Nie som starý, ale pamätám si veľa. Žil som v rôznych mestách. Niektoré boli skutočne veľké. Nikdy a nikde som nezažil to, čo v Piešťanoch. Pamätám si rôzne zážitky, príbehy, lásky i detské hry, ale nepamätám si, že by v ktoromkoľvek meste dva až trikrát denne húkala sanitka, polícia, alebo hasiči.
Hoci počet obyvateľov Piešťan klesá, je možné, že počet vážnych úrazov stúpa. Nie je predsa možné, aby vodiči sanitiek púšťali húkačku zbytočne. Je mi to čudné a obávam sa jednej veci. Ľudia si na húkačku zvyknú a prestanú na ňu reagovať. Nebudú sa uhýbať, nezvýšia pozornosť, neuvoľnia cestu. Zvyknú si na ňu všetci, aj malé deti. Nechcem si predstaviť, čo sa môže stať na križovatke, na prechode, alebo kdekoľvek v meste, ak s ňou stretne takýto „ohúkaný“ človek. Na druhej strane možno ide o rekord. Vodiči sanitiek sa chcú zapísať do Guinessovej knihy rekordov. A možno tam budú aj Piešťany ako mesto s húkačkou znejúcou 730 krát do roka.
Autor: Martin Urminský
