Bergen – Nórsko, Petrohrad – Rusko, Assisi – Taliansko). Lúčničiari sa pravidelne stávajú miláčikom publika na medzinárodných festivaloch a koncertných turné (USA, Južná Kórea, Argentína, Jordánsko, Izrael, Venezuela, Taiwan, Mexico, Čína a väčšina štátov Európy). Bohatý zborový repertoár lúčničiarov zahŕňa a cappella tvorbu všetkých štýlových období od renesancie cez barok, klasicizmus a romantizmus až po súčasnú slovenskú tvorbu. Zbor interpretuje skladby rôznych žánrov – sakrálne diela, svetskú tvorbu, úpravy slovenských ľudových piesní i zborové úpravy populárnych skladieb. Okrem toho neustále rozširuje svoj repertoár o vokálno-inštrumentálne diela komornejšieho charakteru, pričom spolupracuje s významnými slovenskými a zahraničnými hudobnými telesami, dirigentmi a sólistami. Okrem koncertnej činnosti spevácky zbor pravidelne realizuje zvukové nahrávky pre slovenské a zahraničné spoločnosti (OPUS, Musica, Supraphon, SONY BMG a Naxos) a úspešne sa etabloval i v oblasti nahrávok filmovej hudby pre významné domáce i medzinárodné produkcie. Po umeleckom šéfovi a dirigentovi Štefanovi Klimovi, ktorý viedol spevácky zbor Lúčnice v rokoch 1951-1983, pôsobili na tomto poste Peter Hradil (1983-1998) a Marián Vach (1998-2003). Od sezóny 2003/2004 je umeleckou vedúcou a dirigentkou speváckeho zboru Elena Matušová.
S ŠKO spolupracuje spevácky zbor Lúčnica od roku 1994, odkedy spolu uviedli mnoho zaujímavých titulov, o. i. Symfónia In memoriam M. R. Štefánik P. Martinčeka, Requiem W. A. Mozarta, Rákos Rácoczy L. Janáčka (aj na CD), Missu in C. A. Albrechta a Missu posoniensis Š. Németha Šamorínskeho. V roku 2018 spolu vystúpili na slávnostnom koncerte k 10. výročiu Bratislavskej arcidiecézy v Dóme sv. Martina v Bratislave a na festivaloch Cyrilometodské dni v Terchovej a Bratislavské hudobné slávnosti.

Elena Matušová je absolventkou VŠMU v Bratislave, odbor zborové dirigovanie v triede Petra Hradila (1993). Už počas štúdií pracovala ako asistentka dirigenta, od roku 1998 ako dirigentka a od sezóny 2003/2004 prevzala post umeleckej vedúcej a dirigentky Speváckeho zboru Lúčnica. S týmto telesom absolvovala množstvo koncertov na medzinárodných súťažiach a festivaloch na Slovensku a v zahraničí (Soul, Pyongyang, Tours, Middlesbrough, Mar del Plata, Jeruzalem, Mexico City, Barcelona, Maribor, Bergen, Isla de Margarita, Sardínia, Petrohrad a i.).
Ako zbormajsterka pravidelne spoluúčinkuje na podujatiach významných slovenských hudobných festivalov (Bratislavské hudobné slávnosti, Zámocké hry zvolenské, Melos Étos, Musica Sacra v Nitre, Banskobystrické hudobné dni). Spolupracovala s významnými slovenskými a zahraničnými orchestrálnymi telesami (Komorná opera Bratislava, Štátna opera v Banskej Bystrici, Cappella Istropolitana, SOSR, Solamente Naturali, Slovenský komorný orchester, Virtuosi di Praga, Jihočeská komorní filharmonie, Plzenská filharmónia, Filharmónia Bohuslava Martinů Zlín, Junge Philharmonie Wien, Franz Lehár Orchestra) pri uvádzaní vokálno-inštrumentálnych diel a opier pod taktovkou prestížnych dirigentov so sólistami zvučných mien. Naštudovala a nahrala zbory do muzikálov a pravidelne spolupracuje pri nahrávkach zborov do filmov pre slovenské a zahraničné spoločnosti. V ostatnom období sa začala venovať aj dirigovaniu komorných inštrumentálnych zoskupení, s ktorými uviedla diela J. Zruneka, C. Francka, W. A. Mozarta, J. Haydna, G. Kancheliho a N. Luboffa.

Štátny komorný orchester Žilina (v zahraničí Slovak Sinfonietta) vznikol v roku 1974 ako jediný orchester “mozartovského typu” na Slovensku. Odvtedy si získal významné postavenie nielen na Slovensku, ale aj vynikajúce renomé v zahraničí. Je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry SR, ktoré ho 45 rokov finančne zabezpečuje. Orchester má 35 členov, prevažne absolventov hudobných akadémií v Bratislave, Prahe, Brne a žilinského konzervatória. Kvalita hráčov, skúsenosti a majstrovstvo prvého šéfdirigenta Eduarda Fischera umožnili rýchly umelecký rast orchestra. Jeho ďalšími šéfdirigentmi boli Jan Valta, Leoš Svárovský, Oliver Dohnányi a Simon Chalk, v súčasnosti je jeho čestným šéfdirigentom Leoš Svárovský, s ktorým ŠKO uskutočnil doteraz už 260 koncertov doma aj v zahraničí.
V roku 1977 získal orchester medzinárodné uznanie, keď sa stal festivalovým orchestrom Salzburger Festspiele. Zakrátko dostal pozvanie na Pražskú jar a potom nasledovali úspešné koncerty na mnohých medzinárodných festivaloch (Wiener Festwochen, Frühling Festival a Haydn Festival vo Viedni, Sofijské hudobné týždne, Festa Musica Pro v Assisi, Katalánsky festival, Festival El Džem v Tunisku, Hudba v starom Krakove, Bratislavské hudobné slávnosti, Janáčkov máj, Mozartfest Schwetzingen, Festival slovanskej hudby na Cypre, Schleswig-Holstein Festival, Festival de Manaus v Brazílii, Flámsky festival v Belgicku, Aspekte Salzburg, Johann Strauss Festival vo Viedni, Bodensee Festival v Švajčiarsku, Medzinárodný hudobný festival v Ankare, NCPA Festival Peking a iné).
Predstavil sa v takých významných koncertných sálach ako Musikverein a Konzerthaus vo Viedni, Rudolfinum v Prahe, Tonhalle Düsseldorf, Komická opera, Konzerthaus, Sála filharmónie a Dóm v Berlíne, Katedrála sv. Františka v Assisi, Veľká sála Petrohradskej filharmónie, Palác hudby v Barcelone, Teatro Arriaga v Bilbau, Concertgebouw v Amsterdame, Sála Berlínskej filharmónie, Symphony Hall v Osake, Metropolitan Art Hall v Tokiu, Kráľovská opera v Bruseli, Teatro Abadia v Madride, Gasteig v Mníchove, Invalidovňa v Paríži, Arena v Ženeve, Palacio de Deportes v Madride, Pavilhao Atlantico v Lisabone, Národné centrum interpretačného umenia v Pekingu, Centrum umenia v Soule atď…
Orchester doteraz uskutočnil vyše 3 200 koncertov v 36 krajinách sveta na všetkých kontinentoch okrem Austrálie Pre hudobné vydavateľstvá Opus, Donau, Naxos, Brilliant Classics, BMG, OEHMS Classics, Hevhetia, Music Master, Diskant a i. uskutočnil mnoho nahrávok, o. i. diel slovenských autorov, ktorých je neúnavným propagátorom doma aj vo svete. Pre Brilliant Classics nahral kompletnú nahrávku Mozartových tancov (6 CD) a pre NAXOS kompletnú nahrávku diel Johanna Straussa st. (22 CD).
ŠKO je ako jediný slovenský orchester od roku 2004 členom zoskupenia európskych orchestrov „ONE – Orchestra Network for Europe“. S podporou EÚ vytvára sedem orchestrov z Francúzska, Slovenska, Nemecka, Poľska, Slovinska, Česka, Bulharska a univerzita z Veľkej Británie nový typ spolupráce zameraný na výmenu skúseností a rozvoj kultúry v Európe v programe Creative Europe.