Krátky príbeh o kulíkovi a búrke

Reklama

 

 

 

Kulík riečny je asi 15 cm dlhý, podstatne menší než Kulík piesočný. Nemá pásku cez oko,zobák je čierny, okolo oka má žltý krúžok a nohy má žlto šedej farby. Za letu nemá na krídlach biely pruh, ako príbuzný Kulík piesočný a Kulík morský. 

 Pobehujú veľmi rýchlo. Ich telo sa pritom pohybuje trhavo a pohojdáva sa. Cez poludnie väčšinou odpočívajú a pritom stoja na jednej nohe a keď sa chcú pohnúť len kúsok tak skáču po jednej nohe. Keď vzlietnu počujeme melodické volanie. Kulík riečny pláva len v krajnom prípade.

Reklama

 

Dosť bolo teórie, poďme k príbehu. Keď som na jednej prechádzke zbadal jedného kulíka, veľmi som sa potešil. Prešiel som sa po dosť dlhej kamennej pláži a našiel som ich tam celkom dosť. Misia na najbližšie fotenie bola jasná.

Reklama

 

 

 

 

Chavkoš nočný (Nycticorax nycticorax) – (Canon EOS 600D | 400mm F5.6 1/1000 ISO400)

Vybral som sa teda v piatok poobede na vytipované miesto. Hneď pri príchode ma prekvapil Chvakoš nočný, ktorého som tam vôbec nečakal. Kým som ale stihol vytiahnuť fotoaparát, zdvihol sa zo zeme a uletel. Hovorím si, nevadí, zatiaľ mám všetko pred sebou. Slnko hrialo, bolo asi okolo 30°C.

Po príchode na vyhliadnutý flek som sa rozbalil, ľahol som si na rozhorúčené kamene a fotenie sa mohlo začať. Na tých kameňoch som sa cítil ako v saune, ale predsa, pre dobrú fotku sa zvyčajne „trpí. Samozrejme ako som zaľahol, slnko sa schovalo a začal sa blížiť nebezpečný čierny mrak. Bolo to presne načasované, ako zapnem fotoaparát, vtedy sa slnko schová. Hovorím si, super! Lepší začiatok snáď byť ani nemôže.

Pred objektív mi priletel prvý kulík a hneď po ňom priletel ďalší. Celé fotenie som si neužil ani pol hodinu, a začalo popŕchať, no a keď som videl ten blížiaci sa čierny mrak, vedel som, že to nebude len prehánka. Na okolo nikde nikoho, ničoho – žiadna strecha. Tak som teda „s radosťou“ pobalil všetky veci a začalo krásne liať. Tak som sa prikryl aspoň s karimatkou, keďže som samozrejme pršiplášť nechal doma. Blesky šľahali okolo, búrka bola rovno nado mnou – veľká radosť. Tento lejak trval asi 45 minút (áno, 45 minút som strávil v búrke pod karimatkou).

Po búrke bolo slnko už tesne pred západom, pri kulíkoch ani štipka pekného svetla. Tak som sa celý šťastný pobral domov, asi s 10 fotkami kulíka. Na fotke nižšie je vidieť ako to vyzeralo po búrke – na ceste v diaľke je ešte opar. Určite to nebola moja najšťastnejšia návšteva kulíkov, ale už k nim plánujem ďalšiu cestu :)