Úvod Aktuality Dom umenia vystavuje modely automobilov, ktoré bývalý režim nedovolil vyrábať

Dom umenia vystavuje modely automobilov, ktoré bývalý režim nedovolil vyrábať

0
ZDIELAŤ
REKLAMA
FSRH

V Dome umenia si nadšenci motorizmu prídu na svoje. 18. marca bola v zrkadlových výstavných priestoroch slávnostne otvorená výstava Autolinea Czechoslovakia 1959 – 1989, ktorá mapuje štyri desaťročia v oblasti moderne nazývanej dizajn. Na výstave možno nájsť viaceré prototypy vo forme skíc, grafík či modelov, ktoré sa počas bývalého režimu nedostali do výroby.

REKLAMA
Pizzeria Leierov dvor praca

Jedinečná výstava vznikla vďaka spolupráci Slovenského múzea dizajnu, Slovenského centra dizajnu, architekta a dizajnéra Petra Chudého a Domu umenia. „Na výstave Farebná šeď, ktorú sme mali v našom múzeu (Slovenské múzeum dizajnu, pozn red.), sme sa s Petrom Chudým rozhodli, že tú malú expozíciu automobilového dizajnu vystavíme vo väčšej forme, a že bude československá. Priznám sa, že som mal toľko málo času na prípravu, že skoro všetko ostalo na Petrovi Chudom, ktorý obehal Československo. Získal kontakty, modely a fotografie a vďaka nemu sú tu napríklad modely Václava Kasíka, ktoré neboli nikdy takto výstavne prezentované,” prezradil vedúci Slovenského múzea dizajnu Maroš Schmidt.

Tvorba českého dizajnéra Václav Kasíka mala v Dome umenia svetovú premiéru. Umelec bral spočiatku dizajn ako koníček, postupne však dospel k spolupráci s takými zvučnými automobilkami, akými sú Bugatti, Norton či Rolls-Royce Silver Ghost, pre ktoré vypracoval mnoho návrhov a kresieb. Vytvoril taktiež známu sošku Flying Lady, ktorá zdobí chladiče prepychových automobilov Rolls-Royce. Na vernisáži boli prítomní dizajnérovi potomkovia, syn, nevesta aj vnuk. Samotný autor zomrel v roku 2004.

Žiadny z predstavených modelov okrem Tatry 603, ktorej autorom je Zdeněk Kovář, nebol zaradený do sériovej výroby; niektoré návrhy však boli pretavené do podoby funkčných prototypov. „Väčšina modelov alebo kresieb automobilov bola takzvaná marginálna; teda vznikali popri niečom alebo vznikli tak, že sa napokon nedostali do sériovej výroby. Je zaujímavé ukázať ľuďom čistý výtvarný pohľad dizajnéra, ktorý je nezaťažený konštrukčnými deformáciami sériového vozidla,“ doplnil Maroš Schmidt. Niektoré z prezentovaných automobilov sú schované v garážach, iné sú rozobraté či zošrotované. Model Esox má byť dokonca zakopaný v okolí Piešťan.

Na výstave bolo k nahliadnutiu aj vrcholné dielo slovenského vývoja Tatra 603 X z roku 1966. Ide o prvé slovenské osemvalcové kupé, o ktorého výtvarnú a tvarovú stránku sa zaslúžil slovenský dizajnér žijúci v Kanade Ján Cina. V Slovenskom múzeu dizajnu sa rozhodli zhotoviť model tohto auta v reálnej veľkosti. „Budem rád, aj keď bude nefunkčný,” priznal vedúci Slovenského múzea dizajnu Maroš Schmidt.

Československý povojnový dizajn prirodzene nadväzoval na predvojnový dizajn, vlastne, vtedy sa mu hovorilo trochu inak. Bolo to priemyselné tvarovanie karosérií. Pojem dizajn sa etabloval v 60. rokoch a naplno označoval automobily na našom území až v 80. rokoch. Keď sa pozrieme do dejín svetového dizajnu, aerodynamické karosérie či inovácie v oblasti karosérie pochádzajú zo strednej Európy. Ja beriem československý dizajn ako svetový, napriek tomu, že bol robený počas ťažkých netrhových časov v dobe socializmu. Nestratili sme sa – dnes majú Slováci v podstate najväčší počet vyštudovaných automobilových dizajnérov na jedného obyvateľa na svete,“ priblížil opäť Maroš Schmidt.

Keď si pozrieme Zlaté stuhy, kde sa prezentujú historické vozidlá; keď si zoberieme tú skutočnosť, že u nás, v Piešťanoch, sa konala celosvetová rally historických vozidiel minulý rok; keď sa zamyslíme nad históriou automobilového pretekania vo forme Ceny Slovenska; skutočne prídeme k záveru, že ku krásnemu a kultúrnemu prostrediu patrí aj vôňa benzínu a nafty,“ neskrývala nadšenie riaditeľka Domu umenia Edita Bjeloševičová. Ide vôbec o prvú výstavu s motoristickou tematikou v histórii Domu umenia.

Riaditeľ múzea dizajnu Maroš Schmidt si myslí, že podujatie Veľká cena Slovenska rozprúdila v Piešťanoch obrovský záujem o motoristický šport a s ním spojený záujem o tvarovanie karosérií. Podľa neho je veľkou škodou, že sa na vozidlá, ktoré robili kúpeľnému mestu výbornú reklamu, zabudlo. Piešťany označil ako „liaheň zaujímavých ľudí v oblasti automobilového dizajnu a motoristického športu“. Niet divu, veď len z Piešťan pochádzajú štyria automobiloví dizajnéri – Peter Chudý, František Nemec, „Enzo” Žák a Andrej Kotváč. Okrem modelov, grafík a panelov sa vo výstavnej sieni nachádza aj dobová pracovňa dizajnéra.

Veľké zásluhy na zrealizovaní výstavy má architekt Peter Chudý, ktorý sa však celý život venuje dizajnu: „Dnešný dátum by mal byť zapísaný do dejepisu, pretože tu bol prvýkrát oficiálne predvedený archeodizajn ako smer bádania v oblasti technickej tvorby. Dáva si za úlohu nielen konštatovať, čo sa dialo, ale aj dopĺňať detaily, ktoré chýbajú. To znamená, že ak my v nálezovom stave objavíme nejaké dielo, musíme ho nechať v takom stave, v ako sme ho našli. Nemôžeme ho opraviť. Ak ho však naskenujeme a vytlačíme pomocou 3D tlačiarne, môžeme nechať tento výtlačok dokončiť tak ako v čase, keď sa zrodil – môžeme ho nalakovať, vybrúsiť aj spraviť ďalšiu repliku.”

Peter Chudý vyrastal s ostatnými piešťanskými dizajnérmi, ako sám hovorí, v jednom dvore. Jeho hlavnou inšpiráciou boli závodníci, ktorí kvôli Veľkej cene Piešťan prichádzali do nášho mesta z celej Európy. Spolu s Františkom Nemcom vytvoril v rokoch 1968 až 1973 model Giom 01, ktorý si požičal motor z Fiatu 1600. Vozidlo v tvare klinu disponovalo bezpečnostným sklom. „Sklo bolo ploché, nakoľko nikto nechcel vyrobiť zakrivené. Nie vždy musí byť na škodu projektu, keď nemá celkom ideálne výrobné a technické podmienky. Niekedy sa tá vec podarí aj pri skromnejších podmienkach a to je ten náš prípad,“ priznal s úsmevom Peter Chudý, ktorý mal v čase návrhu prototypu sedemnásť rokov.

Obaja nadšenci montovali prototyp tri roky. „Začali sme v záhrade môjho otca medzi dvomi jabloňami. Povedal mi, že v automobilke v Mladej Boleslavi majú na to inžinierov. Keď videl, ako auto vyzerá, dovolil mi, aby som s ním šiel do garáže. Robilo sa v garáži s rozmermi 6 x 4 metre,“ prezradil František Nemec. Otec skúseného automobilového jazdca Patrika Nemca súťažil s modelom Giom aj na majstrovstvách republiky.

Kde Giom skončil, nevie: „Predal som ho svojmu kamarátovi, ktorý v tých rokoch utiekol do Rakúska. Nevieme, čo sa s ním stalo a nemáme tušenia, kde by mohlo byť.” František Nemec prezradil, že sa pracuje na replike, ktorá je už spolovice hotová. Podľa jeho slov sa Piešťanci môžu tešiť na slávnostné predstavenie.

-vv-

REKLAMA

BEZ KOMENTÁROV

NAPÍSAŤ KOMENTÁR