Blog Adama Reháka: Prečo som odišiel z mestskej polície?

Reklama

 

 

 

Milí čitatelia, dopredu vám ďakujem za obetovanie niekoľko desiatok minút svojho času, aby ste si prečítali môj blog o tom, prečo som opustil moju prácu, ktorú som robil rád a videl som v nej zmysel. Mnohí ma poznáte iba ako pisateľa blogov o slovenských hradoch a tipoch na výlet. Čo však vie asi málokto, pracoval som pre Mesto Piešťany, ako člen hliadky mestskej polície takmer 7 rokov. A z toho bolo 6 pre mňa skvelých rokov, počas ktorých som do práce chodil rád. Všetko sa to však zmenilo začiatkom tohto roka a o tom bude dnešný môj príbeh.

Po komunálnych voľbách sa v Piešťanoch menilo vedenie. Zdal o sa, že aj u nás všetko bude pokračovať v zabehnutých koľajach nuž stal sa pravý opak. Začiatkom roka prišli primátorovi nejaké maily, podnety či listy ohľadom mestskej polície. Zjavne boli plné negatív, či kritiky na nás a zjavne aj na fungovanie, či rovno vedenie mestskej polície. To by asi nebolo nič neobvyklé. Myslím si, že sa takéto veci stávajú pri zmene vedenia mesta tiež inde resp. sa stávali v Piešťanoch aj v minulosti. Čo už ale podľa mňa neobvyklé nie je, je to, že som bol obvinený z toho, že tie maily som posielal ja v snahe o akýsi “prevrat “a zdiskreditovanie našej práce ako aj nášho vedenia. Najskôr som to bral ako „chodbové reči“ a výmysly niektorých kolegov. Avšak nejeden kolega mi povedal, že tieto reči šíria o mne aj moji nadriadení. Voči tomuto som sa ohradil a následne sa porozprával s nimi o tom, či je to pravda. Bolo mi povedané, že nie! Nemám to vraj počúvať a starať sa o to, lebo to sú veci čo časom prejdú. V dobrej vôli som to teda nechal tak. Bohužiaľ reči neprešli, ani len neutíchali.

Reklama

 

Prišlo, ale zastupiteľstvo Mesta Piešťany a v ňom bod Správa o činnosti Mestskej polície. Proti tejto správe ostro vystúpila jedna poslankyňa, ktorá jej hodnovernosť napadala. Tak isto sa pridal aj jeden poslanec, ktorý mal podľa jeho slov tiež nejaké informácie, že tá správa nie je úplne v poriadku. Sám pán primátor potvrdil existenciu mailov a podnetov od verejnosti ako aj od policajtov. Nakoniec poslanci tento bod zrušili a poslali k nám hlavného kontrolóra. No a vtedy to začalo naplno.

Prichádzali nové a nové reči a vo všetkých som hral úlohu ja ako tzv. „jednotka“, ktorá môže za všetko, čo sa deje na MsP. Tie podnety som posielal ja, pretože poznám primátora, a preto lebo sa stále na niečo sťažujem. Argumenty veľmi “silné“, ale verte či nie, väčšina kolegov tomu skutočne uverila. Sám som tomu najskôr nechcel uveriť. Pýtal som dôkaz, ale žiadny neexituje. Stačilo slovo niektorých kolegov alebo nadriadených. Vety ako „On povedal, že vie, že si to poslal ty a hotovo,“ som počúval takmer každú službu. Rovnako ako aj otázky typu: „Prečo si to posielal, prečo si to tu zničil?“ Moja odpoveď bola stále tá istá: „Ja som nič neposielal, chalani, veď dajte dôkaz, že áno.“ Ich odpoveď: „Ty dokáž, že si to neposielal.“

Reklama

 

 

 

 

Do dnešného dňa neviem, ako sa dá dokázať, že ste niečo neurobili, ak ste to neurobili. Paradox celej situácie je, že už ani na polícii neplatí prezumpcia neviny. No čakal som, že ma podržia nadriadení a povedia alebo aspoň sa písomne vyjadria, že to čo sa o mne šíri nie je pravda. Nuž lenže ako som sa neskôr vďaka kolegom, ktorí stáli na mojej strane dozvedel, tieto reči nemali dôvod vyvrátiť, pretože ich samy povedali a neboli to len výmysly kolegov. Považujem to za cielenú diskreditáciu a hľadanie obetného baránka. Nuž klobúk dole, podarilo sa im bez jediného dôkazu presvedčiť väčšinu kolegov o tom, že všetko je kvôli mne.

Tak som to nejako trpel a snažil som sa na to nemyslieť aj vďaka kolegom, ktorí ma podržali a trocha logicky uvažovali. Netrvalo však dlho a prihodila sa mi taká nešťastná udalosť alebo lepšie povedané pracovné pochybenie. Porušil som totiž pracovnú disciplínu ohľadne ustrojenosti. Nebudem to do detailu rozpisovať rovno si to môžete prečítať. A k tomu moje vyjadrenie k celému incidentu. Od tejto chvíle som pochopil, že som nepohodlná osoba. Človek, ktorý si musí dávať na všetko pozor, lebo každé pochybenie a chyba sa mi zráta. Tak to aj bolo. Bol som sledovaný ako aj moja výslednosť, chyby, dĺžka prestávok, dokonca aj to koľko času som na WC.

Čo ma ale mrzelo ešte viac, bolo, že to prerástlo na celú zmenu, na ktorej som robil. Kto robil so mnou vedel, že je pod drobnohľadom, že ho primárne sledujú. Prišlo to až do fázy, že môj vedúci seržant musel písať vyjadrenie z nejakého konkrétneho dňa podľa GPS súradníc, kde a prečo som bol v konkrétne časy uvedené na žiadosti. Pre predstavu prečo mi to prišlo nenormálne, tak nie preto, lebo nás nadriadený kontroloval, ale preto že toto urobil zo 4 zmien len tej, na ktorej som slúžil ja.

Prišiel však čas, keď som si povedal: „Dosť!“. Rozhodol som sa dať výpoveď. Najskôr ma to veľmi hnevalo, ale dnes viem, že to bola najlepšia vec akú som mohol urobiť. Prečo to dnes viem? Pretože prišiel dátum 26.09.2019 a v tento deň sa na MsZ prerokovával aj bod s názvom Správa hlavného kontrolóra o výsledkoch ukončených kontrol. Samozrejme tam bola aj správa o MsP. Celú si ju môžete prečítať na stránkach Mesta Piešťany a bod si pozrieť zo záznamu na portáli www.piestanytv.sk . No a teraz k tej správe, keďže podľa mnohých ja môžem za situáciu na MsP.

Rád by som vytiahol najmä ten incident s mojou nešťastnou ustrojenosťou. Keďže nemať na hlavne „šiltovku“ je závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na tejto situácii sú komické 2 veci a 2 dosť smutné. Začnem, ale s tými komickými. Za to, čo sa stalo som bol riešený iba ja za minimálne posledných 6 rokov bez predchádzajúceho ústneho upozornenia. Zároveň  po mojom upozornení už nikto iný upozornený nebol. Náhoda, však? Myslíte, že celú jar chodili všetci riadne ustrojení? Tak si pomôžem záverom pána hlavného kontrolóra: „V mesiaci august 2019 zástupca náčelníka poskytol hlavnému kontrolórovi informáciu, že objednané súčasti výstroja boli dodané. Dňa 05. 09. 2019 o 8,28 h pri kontrole v priestoroch MsP bolo zistené, že zamestnanci MsP s os. č. 53028 a os. č. 530107 neboli v uniforme. Zamestnanec mal na sebe taktické nohavice a civilnú košeľu, zamestnanec mal na sebe civilný odev, obidvaja podľa dochádzky a ústneho vyjadrenia boli v službe.“ Takže jeden zo zamestnancov ani nebol v uniforme, čo bola v budove MsP pravidelnosť, takéto upozornenie nedostal. Čo mi z toho vyplýva? Ak by som chodil v civile, dopadol by som asi lepšie ako v uniforme bez šiltovky. 

No, ale prichádza druhá komická situácia. Samozrejme som napísal k tomuto upozorneniu svoje vyjadrenie, ktoré som adresoval priamo primátorovi mesta Piešťany, ktorý to dal následne prešetriť pánovi kontrolórovi. Opäť si pomôžem správou HK: „Príslušník MsP bol upozornený na závažné porušenie pracovnej disciplíny v rozpore s Pracovným poriadkom zamestnancov mesta Piešťany, uvedené upozornenie je neplatné.“ Myslím, že to hovorí samé za seba. Zjavne, ak by som to nechal tak, bolo by moje upozornenie dodnes brané ako platné.

Tak, a teraz tie dve smutné veci. Prvá je, nie žeby som si na tom zakladal, ale po tomto zistení sa mi pán náčelník ani len ústne neospravedlnil. Môj názor, prečo to tak bolo som opísal vyššie. A druhá vec je, že celá táto situácia minimálne vykazuje známky zaujatosti a šikany, voči ktorej sa pán náčelník na MsZ ohradil.

Ďalej by som rád podotkol, že v správe sa uvádza, že najmenej traja príslušníci chodili minimálne pol roka bez platných služobných preukazov. Keďže som bol medzi nimi aj ja, tak sa mi vynára otázka, či som ja vôbec mal chodiť do práce. Ale to tak na odľahčenie.

Mimochodom jedna kolegyňa nemala roky uniformu vôbec. Sama sa k tomu v správe HK aj vyjadrila. Neviem, čo potom vôbec robila v práci ona. Pikoška na záver: Pán náčelník v čase, keď bol na tej kontrole, tiež nebol v uniforme. Pán náčelník sa však k tejto veci vyjadril na zastupiteľstve, že môže chodiť on aj iní príslušníci v civile, ak majú platnú výnimku. K tejto poznámke by som rád opäť použil vyjadrenie pána kontrolóra: „Nedodržiavanie zákona o obecnej polícii (§ 21 preukazovanie príslušnosti k obecnej polícii a § 22 rovnošata príslušníkov obecnej polície) a pokynu náčelníka MsP č. 06/2019; podľa dokladov predložených ku kontrole žiadny príslušník MsP nemá v súčasnosti platnú výnimku.“ Tak to by bolo všetko k tomu, ako sa u nás rieši porušenie pracovnej disciplíny a ako to funguje, keď ste nepohodlný.

Rád by som sa, ale vrátil ku dňom, keď som dával výpoveď. Vážne som dosť dlho uvažoval, či odísť, a či je to také zlé, aby som sa vzdal práce a kolektívu, ktorý som mal tak rád. Nakoniec po týždňoch rozmýšľania som sa rozhodol, že odídem. No a to som ešte nevedel ako som dobre urobil. Po odchode som sa okrem všelijakých správ a informácii dozvedel od kolegov dosť šokujúcu správu. Mal som totiž kvôli tej kontrole, ktorá u nás prebehla a kvôli mailom (ktoré som neposielal) byť aj fyzicky inzultovaný. No poviem vám, že toto prekročilo všetky hranice. Našťastie sa nič také nestalo, ale dokresľuje to celú situáciu a atmosféru.

Čo ma mrzí ešte viac, je prebudenie sa do toho, ako sa dokázali moji kolegovia postaviť proti mne na základe dohadov a dezinformácii, ako sa za mňa nepostavil náčelník, aj keď je prezident odborov mestských polícií. Ako dodnes mnohí veria tomu, že ja som ten, ktorý posielal anonymy na mesto a chcel škodiť MsP.

Rád by som sa vyjadril aj k materiálnym podmienkam, aké sú u MsP. Bol som za tie roky v takmer všetkých zariadeniach mesta Piešťany – azylový dom, knižnica, Služby mesta Piešťany, MsKS a iné. Nevidel som nikde, žeby neboli tieto zariadenia vybavené nábytkom evidovaným Mestom Piešťany. Všade nový čistý nábytok, nové podlahy. Proste normálne kultúrne podmienky. Doprial by som vám pohľad na podmienky, aké sú na MsP. Skúsim to tak v skratke. Ak by kolega nedoniesol časť nábytku, ktorý vyradil doma, nemáme si kam odložiť ani písomnosti týkajúce sa práce. Nehovorím o nejakých drobnostiach ako riad, alebo proste odkladací priestor. Plesne a zatečená stena, či vytŕčajúce nezaizolované káble zo steny je pohoda. To len, aby ste vedeli ako sa tí mestskí policajti majú super.

Ešte si dovolím jeden dodatok a zhrnutie toho, ako to u nás na MsP vyzerá aj podľa správy hlavného kontrolóra. Nedodržiavajú sa zákony a smernica Mesta Piešťany tým, že niektorí kolegovia nechodia v uniformách, chodia na neoznačených autách, bez kontroly dochádzky, bez riadne vypísaných dokumentov na jazdu, či opustenie pracoviska, neplatné interné smernice, nepravdivé informácie v správe o činnosti MsP, nekorešpondovali údaje o tom kto, kedy, kam a za akým účelom využíval služobné motorové vozidlá a iné. Toto nie sú chyby, ktoré sa stali za týždeň ani za rok, ale dlhodobo sa tolerujú a vedia o nich všetci najmä zodpovední pracovníci. Konečne sa o tom dozvedeli aj poslanci mesta Piešťany a verejnosť.

Tak sa teraz na záver pozriem na celú vec a dôvody môjho odchodu trocha inak. Ukázalo sa, že sa porušuje zákon a veľa vecí nefunguje. Ak by som bol ten, čo posielal tie anonymné maily, tak som vlastne dopomohol k odhaleniu protiprávneho konania tak, že som na to upozornil svojho najvyššieho nadriadeného. Takže skôr by som mal byť ocenený a nie byť donútený pod psychickým nátlakom dať výpoveď. Neviem a asi sa nikdy nedozviem, kto to poslal, ale určite mu týmto ďakujem a malo by mu poďakovať celé mesto. Podľa mňa je viac ako smutné, že kontrolu na Mestskú políciu poslali vlastne poslanci uznesením. A teraz, keď sa po pol roku správa dostala na prerokovanie do zastupiteľstva, sedeli tam šiesti poslanci. Sám by som bol zvedavý koľkí poslanci zo sedemnásť členného zastupiteľstva Mesta Piešťany vôbec tú správu aj čítali. Nehovorím sám za seba, keď poviem, že si cením, že aspoň pár poslancom táto téma nebola ukradnutá. Napriek mnohým nedostatkom a porušovaniu zákona bola náčelníkovi vyslovená dôvera zo strany poslancov až na dve pani poslankyne. Nech sa na mňa nikto neurazí, ale mne osobne z toho vyplynula jedna myšlienka, ktorú by som zhrnul do jednej vety – Ak je človek kamarát s tými správnymi ľuďmi a chodí na správne miesta, môže zjavne čokoľvek.

Na úplný záver jedna prosba na vás milí čitatelia a milá verejnosť. Viem, že dôvera v MsP v Piešťanoch je takmer nulová. Mnohí by ste MsP najradšej zrušili. Ja som tam robil a robil som tú prácu z presvedčenia. Verte mi alebo mi aspoň skúste veriť. Mestská polícia má svoj význam, je to dobrá vec a sú tam stále dobrí ľudia, ktorí to berú vážne a snažia sa byť správni. Často však musia riešiť ošemetné situácie, bojovať s nepriazňou verejnosti, aroganciou a stratou rešpektu. Prosím vás, dajte tým chalanom šancu a skúste na to povolanie pozerať aj trocha inak. Lebo často nie je problém v tých, ktorých vidno, ale v tých, ktorých nevidno a v tom, aký systém musia poslúchať.

Adam Rehák