Piešťany sú mestom nedotiahnutých projektov a petícií. Ako sa vyhnúť hnevu ľudí?

Reklama

 

 

 

Beží ďalšia petícia proti zámeru mesta rekonštruovať verejné priestory na Štúrovej ulici. Tá je objektívne zanedbaná, má svoje problémy a mesto má spracovanú projektovú dokumentáciu. Opravu chceme všetci, napriek tomu sa veľká časť obyvateľov proti návrhu búri. Kde mesto urobilo chybu? Nepripravilo dobré zadanie.

V Piešťanoch sa opakuje rovnaká situácia skoro s každým projektom. Mesto svoj zámer nezverejní a nikomu o ňom nič nepovie. Odvoláva sa na práva autorov, ktoré nedovoľujú dokumenty ukázať verejnosti. Pri projektoch za verejné peniaze však takýto postup nemá opodstatnenie ani oporu v zákone. Projekt uverejnia médiá so zjednodušujúcim titulkom. Vtedy sa prekvapení obyvatelia vôbec prvý raz dozvedia o tom, že sa plánuje rekonštrukcia ich ulice. Dostane sa k nim hotový výkres, za ktorý sme všetci veľa zaplatili a už sa na ňom nedá nič meniť. Je jasné, že sú všetci nespokojní.

Reklama

 

Už len preto, že sa ich nikto na nič nepýtal.

 
Čo by sa mesto pri procese zisťovania potrieb obyvateľov na Štúrovej mohlo dozvedieť? Napríklad to, že deti, ktoré chodia do ZUŠ, nemajú auto a oveľa radšej by sa na krúžky dostali bezpečnou cykotrasou alebo širokým chodníkom. Alebo to, že rodičia, ktorí deti vozia, parkujú na miestach len pár minút a preto treba vyznačiť krátkodobé státia. Dozvedeli by sa, že stromy na ulici sú pre obyvateľov dôležitejšie ako parkovacie miesta alebo, že si mesto samo sebe zakázalo z parkových plôch ukrajovať. Alebo, že stromy v meste sa obmieňajú a výrub je to bežná prax. Teraz si vymýšľam. Ale o čo hlbšia diskusia by to bola, keby sme v nej zazneli aj iné názory a nie len emócie a nekomunikovali by sme cez petície a žiadosti? Čo keby sme sa normálne rozprávali?

Reklama

 

 

 

 

Míňanie prostriedkov na projektové dokumentácie, s ktorými sa obyvatelia nestotožňujú, nie je len problémom Piešťan. Viaceré samosprávy však problém riešia a organizujú procesy zapojenia verejnosti do plánovania miest. Ako urbanistka som sa podieľala na viacerých z nich, napríklad na projekte participácie v zóne Panenská v bratislavskom Starom Meste, ktorého výsledkom bol Manuál verejných priestorov, prvý svojho druhu v Bratislave. S našim občianskym združením Punkt robíme výskumné štúdie aj iných slovenských mestách. Podobným smerom sa uberá aj Hlohovec či Trnava, Zvolen participatívne rieši aj strategické dokumenty. U nás sa plánovanie mesta deje len na stole dopravného inžiniera.

Kto prv príde, ten prv parkuje

Netransparentné a búrlivé sú aj riešenia, kedy mesto vyhovie pár obyvateľom, ktorí so svojimi požiadavkami prídu na úrad, ako sa to stalo v prípade parkoviska vo vnútrobloku na Royovej. Projekt sa komunikuje ako vyžiadaný občanmi, úrad sa ale nezaoberá ktorými občanmi a ani jeho zaradením do dlhodobej koncepcie rozvoja. Mesto nemôže fungovať tak, že len ten, kto príde prvý, hovorí za všetkých obyvateľov a že mestský úrad jeho želania bez výhrady splní.

Radnica má byť autoritou, ktorá dokáže posúdiť relevantnosť požiadaviek a zastaviť nekoncepčné zásahy, ktoré sa v poslednej dobe týkajú najmä zvyšovania počtu parkovacích miest alebo starostlivosti o zeleň. Tento problém sa netýka len ekológie, ale hlavne urbanistických princípov mesta. Kto ale v Piešťanoch urbanizmus háji?

Ako sa má mesto pýtať

Mesto by malo svoje projekty oveľa lepšie komunikovať a sústrediť sa na tvorbu zadania. Pýtať sa ľudí a vyhodnotiť ich požiadavky. Príprava dobrého zadania je kľúčová a tvorí pri objeme prostriedkov vyčlenených na rekonštrukciu zanedbateľný náklad.
Najmä v citlivých lokalitách, kde dochádza k veľkej zmene alebo ide o dôležité priestory, je dobré začať s participatívnymi procesmi. Proces trvá niekoľko mesiacov a nie je dobré ho urýchľovať. Obnáša starostlivú komunikáciu, informačnú kampaň, moderované stretnutia s občanmi a zbieranie podnetov verejnosti, ktoré slúžia ako podklad spracovateľom projektov alebo architektonickým súťažiam. Oproti klasickej príprave projektu umožňuje participácia obyvateľov lepšiu orientáciu všetkých účastníkov v problémoch riešeného územia, politiky mesta, potrieb a zámerov vlastníkov a ďalších kľúčových aktérov.

Teda napríklad: nie každý vie, kde na stránke mesta hľadať aktuálne zámery, ako sa môže zapojiť do stavebného konania, ako si pýtať informácie. V procese zapojenia verejnosti ide samospráva obyvateľom oproti. Sama vytvára platformu, kde môžu odznieť ich hlasy. Systém má jasné pravidlá, stanovené termíny a metodologické postupy. Nevytvára sa priestor na nedôveru.

Participatívne procesy sú založené na myšlienke, že aj laická verejnosť môže byť zapojená do rozhodovania, ak sú jeho rámce dobre nastavené. Eliminujú sa negatívne reakcie a hejty. Obyvatelia, ktorí sa participatívneho procesu zúčastňujú, si tvárou v tvár vydiskutujú pripomienky. Stretnutia občanov sú moderované facilitátormi, nie je to žiadna neriadená domová schôdza ani internetová diskusia. Participácia tiež nie je priama demokracia, o riešeniach sa nehlasuje, ale diskutuje a pripomienkuje. Mesto určí medze, v ktorých sa treba pohybovať (napríklad predstaví záväzné dokumenty, rozsah a iné obmedzenia).

Posledné slovo majú odborníci

Okrem stretnutí s občanmi sa v procese participácie organizujú aj okrúhle stoly s odborníkmi. Pri participácii si treba uvedomiť, že nejde o vytváranie konkrétnych návrhov ani listu želaní. Na strane samosprávy má sedieť zodpovedný človek, ktorý dokáže nápady odborne vyhodnotiť a vytvoriť kvalitné zadanie. Až potom je dobré investovať do projektovej dokumentácie.

Riešenie, ktoré z participácie vznikne si potom obyvatelia ľahšie vezmú za svoje. Predpokladom pre kvalitné riešenia verejných priestorov je férovosť, otvorenosť a kompromis. Samospráva by nemala tajiť projekty, naopak by mala aktívne vysvetľovať, prečo je dobré ich realizovať a vysvetliť všetky okolnosti. Aj pri citlivých témach ako je výrub stromov sa dá komunikovať vecne a pre obyvateľov je to oveľa lepšie, ako zobudiť sa na zvuk pílenia. Nadobudnutie dôvery je pre Piešťany kľúčové a pilotný projekt dobre pripravenej participácie by tomu veľmi pomohol.

Samozrejme, nie všetky situácie sú na participáciu vhodné. Napríklad parkovacia politika či systém MHD sa dá robiť spolu s občanmi len do istej miery. Podmienkou dobrých rozhodnutí je však nepopulistický prístup a odbornosť, ktorá uprednostní dlhodobý záujem pred blížiacimi sa voľbami.

Hľadá sa hlavný architekt

Jedným z možných riešení je zriadenie odbornej pozície hlavného architekta, pozície s náležitými kompetenciami a vzdelaním, ktorý sa stará o architektonické a urbanistické záležitosti. Vedúci stavebného úradu sa len ťažko bude medzi svojimi inými povinnosťami zaoberať participatívnymi procesmi, vizuálnym smogom, neusporiada architektonickú súťaž, nebude sa baviť o iných ako čiastkových problémoch, lebo jeho náplň práce je jednoducho iná. Problémy urbanizmu nie sú zhodné s aktuálnymi výzvami na eurofondy.
Navyše, bez hlavného architekta sa dostávame do situácie, že podnety na nové projekty dávajú buď poslanci, vedenie úradu alebo obyvatelia v neriadených, netransparentných konaniach. Na koho sa má v súčasnosti primátor obrátiť v oblasti architektúry? O výslednej forme projektov rozhodujú len technici.

Prečo je to dôležité

Mám známych v mojom veku, ktorí uvažujú o návrate do Piešťan. Vedia si tu predstaviť pôsobiť a mesto rozvíjať. Otvorene hovoria, že ich odrádza spiatočnícky prístup vedenia mesta a aj to, ako pristupuje k riešeniu verejných priestorov. Ľudí do Piešťan nelákajú nové projekty parkovísk, ani obojsmerne prejazdné ulice, a to platí aj pre turistov. Mladých láka otvorená progresívna samospráva, ktorá sleduje aj iné ciele ako lány zámkovej dlažby na parkovanie, úpravu výtlkov na chodníkoch a výmenu plastových okien na školách. Volajú po samospráve, ktorá sa riadi prístupmi moderného urbanizmu, a to aj pri malých projektoch ako je rekonštrukcia Štúrovej.

Lívia Gažová