Úvod Bývanie a Reality Bývanie a Reality: Gény vs. výchova

Bývanie a Reality: Gény vs. výchova

REKLAMA
Mlyny

Každé dieťa je z genetického pohľadu obrazom svojich rodičov. A to oboch rovnako. Polovicu génov dedí potomok od matky a polovicu od otca, takže za vlastnosti, správanie, temperament či inteligenciu dieťaťa sú po genetickej stránke rodičia zodpovední úplne rovnako.

Photo by Irina Murza on Unsplash

 

Domoss Kupelne Viano 2019
Domoss Kuchyne Vian 2019

Genetika však vo formovaní osobnosti nehrá rolu sama. Svoj podiel na tom, aké dieťa je, ako reaguje, v čom je silné a v čom naopak pokrivkáva, má tiež prostredie. Gény dávajú základ, prostredie, v ktorom vyrastá, osobnosť dotvára. Niektoré povahové rysy pekne zvýrazní a niektoré naopak potlačí. Trochu to pripomína piano a hru na ňom. Pianista má na výber celú škálu klávesov, ale on si pre svoju skladbu vyberie iba niektoré. A tá skladba je buď melodická a dobre sa počúva alebo je disharmonická a trhá uši. Tie klávesy, to sú gény. Na výber je ich celá škála. A pianista? To je prostredie a jeho vplyv. Niektoré klávesy použije častejšie a v povahe človeka vyniknú, niektoré naopak nechá ľadom, takže ich nepočujeme znieť počas celej doby trvania skladby. Na piane sú prítomné, len nedostanú príležitosť k tomu, aby ich niekto rozozvučal.

Keď bol v roku 2001 kompletne rozlúsknutý ľudský genóm, čo bolo právom označené za objav tisícročia, novinové titulky po celom svete hlásali, že nastala doba programovania človeka. Že bol položený základ k tomu, aby sa v človeku programovalo to dobré a vyselektovalo to zlé. K tomu máme však ešte dosť ďaleko. Navyše z najrôznejších hororových sci-fi filmov vieme ako to dopadá, takže k nejakému zámernému programovaniu človeka snáď ani nikdy nedôjde. Každopádne moderné teórie už upustili od dohadov, či má na človeka zásadnejší vplyv dedičnosť, či prostredie. Vedci sa začali zhodovať na tom, že na niečo majú väčší vplyv gény a na niečo prostredie. Ťažkosťou je, že sa nedokážu zhodnúť, čo má na čo väčší vplyv. Jednoznačné je to napríklad pri krvnej skupine či farbe očí.

A nie je skôr po dedovi?

Výskumy na tému dedičnosti a výchovu všeobecne veľmi sťažuje fakt, že povahové rysy sa môžu líšiť aj medzi generáciami. Rodičia môžu byť niekedy až prekvapení, aké vlastnosti a záľuby sa u ich detí mnohokrát rozvinú. Čudujú sa, že ich dieťa má napríklad vynikajúce komunikačné schopnosti a je ťahúňom triedy, hoci obaja rodičia sú skôr mlčanliví a radi zostávajú v pozadí. Ako sa to mohlo stať? Otázka by lepšie znela: a ako sú na tom s komunikatívnosťou prarodičia?

Deti síce zdedia gény po svojich rodičoch, ale na rozdiel od rodičov sa u nich môžu rozvinúť práve tie, ktoré u rodičov zostali kdesi v ústraní. I nevýrazné rodičovské vlohy sa u dieťaťa môžu znásobiť.

Photo by Kelli McClintock on Unsplash

Platí to, bohužiaľ, ako o tých dobrých, tak aj o zlých. Napríklad by ste boli výbornými hudobníkmi, len ste nedostali príležitosť na to, aby sa vo vás práve tieto vlohy rozvinuli. Alebo by ste maľovali krásne obrazy, len neviete, že by ste to mohli vedieť.
Gén zdedený po jednom z rodičov totiž môže zablokovať gén druhého rodiča, takže sa nemusí prejaviť, hoci je prítomný.

To je, mimochodom, dôvodom, prečo sa zakazovalo príbuzenské kríženie. Bez toho aby naši pra – pra – prapredkovia mali o genetike tušenie, predsa len odpozorovali, že skrížením príbuzných, ktorých genetická výbava je veľmi podobná, sa u potomka prejaví buď genialita alebo duševná choroba. A tak ľudstvo prišlo na jednej strane o množstvo géniov, na druhej strane o množstvo duševne chorých.

Dôležité pre adoptívnych rodičov

Otázka ohľadom dedičnosti a možnosti výchovy je veľmi aktuálna pre rodičov, ktorí do rodiny prijali, či sa práve chystajú prijať „cudzie“ dieťa. Do akej miery sa u adoptovaného dieťaťa prejaví „jeho krv“? A do akej miery sa dá vychovať tak, aby do rodiny zapadlo? Prejaví sa na dieťati, že jeho matka bola prostitútka a jeho otec bol niekoľkokrát trestaný? Alebo sa v prípade dobrej výchovy nemusia ničoho báť?

Otázky, na ktoré je ťažko odpovedať, a ktoré psychológovia nemajú radi. Nie je totiž v ľudských silách povedať, aké dieťa o niekoľko rokov bude. Čo sa v jeho osobnosti prejaví a čo nie. Sú však dve veci, ktoré isté sú:
1. každá vlastnosť človeka, či už telesná alebo duševná, má svoj genetický základ. V osobnosti človeka sa neprejaví nič, čo mu nebolo dané.
2. vplyvy prostredia a výchovy môžu určité genetické dispozície dieťaťa posilňovať či oslabovať. To znamená, že sa skutočne dá pracovať s tým, čo bolo dané.

Photo by Simon Matzinger on Unsplash

Genetické dispozície, ktoré po našich rodičoch podedíme, sú ako vlasy. Niekto ich má husté, niekto riedke, niekto pevné, niekto jemné. A výchova, to je spôsob, akým si vlasy upravíme. Môžeme sa o ne starať, ísť s dobou alebo sa o ne nestarať a ponechať ich svojmu osudu. Aj so zlými vlasmi sa dá urobiť pekný účes, rovnako, ako s dobrými vlasmi mať na hlave vrabčie hniezdo. Ale tie vlasy, to je niečo, čo nezmeníme. Môžeme zmeniť účes, vlasy však zostanú rovnaké…

Celý článok si prečítate buď v tlačenej verzii mesačníka Bývanie a Reality, alebo si môžete časopis prelistovať online  http://effective.sk/byvanie-a-reality.

V októbrovom čísle Bývanie a Reality nájdete tiež článok “Nevybíjajte si hnev na deťoch”, ďalší zo série edukačno-motivačných článkov venovaných mladým rodinám.

Bývanie a reality

REKLAMA