Piešťanec Palo Onder robil kvetinové aranžmány pre hollywoodske filmy

Reklama

 

 

 

Piešťanec Palo Onder, žijúci už niekoľko rokov na Britských ostrovoch sa vďaka svojmu talentu stal najznámejším slovenským floristom v Londýne. Odbor vyštudoval na škole v Rakoviciach, pracoval v Bratislave i Dubline. Počas svojej bohatej kariéry robil kvety napríklad k filmu The Counselor s Bradom Pittom a Cameron Diaz, Into the Woods s Johnnym Deppom a pracoval aj na jednej časti Harryho Pottera, sérii The Royals, výzdobu robil pre hudobnú skupinu U2 a Barbaru Streisand. Prinášame vám rozhovor vytvorený v rámci projektu Odviati, ktorý sa snaží zviditeľňovať a oceňovať úspešných Slovákov žijúcich v zahraničí. Ich príbehy majú nielen inšpirovať mladých, ale tiež prezentovať fakt, že presadiť sa v zahraničí nie je nič nereálne. 

Článok je úryvkom z rozsiahlejšieho textu, ktorý bol zverejnený na Odviati.com.

Reklama

 

Konečne tu máme slnečný, hoci ešte stále chladný deň, a ja napriek zime vyťahujem z kabelky slnečné okuliare, zatiaľ čo čakáme na rohu reštaurácie Andina, ktorá sa nachádza v Shoreditchi v Londýne. Toto miesto je veľmi špecifické a mnoho ľudí tu nachádza inšpiráciu na ulici či v galériách, nakoľko je už oddávna považované za módne centrum. V Andine, modernej Peruánskej reštaurácii, ma najviac zaujali veľké sklenené vázy s prekrásnymi kvetmi pri oknách. Tieto kvety sa každý štvrtok obmieňajú – tak to tvrdí Palo Onder, najznámejší slovenský florista v Londýne, na ktorého tu tak netrpezlivo čakáme, zatiaľ čo nás zamestnanci reštaurácie spovedajú, o akú pracovnú pozíciu máme záujem. My však vysvetľujeme, že sme neprišli na pohovor ale na rozhovor. Keď prichádza manažérka, aby sme jej spresnili čo tu vlastné robíme, ak nemáme záujem ani o prácu ani o ich jedlo, zneistíme, no hneď ako spomenieme Palove meno, veselo sa usmeje a usadí nás.

Reklama

 

 

 

 

Keď Palo dorazil a spolu s ním aj káva, usmievame sa aj my, lebo vidíme, že ho tu majú všetci radi. „Hoci sem chodím len vo štvrtky, som ich najstálejší zamestnanec. Stále sa tu menia čašníci ale ja som tu vždy,“ vysvetľuje. Začnime však pekne poporiadku, ako to už u nás býva zvykom. „Na Slovensku som študoval v Rakoviciach pri Piešťanoch,“ ale tak ako mnoho z našich vyspovedaných odviatych, Palo pôvodne nechcel študovať odbor, v ktorom sa nakoniec uplatnil. „Chcel som študovať herectvo, ale na Slovensku je na tento odbor tlačenka alebo treba mať trošku viac peňazí, čo nehralo v môj prospech, tak som sa rozhodol ísť študovať jeden z ekonomických odborov. Pre nedostatok miesta som sa tam nedostal, ale ponúkli mi aby som zobral niečo iné, len na tri mesiace, s tým, že potom ho budem môcť zmeniť. Už po prvom mesiaci ma poslali na floristickú medzinárodnú vianočnú súťaž a získal som tretie miesto, čo bol veľký úspech. Nakoniec som bol v škole jeden z najlepších.“

A tak som sa spýtala prečo Londýn. Vedela som, že Palo veľa cestuje a darilo sa mu už na rôznych miestach vo svete. Mnoho ľudí by nemenilo a zostalo by na pôvodnom mieste, ale jeho to proste do Londýna ťahalo už oddávna. „Najprv som sa uchádzal o zamestnanie v kvetinárstvach na Slovensku, pracoval som pre mojich učiteľov v rôznych kvetinárstvách, ktoré vlastnili a keď som mal 18 presťahoval som sa do Bratislavy. Tam si ma ako floristu najala Erika Csekes, jedna z najdôležitejších žien v advokátskom svete na Slovensku. A odtiaľ ma to už ťahalo do Dublinu. Tam som začínal v najväčšej firme a pracovali sme tam ako blšky, čo sa odrazilo aj na ziskoch, kde sme hneď prvý rok dosiahli čistý zisk jeden milión. Bolo to super.“ Na otázku prečo práve Londýn so smiechom odpovedá: „Nuda. Ale nie. Ja už som mal taký plán pred tým. Potreboval som sa poriadne naučiť jazyk. Tým, že som už predtým býval v Írsku, londýnske prostredie pre mňa nebolo neznáme a namiesto jedného jazyka som sa ich rovno naučil štyri. Je to najlepšie mesto, v akom som kedy žil.

Na Londýne sa mi nesmierne páči harmónia všetkých kultúr nažívajúcich si dohromady, ale aj tá tmavá stránka, ktorá sa nikde inde nedá nájsť.

Je to dosť temné miesto. Myslím tým underground scénu čo sa týka hudby, sexu, umenia, street artu, to všetko ma veľmi fascinuje. A niekedy aj samota. Človek môže mať milión kamarátov, ale tým, že je to tu také veľké, je často krát aj veľmi osamelý. Osobne mi to však vyhovuje, lebo niekedy človek naozaj potrebuje byť sám. Je to istým spôsobom inšpiratívne.“

Vráťme sa ale k tomu, čo táto práca obnáša a pre aké známe osobnosti pracoval, keďže osobne viem, že ich nebolo málo a hlavne vďaka tomu sa stal úspešným freelancerom. „V Dubline som pracoval pre U2 a Barbru Streisand, ale aj rôzne päťhviezdičkové hotely. Keď som sa presťahoval do Londýna, začal som pracovať pre jednu veľkú firmu, ktorá je výhradným floristom princa Charlesa a jeho rodinu, a tak sme robili aj nejaké zákazky pre kráľovnú. Oslovili ma aj väčšie firmy v Londýne, až ma to doviedlo k rôznym obchodom na New Bond Street kde sa nachádzajú značky ako Prada, Kenzo, Mikimoto a rôzne iné diamantové obchody. Na Park Lane som pracoval pre päťhviezdičkové hotely ale aj pre Hotel Bulgari, kde si vybrali mňa a ešte jednu Slovenku. Bola to zaujímavá skúsenosť, pretože tam sa ľudia chodia ubytovať, keď si v Londýne chcú kúpiť diamanty, čomu musela zodpovedať aj pompéznosť výzdoby. Interiér bol zaujímavý, pretože väčšina vecí je ručne robená, napríklad ručne vyrobený bar. Pracujem aj pre rôzne kráľovské rodiny, také, o akých ľudia ani nevedia, že existujú – grécke či talianske.“

„Neskôr som sa predsa len dostal k filmom. Robil som kvety k filmu The Counselor s Bradom Pittom a Cameron Diaz, Into the Woods s Johnnym Deppom, taktiež som pracoval na jednej časti Harryho Potter a sérii The Royals. A vlastne ja si to už všetko ani nepamätám, lebo je toho strašne veľa.“ Mal si aj zlé alebo veľmi pozitívne skúsenosti s klientmi? „Rob Marshall, režisér Pirátov z Karibiku, tento človek ma prekvapil svojou jednoduchosťou, je veľmi príjemný, hneď pri prvom stretnutí sme si akoby potykali a pri veľa príležitostiach sme sa rozprávali. Choval sa ku mne ako človek k človeku a chcel mať okolo seba šťastných ľudí. Naopak, mal som pocit, že grécka princezná si myslí, že ľudia ako ja alebo vy sme z inej planéty. Vedia sa pohybovať len vo svojej skupine ľudí. Ale možno je to aj tým, že sú tak trochu izolovaní od tej bežnej spoločnosti.“

Článok je úryvkom z rozsiahlejšieho textu,
ktorý bol zverejnený na Odviati.com.
Krátené a pridané medzititulky.

AUTORKA ROZHOVORU EVELYN KÉRYOVÁ
FOTKY DÁVID STOLÁRIK
EDITORKA FRANTIŠKA GIBALOVÁ

-lt-