Na výrobu 1 tony plastov sa spotrebuje až 2,5 tony ropy. Toto množstvo ropy je možné nahradiť 1,2 tonami zberových plastov. Pri takejto recyklácii dochádza k 97% úspore energií oproti výrobe z ropy.

Vyseparované plasty zo žltých kontejnerov sa dotrieďujú na triediacej linke. Zo zmesi plastov putujúcej na páse sa ručne vyberajú PET fľaše, fólie a penový polystyrén, ktoré majú špeciálne samostatné spracovanie. Pracovníci z pásu vyhadzujú i nečistoty, ktoré do plastov nepatria. Roztriedené druhy plastov vrátane zmesi plastového odpadu, ktoré zostanú po prvotnom pretriedení, sa lisujú do balíkov a odvážajú na spracovanie k recyklátorom.

Výsledkom recyklácie plastov býva vo väčšine prípadov tzv. regranulát, čo je vstupná surovina na výrobu nových plastov. Plasty sa totiž väčšinou vyrábajú z malých guľôčok materiálu (granulátu), ktorý sa zohrieva a následne vytláča do foriem. Regranulát je vlastne rovnaká vstupná surovina, ktorá ale nebola vytvorená z ropy, ale z vytriedeného odpadu. Regranuláty z odpadových plastov nájdeme vo väčšine nových plastových výrobkov. Z recyklovaných plastov je možné vyrobiť množstvo vecí.

Z regranulátu pochádzajúceho zo starých PET fliaš sa vyrábajú nové PET fľaše.

Penový polystyrén sa spracováva do izolačných tvárnic, prípadne ľahčeného betónu a ďalších tepelných izolácií.

Niektoré zmesi plastov sa spracovávajú na nové výrobky, napr. stavebné a záhradné prvky, ako sú ploty, zatrávňovacia dlažba, či záhradný kompostér, protihlukové steny pri diaľniciach, odpadkové koše alebo záhradný nábytok.

Z recyklovaných plastov sa vyrábajú tiež vlákna a z nich potom záťažové koberce alebo odevy, výplne zimných búnd a spacích vakov.

Z plastových vrecúšok, fólií alebo tašiek sa vyrábajú opäť fólie, vrecia na odpad, alebo sa stávajú súčasťou alternatívneho paliva pre cementárne a iné prevádzky.

Do žltých nádob je potrebné vhodiť: PET fľaše od nápojov (ich objem je potrebné najskôr znížiť napr. zošliapnutím, stlačením), kelímky, sáčky, fólie, polystyrén a pod.

Nevhadzuje sa: Novodurové rúrky, obaly od nebezpečných látok, ako napr. motorových olejov, chemikálie, farby a pod.

Ten, kto separuje odpad, šetrí prírodné zdroje. Vďaka separovaniu odpadu bolo v západnej Európe od roku 1994 ušetrených 10 milónov ton ropy. Ten, kto separuje, je ohľaduplný k životnému prostrediu. Od roku 1994 bolo vďaka separovaniu odpadu v krajinách, kde tak robia, vypustených do ovzdušia o 25 tisíc ton skleníkových plynov menej.

Spracoval: Jozef Malík Zdroje: www.zelenybod.sk, www.separujodpad.sk