Rebeka Mikulášiková: „Chcem sa zlepšovať a dokázať, že mám na to hrať za Čajky.“

Reklama

 

 

 

Druhou posilou Piešťanských Čajok sa prednedávnom stala nádejná pivotka Rebeka Mikulášiková. Onedlho sedemnásťročná odchovankyňa klubu spod Zobora sa rozhodla spraviť krok vpred vo svoje kariére a prijala výzvu stať sa Piešťanskou Čajkou. V prvom rozhovore po príchode do kúpeľného mesta prezradila svoje dojmy z prvého prestupu v kariére.

Prednedávnom si sa stala druhou posilou Piešťanských Čajok pred sezónou 2016/2017. Ako vnímaš svoj prestup k vicemajsterkám Slovenska?

Reklama

 

Je to pre mňa obrovská výzva a veľká príležitosť už len trénovať a hrať za Piešťanské Čajky. Som strašne rada, že si ma do Piešťan vybrali a budem môcť pôsobiť v takto kvalitnom družstve. Dám do toho úplne všetko, aby som ľudom, ktorí mi dali túto dôveru ukázala, že na to mám.

V minulej sezóne si patrila k oporám Nitry, s ktorou si vybojovala postup do extraligy. Odchádzalo sa ti z tvojho materského klubu ťažko?

Reklama

 

 

 

 

Rozhodovanie bolo viac, ako ťažké. Bolo náročné zhodnotiť pre a proti. Nakoniec som sa po veľmi dlho rozmýšľaní rozhodla pre Piešťanské Čajky a verím, že som urobila správny krok vo svojej kariére.

Čo napokon najviac zavážilo, že si spojila svoju budúcnosť s piešťanským klubom?

Veľmi ma v tom podporovali rodičia i celá rodina. Dala som si cieľ, že sa chcem basketbalu venovať naplno a chcela som sa posunúť na vyššiu úroveň a hrať s tými najlepšími.

Máš medzi Čajkami nejaké kamarátky, ktoré ti poskytli informácie o dianí v klube a radili ti v tvojom rozhodovaní?

Kamarátim sa najmä s Miki Balážovou a Laurou Horvátovou, ktoré poznám viac ako ostatné dievčatá. Oni boli určite tie, ktoré ma v rozhodovaní podporovali a ochotne mi poradili, ak som niečo potrebovala vedieť.

Absolvovala si aj prvé rozhovory s trénerom Martinom Pospíšilom. Aký máš z nich dojem?

S trénerom sme sa rozprávali niekoľkokrát, načrtol mi svoju predstavu a z našich rozhovorom mám pozitívne dojmy. Dúfam, že budem spĺňať všetko, čo odo mňa bude žiadať.

Veľmi dobre známy ti je aj asistent Richard Kucsa, ktorý ťa vedie v reprezentačnej osemnástke. Je aj táto skutočnosť pre teba výhodou?

Samozrejme, som rada, že tréner Kucsa, ktorý ma vedie v reprezentácii je v Čajkách asistentom. Poznám ho, a teda viem, čo môžem aj od neho očakávať a akým štýlom pracuje.

Onedlho máš ešte len 17 rokov a si veľkou nádejou slovenského basketbalu. Čím si myslíš, že môžeš Piešťanským Čajkám pomôcť?

Mojou výhodou je výška, ktorú sa budem snažiť čo najviac využívať. Budem bojovať o každú loptu a chcem ľudom, ktorí mi dali šancu hrať za Čajky dokázať, že na to mám. Dúfam, že sa veľa vecí naučím a budem sa v Piešťanoch zlepšovať.

Doposiaľ si pôsobila len v rodnej Nitre, kde ešte stále navštevuješ strednú školu. Prvýkrát budeš pôsobiť mimo domova a budeš sa musieť sčasti osamostatniť…

Bude to pre mňa niečo nové. Bývať budem s mojou spoluhráčkou z reprezentácie Miki Balážovou a už sa na to veľmi teším. V škole mám dohodnutý individuálny plán a som vďačná, že mi spolužiaci i profesori vychádzajú v ústrety.

Už počas nasledujúceho víkendu odštartujú v maďarskej Šoproni majstrovstvá Európy hráčok do 18 rokov, kde budeš jednou z opôr slovenského výberu. S akými ambíciami odchádzaš na šampionát?

Pod vedením trénera Kucsu a jeho spolupracovníkov máme celkom slušnú šancu uhrať dobrý výsledok. Určite budeme dobre pripravené, musíme byť disciplinované a spĺňať všetko, čo sa od nás bude vyžadovať. Ak budeme tvrdo bojovať, máme na to, aby sme niečo dosiahli.

-Piešťanské Čajky/Foto: archív-