Na niekdajšom cintoríne odhalili Poctu Antonovi Srholcovi

Reklama

 

 

 

V pondelok 12. júna o 17. hodine bol na mieste zbúraného cintorína odhalený kovový objekt venovaný kňazovi Antonovi Srholcovi a politickým väzňom. Autorom monumentu je 40-ročný piešťanský výtvarník Pavol Bratranec. Atmosféru slávnosti dotváral Ján Prievozník na kontrabase.

Reklama

 

Pavol Bratranec sa narodil v Piešťanoch. Študoval na dnešnom Gymnáziu Pierra de Coubertina v Piešťanoch a neskôr na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Tvorí najrôznejšími technikami vrátane tých najstarších. „Človek si často uvedomí skutočnú hodnotu niekoho alebo niečoho, až keď o to príde. Dôraznejšie som začal vnímať osobnosť Antona Srholca, bohužiaľ, až po jeho smrti a s radosťou si uvedomil, že ňou sa nič nekončí. Práve naopak. Sám António hovorí, že neverí v smrť, len sa vyzlečie z ľudského tela. Pochopil som, aký obrovský poklad a odkaz tu pre nás zanechal a je našou radosťou a povinnosťou tento dar užívať,“ povedal pre PNky.sk Pavol Bratranec.

Reklama

 

 

 

 

Motív vychádza z iniciálok Antona Srholca, ktoré spolu s krížom vytvárajú symbol raného kresťanstva – rybu. Samotný objekt je vytvorený zo zhrdzaveného železa, ktoré znázorňuje hrdzavé mreže väzenia a všeobecne ťažký údel nevinného väzneného človeka. Kontrastný kríž bielej farby zas symbolizuje nepoškvrnenosť a čistú vieru.

Anton Srholec, familiárne prezývaný Tonek alebo António, sa narodil v roku 1929 v Skalici. „Bolo nás sedem detí, štyria chlapci a tri dievčatá. Boli sme malá sedliacka rodina, každý pomáhal, koľko vládal. Táto vernosť stavu, rodine, skromnosť a pracovitosť nám zostala až do dnešných dní. To v dnešnej spoločnosti už chýba,“ povedal o dvanásť rokov mladší brat Michal Srholec.

Obľúbený kňaz a filantrop spájal svety veriacich a neveriacich. „Význam Antona Srholca nie je len regionálny, je celoslovenský, dovolím si povedať, že až európsky. Keď sa Pavol Bratranec začal s touto myšlienkou zaoberať, ešte netušil, že Don Srholec chodieval do Piešťan ako člen podzemnej cirkvi najmä v 70. a 80. rokoch. Samozrejme, vtedy bola saleziánska rehoľa zakázaná. Schádzali sa tajne, a to buď v byte Jozefa Pavlíka na dnešnej Ulici Andreja Hlinku, ale ten už po čase komunite nestačil, a tak sa uchýlili do obce Nová Lehota, do jej kopaničiarskej časti Dolina a neskôr do Moravian nad Váhom,“ prezradila moderátorka Iveta Pospíšilová.

Na slávnostnom odhalení boli prítomní okrem Srholcových súrodencov Barbory Košíkovej a Michala Srholca aj Vít Pavlík, synovec kňaza Jozefa Pavlíka, ktorý sa spolu s Antonom Srholcom a Titusom Zemanom pokúsil prekročiť československé hranice. Muži boli zadržaní a dlhé roky internovaní. Prišiel taktiež otec zavraždeného mladíka Mareka Kalužu, členovia Komunitného centra Antona Srholca a členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska.

„Keď prišiel Pavol Bratranec s podkladmi a vizualizáciami na neplánovaný desaťminútový rozhovor, bol z toho plánovaný jeden a pol hodinový rozhovor. Rozprávali sme sa o záslužnej práci, ktorú vykonával, ako navštevoval rodinu, akým spôsobom došiel k tejto myšlienke, ktorá sa pretavila do reality. Teší ma, že ľudia, ktorí budú prechádzať okolo, si budú môcť zaspomínať na Antona Srholca,“ povedal primátor Piešťan Miloš Tamajka.

Dôstojnosť objektu dotvára miesto, kde bol osadený. „Toto je jeden z dvoch známejších piešťanských cintorínov, ktoré zanikli. Pôvodné mestečko Piešťany sa nazývalo Teplice alebo Malé Piešťany, dnes ho pripomína už len Teplická ulica. Keď Balneologické múzeum Imricha Wintera oslovil Pavol Bratranec a hľadali sme fotografie cintorína, zistili sme, že v našom fotoarchíve je súbor fotografií z roku 1975, teda z obdobia tesne pred zrušením tohto cintorína. V sedemdesiatych rokoch sa k pietnym veciam pristupovalo necitlivo a často boli zničené nenahraditeľné umelecké hodnoty,“ prezradil riaditeľ múzea Vladimír Krupa.

Pavol Bratranec taktiež inicioval rekonštrukciu teplického múra, ktorý bol v dezolátnom stave. Vďaka Balneologickému múzeu Imricha Wintera naň pribudla tabuľa s historickými fotografiami.

-vv-