História Židovskej náboženskej obce v Piešťanoch siaha do 18. storočia

Reklama

 

 

 

Najstaršia správa o pobyte Židov v Piešťanoch je z roku 1727. V 30. rokoch 18. storočia začali územie okolo Piešťan osídľovať najmä židovskí utečenci z Moravy. V roku 1736 žilo v Piešťanoch 13 židovských rodín. Bohoslužby sa konali v malej modlitebni v súkromnom dome. Podľa niektorých indícií patrili piešťanskí Židia v prvej polovici 18. storočia do náboženskej obce v neďalekom Vrbovom. Článok o histórii Židovskej náboženskej obce Piešťany je publikovaný so súhlasom Múzea židovskej kultúry v Bratislave a pochádza z Encyklopédie židovských náboženských obcí.

Koncom 18. storočia sa počet židovského obyvateľstva v Piešťanoch zvýšil, v roku 1774 tu žilo 22 rodín, v roku 1795 už 50 rodín a na prelome 18. a 19. storočia tu bývalo asi 100 osôb židovského vierovyznania. Komunita vlastnila modlitebňu, založenú okolo roku 1780, cintorín, na ktorom sa našli náhrobníky zo 60. rokov 18. storočia, mikve a cheder. Naďalej patrila do kompetencie rabinátu vo Vrbovom. Na čele rabinátu stál učenec a jeden z najvýznamnejších rabínov v Uhorsku Jakub Kopel Altkunstadt (1766 – 1836. Okolo roku 1815 bola postavená prvá synagóga v klasicistickom slohu.

Reklama

 

V revolučnom roku 1848 došlo v Piešťanoch k násilnostiam namiereným najmä proti miestnym Židom. Obyvatelia mesta a okolitých dedín ich fyzicky napádali a rabovali ich domy. Židia utrpeli veľké materiálne škody a niekoľko z nich bolo ťažko zranených. V druhej polovici 19. storočia, keď sa Piešťany stali známym kúpeľným mestom, počet židovských obyvateľov prudko vzrástol. Viacero rodín sa usídlilo v blízkosti kúpeľných objektov a ponúkali židovským návštevníkom ubytovanie a kóšer stravu.

Reklama

 

 

 

 

Po rozkole medzi Židmi v Uhorsku na prelome rokov 1868/69 sa 200-členná židovská náboženská obec prihlásila k ortodoxnému smeru. V tom čase už mala rabinát, na čele ktorého stál dajan Dávid Szerdahely, dočasne zastupujúci hlavného rabína. Prvým piešťanským hlavným rabínom bol až do svojej smrti v roku 1880 Dávid Fischer, rodák z Nového Mesta nad Váhom, zakladateľ chýrnej rabínskej dynastie. Jej príslušníci vykonávali funkciu hlavného ortodoxného rabína až do zániku rabinátu v septembri 1944.

Po smrti rabína Dávida Fischera sa hlavným rabínom stal jeho zať Jozef Ungar z moravských Boskovíc. Počas jeho pôsobenia bola okolo roku 1894 postavená neďaleko kúpeľnej štvrte nová prepychová štvrť. Rabín J. Ungar zomrel v pomerne mladom veku a miesto rabína zostalo niekoľko rokov vakantné. Dočasným duchovným komunity sa stal rabínsky asesor a dajan Natan Wolf Lieber a hlavným rabínom od roku 1899 Noach Baruch Fischer, syn prvého rabína Dávida Fischera.

Rabín Noach B. Fischer bol uznávaným duchovným s vynikajúcimi vodcovskými schopnosťami. Založil v Piešťanoch ješivu, ktorá mala poslucháčov z celej monarchie. Náboženská obec dala postaviť moderné mikve s vaňovými kúpeľmi, niekoľko jatiek na výsek kóšer mäsa a zriadila veľkú kóšer reštauráciu pre židovských návštevníkov kúpeľov, ale aj pre sociálne odkázaných príslušníkov komunity. V roku 1905 bol rabín Noach Baruch Fischer zvolený za hlavného rabína početnej ortodoxnej komunity v Prešove.

Jeho následníkom v Piešťanoch sa stal Koloman Weber, ktorý sa tešil veľkej vážnosti. Za svoj rozmach začiatkom 20. storočia vďačí náboženská obec najmä jemu. Do kompetencie rabína K. Webera patrili aj 4 okolité malé náboženské obce a židovské rodiny z 23 dedín. Pred prvou svetovou vojnou bývalo v Piešťanoch viac ako 1 000 Židov, čo bolo približne 14 % z celkového počtu obyvateľov.

V roku 1889 si piešťanské kúpele prenajala židovská rodina Winterovcov. Riaditeľ Alexander Winter ich pozdvihol na zariadenie medzinárodného významu. Z Piešťan pochádza Samuel Dávid Ungar (1878 až 1945), hlavný rabín v Trnave a Nitre, popredný náboženský hodnostár ortodoxného židovstva na Slovensku. Ďalším slávnym piešťanským rodákom bol Hermann Chajim Cvi Mannheimer (1814 – 1886), jeden z najvýznamnejších duchovných a učencov v Uhorsku, od roku 1870 hlavný rabín v Užhorode a vedúci veľkej a slávnej ješivy. V Piešťanoch sa narodil slovenský spisovateľ židovského pôvodu Gejza Vámoš (1901 – 1956), horlivý propagátor slovenskej kultúry a Pavel Weisz (1901 – 1944), architekt.

Židovská náboženská obec v medzivojnovom období

V roku 1921 registrovali v Piešťanoch 1 254 osôb židovského vierovyznania, ktorí tvorili 13,5 % z celkového počtu obyvateľstva. Židovská náboženská obec mala asi 1 600 príslušníkov. Na jej čele stál Dávid Quittner a jeho následníkmi boli Móric Mannheimer, Karol Holzer, Šalamún Grossmann a ďalší.

Funkciu hlavného rabína vykonával Koloman Weber, ktorý stál aj na čele veľkej ješivy a bol nekompromisným zástancom ortodoxie. Rabín K. Weber sa stal jedným zo zakladateľov Zväzu autonómnych ortodoxných židovských náboženských obcí na Slovensku a až do svojho skonu v roku 1931 bol prezidentom jeho Ústrednej kancelárie, výkonného orgánu religióznej židovskej organizácie. Tešil sa veľkej vážnosti aj u nežidovského obyvateľstva.

V roku 1926 si asi 140 liberálne orientovaných rodín založilo osobitné synagógové spoločenstvo, ktoré v roku 1928 vstúpilo do organizácie Ješurun. Predsedom liberálnej náboženskej obce bol niekoľko funkčných období jej zakladateľ Eugen Feldmar. Jeho následníkom bol od roku 1937 Dr. Ferdinand Komlós, po ňom Dr. Leopold Glück a Max Sonnenschein.

Od roku 1930 mala neologická náboženská obec vlastný rabinát, na čele ktorého stál mimoriadne talentovaný kazateľ, rabín Dr. Arnold Lőwy. Neologická náboženská obec prosperovala. Krátko po svojom vzniku v roku 1928 si postavila synagógu, zriadila ubytovňu pre nemajetných návštevníkov kúpeľov a kóšer kuchyňu v areáli kúpeľov.

Po smrti ortodoxného rabína Kolomana Webera sa v roku 1932 stal hlavným rabínom Jozef (Bencion) Ungar, potomok slávnej rabínskej rodiny. Viedol aj ješivu. Dajan, rabín Šalamún Teichtahl, ktorého spisy získali veľké ocenenie, založil v roku 1932 v Piešťanoch ďalšiu ješivu pod názvom Moria. Mala viac ako 50 poslucháčov. Na čele ortodoxnej náboženskej obce stáli v 30. rokoch Karol Holzer, Leopold Weinberger a Nathan Nágel.

V roku 1919 vznikol v Piešťanoch Židovský občiansky spolok, z ktorého sa neskôr sformovalo Židovské národné hnutie a jeho politický orgán, Židovská strana. Predsedom miestnej pobočky bol Teodor Wister. V roku 1921 sa 40,9 % Židov, 513 osôb, prihlásilo k židovskej národnosti a zvyšok k národnosti československej, nemeckej a maďarskej. Postupne sa však národnostná skladba v dôsledku priaznivých pomerov zmenila. V roku 1930 sa väčšina židov prihlásila k československej národnosti a 35,6 % k národnosti židovskej.

V komunálnych voľbách v roku 1923 získala Židovská strana päť mandátov v mestskom zastupiteľstve, v roku 1928 mala 4 mandáty a stala sa treťou najsilnejšou stranou v meste. Židovská živnostenská strana, ktorú volili najmä religiózni príslušníci komunity, získala v júni 1938 dva mandáty a združené židovské strany, medzi ktorými bola aj Židovská strana, tri mandáty.

Začiatkom 20. rokov vlastnili Židia približne 65 % všetkých koncesií, viac ako 100 obchodov a zastupiteľstiev, asi 35 remeselníckych dielní, pohostinstvá a ubytovacie zariadenia.

Obdobie holokaustu

Jedným z prvých protižidovských opatrení autonómnej vlády po Viedenskej arbitráži z novembra 1938 a vyhlásení autonómie Slovenska bola deportácia Židov bez domovskej a štátnej príslušnosti na územie odstúpené Maďarsku. Z Piešťan odvliekli 5. novembra 1938 asi 63 Židov do okolia Nových Zámkov, kde boli internovaní v provizórnych podmienkach, trpeli zimou a nedostatkom potravín.

Násilný odsun príslušníkov židovskej komunity a silné protižidovské cítenie majoritného obyvateľstva vyvolávali medzi Židmi zmätok, zdesenie a snahu o odchod do iných miest alebo do cudziny. Vo februári a marci 1939 radikálni príslušníci Hlinkovej gardy vykrikovali protižidovské heslá, fyzicky napádali Židov a Čechov a rabovali židovské obchody.

Po vzniku vojnového slovenského štátu zaujala prevažná časť majoritného obyvateľstva tvrdé protižidovské postoje. Jeho predstavitelia žiadali vykázanie Židov z mesta, aby svojou prítomnosťou „nešpinili“ slávne kúpele. Zmluva s rodinou Winterovcov o prenájme kúpeľov bola zrušená.

V roku 1940 registrovali v Piešťanoch 1 559 osôb židovského vierovyznania. V tom čase boli rozpustené všetky židovské spolky a organizácie a bola vytvorená okresná pobočka Ústredne Židov ako jediná inštitúcia pre kontakt Židov s úradmi. Do funkcie okresného dôverníka ÚŽ bol dosadený obchodník Alexander Urban (otec Ladislava Urbana).

V roku 1941 zlikvidovali v okrese Piešťany viac ako 260 židovských podnikov s ročným obratom okolo 36 miliónov Ks a približne 50 s ročným obratom 27 miliónov Ks bolo arizovaných.

Deportácia Židov z Piešťan a okolia sa začala 23. marca 1942 sústredením dievčat, ktoré odvliekli do zberného strediska na Patrónke v Bratislave a 1. apríla 1942 deportovali do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Okolo 60 mladých mužov deportovali 31. marca cez zberný tábor v Novákoch do koncentračného tábora Majdanek v oblasti Lublina v okupovanom Poľsku. Prvý rodinný transport, asi 250 mužov, žien a detí, odišiel 21. apríla 1942 do zberného strediska v Žiline a odtiaľ 24. apríla 1942 do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Ďalšie zatýkanie židovských rodín prebiehalo v Piešťanoch 25. apríla 1942. Okolo 330 Židov nahnali s použitím násilia do ôsmich dobytčích vagónov a odvliekli do Nového Mesta nad Váhom.

V transporte, ktorý odišiel 27. apríla 1942 z Nového Mesta nad Váhom do geta v mestečku Naleczów v lublinskej oblasti, bolo asi 1 005 žien, detí a mužov, z toho 330 z Piešťan. V transporte vypravenom zo zberného strediska v Žiline 8. mája 1942, ktorý smeroval do mestečka Medzyrzecz Podlaska pri Varšave, bolo 350 Židov, 235 z Piešťan a zvyšok z okolitých dedín. Do 8. mája 1942 bolo z okresu Piešťany deportovaných asi 1 360 Židov.

Verejnosť, ktorá už predtým žiadala vyhnanie všetkých Židov z mesta, prijala ich masívnu deportáciu s veľkým uspokojením. Brutálne zaobchádzanie so Židmi sa však stretlo s nevôľou niekoľkých katolíckych cirkevných hodnostárov.

Deportácie do Osvienčimu pokračovali aj v letných mesiacoch. Časť židovského majetku rozkradli a časť rozpredali na dražbách. V roku 1942 bolo z Piešťan a okolia deportovaných viac ako 90 % židovského obyvateľstva, podľa údajov ÚŽ to bolo jedno z najvyšších percent zo slovenských miest.

Po prerušení deportácií koncom októbra 1942 zostalo v Piešťanoch asi 75 Židov dočasne chránených výnimkami a niekoľko konvertitov. V máji 1943 žilo v Piešťanoch podľa hlásenia mestských úradov ministerstvu vnútra, ktoré opäť žiadali o vysídlenie zvyšku Židov z mesta, asi 120 osôb židovského vierovyznania. V štatistike Ústredne Židov sa uvádza, že v máji roku 1944 bývalo v okrese Piešťany približne 210 Židov, z toho niekoľko desiatok boli Židia násilne evakuovaní z východného Slovenska.

Po vypuknutí SNP obsadilo Piešťany začiatkom septembra 1944 nemecké vojsko. Niekoľko židovských rodín sa ukrylo v lesoch a na kopaniciach, najmenej jedna rodina aj v Piešťanoch. Viacero piešťanských Židov vstúpilo do povstaleckej armády alebo do partizánskych oddielov. Väčšinu Židov, medzi nimi aj oboch rabínov, nemecká bezpečnostná služba začiatkom septembra 1944 zaistila a odvliekla ich do koncentračného tábora v Seredi. Rabína Jozefa Ungara v Seredi mučili a zavraždili. Ostatných, medzi nimi aj rabínov A. Lőwyho a Š. Teichtahla, odvliekli do vyhladzovacieho tábora Osvienčim a zavraždili. Počas holokaustu bolo zavraždených asi 1 500 Židov z okresu Piešťany.

Po oslobodení

Po vojne sa vrátil iba zlomok niekdajších židovských obyvateľov mesta. Postupom času sa ich počet zvýšil o prisťahovalcov z iných miest a z okolitých dedín. Obnovená komunita mala koncom roku 1945 asi 150 príslušníkov. Navrátilci vytvorili jednotnú náboženskú obec s mierne ortodoxnou orientáciou a za jej predsedu zvolili Maxa Sonnescheina.

V roku 1946 sa konal na piešťanskom cintoríne neobyčajne dojímavý pohreb hlavného nitrianskeho rabína Samuela Dávida Ungara, ktorý zahynul 22. februára 1945 v lesoch neďaleko Banskej Bystrice, a jeho syna, rabína Jozefa Ungara, zavraždeného v koncentračnom tábore v Seredi. Obaja si priali byť pochovaní vo svojom rodnom meste. Na pohreb prišli stovky Židov z celého Slovenska.

Náboženská obec mala začiatkom soka 1949 viac ako 200 členov. V priebehu roku 1949 sa väčšina z nich vysťahovala do Izraela a iných štátov.

Okres Piešťany, Trnavský kraj
rok/ počet obyvateľov/ počet židov/ %
1828/        3 360/           105/        3,1
1869/       3 468/           140/         4,0
1880/       4 136/           375/         9,1
1900/       5 654/          732/         12,9
1919/       9 597/       1 504/         15,7
1921/       9 321/       1 254/         13,5
1930/     12 080/       1 344/         11,1
1940/     13 352/       1 559/         11,7
1948/     14 819/          201/           1,4

Literatúra: Encyklopédia židovských náboženských obcí L – R (II. zväzok). 2010. Bratislava : SNM – Múzeum židovskej kultúry 2010. s. 138 – 143.
Fotografie: (1) Neologická synagóga v Piešťanoch, postavená v roku 1904, archív SNM – MŽK (2) Pečiatka a podpis hlavného rabína Jozefa Ungara z roku 1938, archív SNM – MŽK (3) foto: Miro Pokorný