Právnicke okienko: Mimosúdne riešenie sporov

Právnicke okienko: Mimosúdne riešenie sporov

5
ZDIELAŤ
REKLAMA
Lienka Lenka 1908

Mimosúdne riešenie sporov možno vo všeobecnosti charakterizovať ako súhrn rôznych právnych, ale aj mimoprávnych nástrojov a techník, ktorých základným zmyslom a cieľom je čo najrýchlejšie vyriešenie sporu. Hľadanie rýchleho riešenia sporu treba za každých okolností podporovať a uprednostňovať pred direktívnym rozhodovaním spornej otázky, pred súdom.

Spory môžu vznikať v rôznych oblastiach. Azda najčastejšie v rodine, na pracovisku, v obchodnom styku, medzi susedmi. Časté bývajú tiež spotrebiteľské spory a spory vlastníkov bytov (nebytových priestorov) a bytovej správy.

REKLAMA

Jednoduché riešenie nikdy nie je. Každý spor si vyžaduje osobitný prístup a spôsob riešenia vždy závisí od mnohých okolností (povahy sporových strán a ochoty hľadať riešenie sporu, predmetu sporu a významu, ktorý má pre zúčastnené strany sporu, predchádzajúca kvalita vzťahov medzi sporovými stranami, atď. )

Výhody mimosúdneho vyriešenia sporu sú viaceré, pričom nie vždy medzi najdôležitejšie patrí ekonomická stránka. Iste je dôležité, že rýchlym vyriešením sporu sa ušetria nemalé finančné prostriedky vynaložené na právne zastupovanie a trovy súdneho konania. Tiež nezaťažovanie súdov treba vždy privítať a nemožno opomenúť ani význam ušetreného času a stresov, ktoré sprevádzajú pojednávania na súde. Avšak v prvom rade treba vnímať hlavne otázku ďalších medziľudských vzťahov, ktorá sa bude do značnej miery odvíjať práve od spôsobu vyriešenia sporu. Vnútorný hlas svedomia ozývajúci sa v každom z nás celkom automaticky túži po pokoji a dobrom živote. Súčasne však, žiaľ, v človeku driemu aj túžby po moci, peniazoch, prestíži, atď.

V klasickom súdnom konaní súd rozhoduje a výsledkom súdneho konania je autoritatívne rozhodnutie, na základe ktorého je jedna strana sporu úspešná a druhá strana neúspešná.

Z nášho pohľadu sa význam mimosúdneho spôsobu vyriešenia sporu môže zásadne prejaviť v medziľudských vzťahoch, pretože akákoľvek mimosúdna dohoda je vždy výsledkom určitého kompromisu medzi sporovými stranami a k jej uzavretiu môže prísť iba vtedy, keď ju sporové strany akceptujú.

Súdne riešenie sporu by malo byť naozaj ako posledné možné riešenie, keď zlyhali všetky možnosti mimosúdneho vyriešenia sporu.

S poľutovaním možno niekedy vnímať pôsobenie právnikov, ktorí nie vždy svojim pôsobením v konkrétnom spore prispievajú k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, ale skôr prispievajú k prehlbovaniu osobných rozporov a zbytočnému predlžovaniu sporov. Právnik by mal vecne posúdiť spor a usilovať sa nájsť najvhodnejšie riešenie, ktoré je akceptovateľné pre obidve sporové strany.

Komunikácia sporových strán, hľadanie možnej spolupráce a hlavne snaha čestne žiť predstavujú základné východiská k riešeniu akéhokoľvek sporu. Pýcha a snaha presadzovať vlastné ego za každú cenu sú v tomto smere najväčšou prekážku.

Autor: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD.

Použitá literatúra:

BÁRÁNY, E. a kol. Právo a jeho prostredie. Bratislava: Ústav štátu a práva SAV, 2011, 433 s.

KROPAJ, M. Ešte raz aj o našom práve a tvorbe : o generáciu mladším pohľadom. In: Kultúra. Roč. 14, 2011, č. 9, s. 10-11

KROPAJ, M. Potreba interdisciplinárnosti v súkromnom práve po roku 1989 – hľadanie inšpirácie? : (historickoprávna a filozofická štúdia). In: Teoretické úvahy o práve. – Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta, 2009, 13 s.

ŠVIDROŇ, J. Alternatívny pohľad na „súkromné právo“ po dvadsiatich rokoch prác na novej kodifikácii občianskeho práva v Slovenskej republike. – An alternative view on „private“ law after twenty yers of work on a new codification of civil law in the Slovak Republik. Summary in English. In Days of law – 2010 – 1. ed., Brno: Masaryk Universily, 2010.

ŠVIDROŇ, J. Hodnotové zakotvenie slovenského občianskeho práva / Ján Švidroň. In: Vzťahy a interakcia vnútroštátneho práva, medzinárodného práva a európskeho práva z hľadiska krajín Vyšehradskej štvorky po ich vstupe do Európskej únie : zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej 23. a 24.11.2006 na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave / [zostavovateľ zborníka: Natália Štefanková]. – Žilina : Poradca podnikateľa, spol. s.r.o., 2007, s. 70-81.

ŠVIDROŇ, J. Mravné dimenzie občianskeho práva. In: Tradice a inovace v občanském právu : sborník příspěvků z konference konané na PrF MU dne 25. září 2007 / [editoři Jan Hurdík, Josef Fiala, Markéta Selucká]; [recenzenti: Jan Dvořák, Jiří Spáčil]. – Brno : Masarykova univerzita, 2007, s. 19-40.

REKLAMA

5 KOMENTÁRE/OV

  1. pri akomkolvek mimosudnom rieseni sporov (najma mediacie) je potrebne zabranit zneuzitiu tychto institutov, nakolko moze velmi lahko dojst ich zneuzitiu vychadzajuceho z toho ze mediator nebude nestranny ale bude jednu stranu tlacit (a je jedno akym svojim vystupovanim, ci vytvaranim stresu ci dovery) do uzavretia dohody o urovnani sporu, ktora bude prestranu znacne nevyhodna na rozdie ak by sa spor riesil sudnou cestou, teda cely postup bude necestny. totizto tak ako existuju nie nezavisle rozhodcovske sudy, drazobky, notari co znalci (napr zamietnute reklamacie) tak isto nebudu existovat nezavisli mimosudny riesici. pri mnozsvtach rozhodcovskych sudov znalcov a pod je mozne pozorovat ich prepojenia na veritelov, pripadne predajcov, ktory vyuzivaju jednoho znalca ktory lebo zamietne reklamaciu ako nedovodnu prip vydaju rozsudok vneprospech spotrebitela a s umyselne zlym pravnym posudenim.

  2. Velmi pekne dakujem za reakciu na clanok. Mojim clankom som sa neusiloval primarne presadzovat akykolvek sposob riesenia sporu prostrednictvom tretej osoby, ale skor som sa snazil poukazat na skutocnost, ze vyriesit spor kompromisom je najvyhodnejsie riesenie pre obidve sporove strany. Lebo velmi casto sa v praxi stava, ze sudne trovy a trovy pravneho zastupenia su podstatne vyssie ako samotny predmet sporu. A to ani nehovorim o strate casu, prehlbovani nevrazivosti medzi ludmi a zhorsovani zdravotneho stavu sporovych stran.

  3. Veľmi zaujímavý článok, no skôr by ma zaujímalo to čo je konkrétne autorov prínos, keďže zoznam použitej literatúry je takmer rozsiahlejší, než celý príspevok a nečerpá len zo svojich štúdii.Nič osobné len ma to zaujíma…

  4. Dakujem za reakciu. Ucelom uvadzanej literatury k clanku je skor upriamit pozornost aj na ine studie, ktore ma inspirovali k napisaniu tohto clanku a mozu pripadne citatelom rozsirit obzor. Priamo v clanku nie su ziadne citacie ani parafrazy z uvadzanych pramenov. Suhlasim, ze som nemal literaturu oznacit ako pouzitu, ale skor ako “inspirujuca literatura”. Este raz dakujem a tesim sa, ze sa clanok pacil.

  5. Moj prinos moze azda spocivat v tom, ze som sa snazil v zrozumitelnej forme jasne vyjadrit svoje myslienky k teme mimosudneho riesenia sporov. Hodnotenie mojho prinosu ponechavam plne na citateloch. :)

NAPÍSAŤ KOMENTÁR