Blog Adriany Drahovskej: Prečo práve Michal?

Reklama

 

 

 

Vo svojom blogu chcem vysvetliť, prečo sme ako Komisia pre kultúru a názvoslovie odporučili svojho kolegu Michala Fialu na Cenu primátora za Kultúrnu osobnosť roka 2015. Keď sme na zasadnutí tento pondelok preberali návrhy na udelenie ceny, mali sme na výber zo šiestich kandidátov. Okrem vyradenia jedného pedagóga, ktorý nám obsahovo nepatril, sme nominantov na odporúčanie pre primátora vyberali hlasovaním. Michal Fiala sa zasadnutia komisie nezúčastnil. (Pre tých, ktorí by mali aj hlbší záujem o vec, celú zápisnicu nájdete tu.).

Obyvatelia Piešťan mohli návrhy na udelenie Ceny primátora posielať do konca januára. Na radnicu tak prišlo šesť nominácií na: Katarínu Agnetovú – šéfku FS Žito za úspechy, ktoré so súborom dosiahla (organizáciu tanečných domov či reprezentáciu Piešťan), Michala Fialu – aktivistu, člena OZ Sĺňava Piešťany za iniciovanie prác na obnovení prírodného kina v Piešťanoch, zorganizovanie Národopisných slávností a ďalšie netradičné aktivity, ďalej Tomáša Klenovského ako riaditeľa Medzinárodného filmového festivalu Cinematik. Tento list zároveň obsahoval aj návrh na udelenie Ceny primátora za kultúrny počin celému MFF Cinematik, pri príležitosti 10. výročia. Ďalšími navrhovanými boli organizátori koncertov menšinového hudobného žánru Alan Kudrna a Marek Čulen a študentka architektúry Lívia Gažová, ktorá v minulom roku získala ocenenie Mladá líderka, spolupodieľala sa na oživení Lida a výstave Hot Modern v Elektrárni.

Reklama

 

Všetkých nominantov a ich činnnosť v podstate poznám. Nemám preto problém vyjadriť svoj názor, prečo som v tomto prípade hlasovala za Michala a nie za niekoho iného. (Ostatní členovia komisie svoje názory v diskusii prezentovali tiež, alebo sa vyjadrili pri hlasovaní.) Tomáš Klenovský je vynikajúci organizátor a za 10 rokov sa aj vďaka nemu Cinematik „vyšvihol“ z alternatívneho podujatia na svetovú úroveň. Zásluha však patrí i ďalším členom tímu, či už ide o Vladimíra Štrica, Petra Konečného a ďalších, preto sa mi zdalo fér, ohodnotiť Cinematik ako celok a navrhnúť ich na Cenu primátora za kultúrny počin. Aj kvôli ich desiatemu výročiu. Katka Agnetová je tiež osobnosťou, pred ktorou mám veľký rešpekt, ale rovnako za celý tím FS Žito preberala cenu za Kultúrny počin minulý rok. Lívia Gažová je, ako píše navrhovateľ nominácie, mladá žena, ktorá aktívne venuje časť svojho voľného času mestu Piešťany, jej námety a aktivity sú neošúchané a kreatívne (hoci nie vždy súvisia práve s kultúrou). Každopádne, ak bude vo svojej angažovanosti pokračovať, iste jej ocenenie raz bude udelené. Čo sa týka organizátorov koncertov prevažne nezávislej hudobnej scény Alana Kudrnu a Mareka Čulena, ich činnosť sa zameriava skôr na svoju cieľovú skupinu fanúšikov, hoci ako píše vo svojej žiadosti obyvateľka, ktorá ich nominovala, môže byť motivujúca a inšpiratívna (pre niekoho až tak, že príde na koncert z USA).

Reklama

 

 

 

 

Michala Fialu na Cenu primátora Kultúrna osobnosť roka navrhol jeden z členov komisie – Kornel Duffek. Jeho meno spomínam práve preto, lebo tí, čo majú o dianí v Piešťanoch prehľad, vedia, že ide o bývalého šéfredaktora Piešťany Revue či riaditeľa Mestského kultúrneho strediska, zapáleného milovníka histórie, hudby, výtvarného umenia ale aj prírody, autora viacerých publikácií o meste Piešťany. A podľa mňa človeka, ktorý má najrozsiahlejšie znalosti o histórii i súčasnosti kultúrnej scény v našom meste. (Už len jeho nominácia znamená rešpekt a ocenenie…) Pán Duffek svoj návrh odôvodnil okrem iného tým, že Michal Fiala nebol ochotný akceptovať 18 rokov trvajúce uzavretie prírodného kina, zorganizoval niekoľko veľmi úspešných brigád, zabezpečil sponzorov a vďaka jeho neúnavnej snahe areál začína nadobúdať pôvodné obrysy. Ak sa mu podarí dotiahnuť zámer do konca, otvorená scena by mohla byť súčasťou tohtoročného Cinematiku. Zároveň vyzdvihol i úspech minuloročných Národopisných slávností, ktoré názvom i obsahom nadväzovali na podujatie, ktoré úsporiadala rodina Winterovcov pred 80-timi rokmi, ako aj ďalšie Michalove mimoriadne a často originálne aktivity v Piešťanoch.

Pri stretnutí s prezidentom A. Kiskom – Michal Fiala druhý zľava.

Názor Kornela Duffeka si vážim a aktivitu jeho nominanta tiež. Preto sa mi zdalo absolútne prirodzené podporiť oboch. Ako sa v konečnom dôsledku rozhodne primátor Miloš Tamajka, záleží iba na ňom samom, on je totiž ten, kto má posledné slovo a cenu bude udeľovať. 

Keď som pred pár rokmi dostala ponuku pridať sa k skupine ľudí, ktorá si hovorila Spoločne pre Piešťany, nepoznala som všetkých jej členov. Dnes môžem spätne povedať, že hoci nikto z nás nie je neomylný, ako jednotlivci aj ako celok máme záujem a snahu podporovať rozvoj mesta i prevziať za svoje konanie zodpovednosť. Lenže ak sa začínajú otvárať aj „zakázané komnaty“, ľudia sa často musia vyrovnať s tým, že zrazu vidno ošumelosť a možno špinu. Upratať ich nemusí byť zložité, ale niečo aj udržať v čistote, znamená pracovať na tom znovu a znovu a znovu a nevynechať žiadny kút…(Ženy dobre vedia, o čom hovorím).

Pred časom mi, ako sa hovorí „dýchla na krk zubatá“, ale vďaka tomuto zážitku som si okrem iného uvedomila, aké dôležité je byť úprimný. Voči sebe aj voči svetu. Pomáha vám to so všeličím sa vyrovnať. A dá sa s tým aj žiť. Viacerým sa preto nemusíte páčiť, vaše rozhodnutia sa ich môžu aj dotknúť a budú vás posudzovať. Nuž, život je rozmanitý a prináša všelijaké situácie, raz vás vynesie, inokedy zhodí. Ale, našťastie, sú aj takí (a je ich stále viac, hoci možno menej o sebe rozprávajú) ktorí snahu o otvorenosť vítajú.

Týmto záverom, ktorý chcem venovať všetkým, čo sa v ňom nájdu, iba vysvetľujem, že v prípade mojej voľby za Michala určite nehrala rolu žiadna prehnaná spolupatričnosť. Išlo jednoducho o rozhodnutie, ktoré mi v danej situácii pripadalo správne.

Adriana Drahovská

ilustr. foto: archív PNky, FB