Odlesk a tiene Noci svetiel

Reklama

 

 

 

Hluk a vrava náhle v mestskom parku zanikla s odchádzajúcimi ľuďmi. Stovky sviečok pohasli, lampióny sa vypli, zostalo len osvetlenie parku. Po ohňovej show i posledné iskry dávno zhasli, dym sa rozplynul vo vzduchu. Sú len odlesky a tiene, niekde v duši.

Reklama

 

Možno až príliš ponurý úvod, vhodný na dušičky a nie oslavu svetla. Oslavovať bolo čo, veď organizátori spolu s dobrovoľníkmi vyhrali boj s prírodou, napriek dažďu vytrvalo pripravovali svoju akciu tvrdohlavo ďalej. I akcia sa vydarila, hoci bolo nutné improvizovať, lebo niektorí účinkujúci na poslednú chvíľku odriekli účasť. Dá sa to pochopiť, nik nevedel aké bude počasie a zdravie je prvoradé. No čo nejde pochopiť je apatia, nezáujem, prehnané očakávania a pocit, že akcia musí byť dokonalá. Akciu, ktorú robia dobrovoľníci doslova na kolene, popri práci, na úkor svojej rodiny a voľného času. Nepadne dobre ak upozorníte, aby vám deti nesfukovali sviečky a rodičia sa tvária, že sú bezdetní. Keď vám niekto rozoberie výzdobu ešte pred samotným začiatkom a desiatky iných podobných drobností, ktoré vám uberú viac, ako samotná neľahká príprava. Ak niekto chce sfukovať, určite priestor po akcii bude mať, aj ho budú pľúca bolieť. Ak niekto chce pohár, berte, je ich dosť a skladovať ich v takom množstve je nereálne. Ak chcete balón, je Váš, no po akcii, neberte ich pred a ešte v počte, že aj zepelinova vzducholoď bledne závisťou. Skúste si Vy ozdobiť pred domom na Vianoce či Veľkú noc a spoznáte ten rozdiel v myslení, keď Vám to niekto poberie už o pár chvíľ. Pritom stačí tak málo, počkať na koniec akcie a pomôcť pri upratovaní.

Z môjho pohľadu bola akcia super, áno je stále čo zlepšovať, ale to ide vo všetkom a všade. Ale v podmienkach akých pracujú organizátori bol to ako hovoria Nemci „meisterstuck“, majstrovský kúsok. Viem len o dvoch miestach, kde bola noc svetiel okrem Piešťan, a to Košice a Bratislava. Dve metropoly na Slovensku, kde to určite nerobili dobrovoľníci s rozpočtom rovným nule, pretože Materské centrum Úsmev je občianske združenie, a to zo zákona nesmie vykazovať zisk. Žije len zo sponzorských darov a 2 % daní. A doprajem každému jednému nespokojnému, nech skúsi hľadať a oslovovať sponzorov, stretať sa so zamietavými postojmi, a každý deň sa motivovať, že dáme to, že bude to aspoň trošku tak ako si želáme. Pretože to čo chceme je jedna vec, no čo realita dovolí, je vec druhá.

Reklama

 

 

 

 

Zamrzí ak strávite stovky hodín rokovaniami so sponzormi, prípravami, bojujete s počasím a neraz sám so sebou. Dobrovoľník totiž má len svoj elán, svoj entuziazmus. Nič viac, nič menej. Mocnú zbraň ak nájde aspoň trošku pochopenia pre svoju prácu, za ktorú nečaká nič. No ak natrafí na večne ufrflaných ľudí, nespokojných či majúcich nereálne očakávania, príde náhle o všetko čo má, príde vyhorenie. Bohužiaľ, na škodu všetkých. Osobne nie som z Piešťan, no rád sa každej akcie zúčastním, pretože také akcie ako robí Materské centrum Úsmev sa nenájdu v okolí. Dávajú veľa mne a mojej rodine, dávajú veľa stovkám ľudí, ktoré na ne chodia. A v prípadoch masových akcií až tisícky ľudí prídu, lebo je jednoducho záujem o tento typ rodinno – spoločenských akcií. Mnoho ľudí to už asi berie ako samozrejmosť, no verte mi, možno len v Piešťanoch. Okolité mestá a obce sa majú čo učiť a rady uvítajú, ak sa budú konať tieto akcie u nich. Ak ich pripraví niekto, kto sa už vyzná, niekomu komu iné mestá prejavia viac pochopenia a podpory. A pritom stačí tak málo, udržať si to, čo je doma. Možno až potom pochopia mnohí, čo mali v organizátoroch, keď sa iné mestá budú chváliť akciami, ktoré začínali v Piešťanoch. Zatiaľ má horkú pachuť odlesk a tieň Noci svetiel.

Chcem už len poďakovať všetkým čo sa zúčastnili na akcii, či už ako diváci alebo dobrovoľníci. Poďakovať im za svoj čas, námahu a elán, poďakovať ich rodinám za pochopenie a trpezlivosť, ktoré s nimi majú. Menovať päť desiatok dobrovoľníkov by bolo až príliš, ale spomenúť duše akcie sa patrí. Zo slušnosti a úcty, ktorú sú zaslúžia. Maca a Dáši, tlieskam vám. Ja osobne by som určite toľko toho obetovať nevedel.

-Ján Mihálik-