Bananská devitalizácia

Reklama

 

 

 

Na hlavu postavené a zarmucujúce, to mi napadá, keď pri jazde autom otáčam hlavu za takzvanou centrálnou zónou obce. Parčík pred majestátnou budovou materskej škôlky sa za posledný rok zmenil na nepoznanie. Miesto stromov, trávy a ihriska sa Banka hrdo pýši vyprahnutou betónovou pustinou. Námestie premrhaných šancí.

[singlepic id=45361 w=320 h=240 float=left]Nehovorím o egu, skreslených predstavách, čo je dobré pre ľudí, o ekológii ani o zlom úmysle. Problém zrevitalizovanej časti Banky tkvie v neodbornosti, nedostatku predstavivosti, nepremyslených investíciách s časovým stresom pri čerpaní fondov. Predstavujem si to ako scénu z filmu: starosta, sprevádzaný smutnými pohľadmi detí spoza okna škôlky rozhadzuje rukami: rýchlo, rýchlo, tu bude amfiteáter, tu lavičky, všade zámková dlažba. Perfektné. Môžeme začať. Návrat v zmýšľaní o desiatky rokov späť. Následne sa vyrúbu stromy, bez ohľadu na terén osadí javisko, lavičky z katalógu a protihluková stena. Instantné riešenie. Sterilné prostredie, kde si s určitosťou nepôjde posedieť nik. Teším sa na zoznam akcií, ktoré sa vedľa rušnej cesty budú počas roka (a najmä leta) konať.

Reklama

 

Už celá myšlienka, že centrálna zóna Banky sa nachádza pri hlavnej frekventovanej ceste, bez poriadneho prístupového chodníka, blízko hostinca nie je správna. Rovnako ako predstava, že kde sú autá je automaticky aj život. Snáď len nízky domček so slovenskou vlajkou nasvedčuje, že tu by sa mali koncentrovať aktivity obce. Prečo ale nasilu presúvať pokojné centrá z dediny k nenávidenej ceste plnej rýchlych áut? Pritom koľko zbytočnej energie sa musí vynaložiť, aby sa v tomto priestore vôbec dalo existovať, aby sa doňho dalo dostať, aby sa tu vôbec niečo mohlo konať. Sklená protihluková stena, nový chodník, náročné rozširovanie vozovky. Nehovoriac o namáhavom udržovaní dlažby, zametaní, ozvučení, tienení, čistení či neskoršom vyháňaní neprispôsobivých. Pritom len o kúsok ďalej, pod cestou, sa ľudia prirodzene stretávajú na návsi s rybníčkom. Tu žijú, tadiaľto chodia, tam treba lavička. Tam dedkovia berú vnúčatá. Alebo pri kostole. A čo socha Vendelínka? Práve tam otvorili zmrzlináreň. Nie je práve toto hľadaná centrálna zóna obce?

Je mi smutno, ľúto tých peňazí, ktoré sa na výstavbu a najmä budúcu údržbu vynaložia. Aké zaujímavé intervencie by sa s týmto balíkom dali urobiť. Koľko problémov dalo vyriešiť. Možno to chcelo sa poradiť. Pozrieť sa po svete. Pýtať sa ľudí. Byť otvorení nápadom. Nie presvedčení o vlastnej neomylnosti zbrklo betónovať a zmeniť vzhľad „centrálnej zóny obce“ na generácie dopredu.

Reklama

 

 

 

 

Situácia na Banke nie je ideálna, to všetci vieme. Nemá jedno významnejšie centrum, stiesnenosť a autá hrajú významnú rolu. Ale opakovať a znásobovať chyby, to nie je riešenie.

[nggallery id=2413]

Text: Lívia Gažová