Prihlásiť sa
  • Kia PN
  • Domoss
  • V kategórii | História

    Fašiangové zvyky v Piešťanoch: plesy, tancovačky a zábavy

    Publikované: 10 Január 2012

    Podľa tradičných ľudových zvyklostí znamenal sviatok Troch kráľov začiatok fašiangov. Obdobie do polnoci pred Popolcovou stredou bolo časom osláv a radosti. V niektorých obciach sa fašiangové obyčaje zachovali dodnes. Piešťany boli v tomto ohľade v prvej polovici minulého storočia viac mestom ako dedinou.

    wth_20110308_2207 Podľa Vladimíry Pribišovej z Balneologického múzea sa nezachovali žiadne písomné záznamy o tom ako sa oslavovali fašiangy v Piešťanoch. Existujú však opisy toho, ako chodili šabľovníci v Chtelnici po domácnostiach, tancovali s dievčatami a vyberali peniaze na večernú zábavu. Rôzne maskovaní mládenci navštevovali domy aj v ostatných obciach v našom regióne. Mali urobiť čo najväčšiu zábavu. Dovolené bolo dokonca aj parodovanie tradičných autorít, ako boli richtár, učiteľ alebo farár.

    Záznamy z kroniky naznačujú, že už v medzivojnovom období sa Piešťanci počas fašiangov zabávali skôr formou plesov. Chodenie masiek alebo šabľovníkov od domu k domu bolo skôr zriedkavé. „Neni týždňa, v ktorom by nebol usporiadaný ples, plesy sú hojne navštevované a panuje veselá nálada,“ píše kronikár o fašiangoch v roku 1936. Fašiangový kalendár podľa neho obsahuje množstvo podujatí. Okrem iných „…ples v Royali, v ten samý deň v kaviarni Lipa, zábava Stráže slobody.“ Podobné podujatia organizovali aj Sokol, Spadafora šermírsky spolok, Kúpelní zamestnanci, Roľnícka mládež, Živena. „Ako z uvedeného vidno, nie je takej spoločenskej triedy, ktorá by nebrala účasť v usporiadaniach,“ konštatuje kronikár.

    wth_20110308_2187 Poznámky k fašiangovému obdobiu roka uzatvára vetou: „Sdružené katolícke spolky v Piešťanoch poriadajú v Piešťanoch prvýkrát reprezentačný ples pod protektorátom miestneho r. kat. farára Alexandra Šindelára. Toto vystúpenie katolíckych spolkov sa uskutočnilo s veľkým úspechom.“

    Pre obyvateľov starých Piešťan boli v tej dobe typické zábavy „v šenku“. Ženy i muži oblečení v krojoch prinášali do hostincov vlastné víno, pálenku a samozrejme fašiangové dobroty – šišky, fánky, makovníky a orechovníky. Tieto spoločenské udalosti boli dôležité najmä pre mladých ľudí, ktorí boli súci na vydaj alebo ženbu. Najväčšia zábava sa konala vždy v utorok pred Popolcovou stredou.

    Text: Martin Palkovič Ilustr. foto: Tomáš Hudcovič

    Reaguj

    Upozornenie:

    Príspevky v diskusii vyjadrujú názory čitateľov, redakcia nemôže ovplyvniť ich obsah. Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá a nenesie prípadné právne následky za názory čitateľov v diskusiách. Každý príspevok bude skontrolovaný redakciou a v prípade, že príspevok do diskusie bude obsahovať vulgarizmy, rasistické narážky, osobné narážky a invektíva na redaktora, diskutujúcich, osoby uvedené v článku či na iné osoby, alebo sa nebude týkať témy článku, príspevok bude zmazaný. Príspevok nesmie obsahovať reklamný text alebo reklamný odkaz. Príspevky nesmú byť v rozpore s platnou legislatívou SR. Redakcia si vyhradzuje právo podľa vlastného uváženia odstraňovať nevhodné príspevky z diskusie bez udania dôvodu a blokovať prístup autorom príspevkov ktoré porušujú pravidlá diskusie.

  • Energia aj pre Vás Fobos Advertising Denník Relax Villa Hungaria Bývanie a reality
  • Real Pallas Lodenica Muzik Pub Rekreačné zariadenie Výtoky – Ichtioterapia, víkendové pohodičky, letné tábory Súťaž vo varení gulášu pri Sĺňave PetroComp – najlepší internet v meste
  • ODPORÚČAME

    Menu Menu Piešťanský fotoklub Kníhkupectvo Bene Libri Blue-s.sk Akciezlavy.sk