„Všimni si, že Winter sa pozerá rovno sem,“ hrkla ma minule vo veľkej sále Kursalonu moja sestra do lakťa. Naozaj, Ľudovít, vyrovnaný ako vojak, hľadel z veľkoplošnej fotografie na stene priamo na nás. Pod jeho prísnym pohľadom som sa aj ja vystrela – a s pocitom viny položila pohár s vínom, ktorý som práve držala pri ústach.
„Zistila som,“ pokračovala sestra, „že pozerá na mňa, nech stojím kdekoľvek – ako tí šľachtici na stredovekých obrazoch.“ Hneď sme to, samozrejme, museli vyskúšať. Obehli sme všetky rohy sály a pánko v bielom obleku nás s prižmúrenými očami sledoval – vlastne aj celá spoločnosť na obraze (okrem jedného, ktorý je otočený opačným smerom).
O pár dní nato mi náhodou (?) prišla pod ruku jeho kniha Spomienky na Piešťany, ktorú vydalo naše Balneologické múzeum, a keďže sa s autorom skoro denne „stretávame“ v Kursalone, rozhodla som sa, že si vedomosti o tomto piešťanskom Baťovi trochu oprášim.
Snáď ho môžem takto nazvať, hoci Winterovci nepochádzali odtiaľto. Mali maďarsko-nemecké korene a po slovensky sa Ľudovít naučil až ako dospelý. Hoci pri vstupe do rodinného podniku mal len 20 rokov a kvôli otcovej chorobe musel prerušiť štúdium, spolu s otcom Alexandrom a neskôr i bratom Imrichom ako nájomcovia kúpeľov počas približne päťdesiatich rokov postavili, zrekonštruovali, či sa aspoň podieľali na mnohých „pýchach“ nášho mesta. Malú dedinku s blatovými cestami premenili na svetoznáme miesto a vtlačili mu svoju nezmazateľnú pečať.
Veď len posúďte:
- založili robotnícku nemocnicu Pro labore (jej súčasťou bol aj dnešný hotel Sandor Pavilon)
- vysadili Mestský park
- postavili Kursalon, pôvodný Hudobný pavilón a dnes už nejestvujúce kúpele Františka Jozefa (honosnú budovu zničili v roku 1967 vtedajší mocipáni. Ako spomína autor: „mramor roztrepali na prach…nehľadiac na miliónové hodnoty…“)
- vybudovali Thermiu Palace, kúpele Irma, liečebný dom Pro Patria a Kráľovský rad – ulicu od kina Fontána smerom ku Kursalonu
- stáli za stavbou Kúpeľnej kaplnky, Evanjelického kostola, židovskej synagógy (už zbúraná) a neskôr aj rímsko-katolíckeho Kostola sv. Štefana v Piešťanoch.
- zrekonštruovali Napoleónske kúpele, Kurhotel (bývalé riaditeľstvo kúpeľov na Winterovej ulici), a hotel Zelený strom
- za ich éry vyrástli tiež Ružový mlyn, radnica (cirkevná ZŠ), Bakchus villa, Červená veža, mestské divadlo (už neexistuje)
- na svoje konto si môžu pripísať aj Kolonádový most, Krajinský most, plávajúce kúpalisko na Váhu, mestské kúpalisko Lido, termálne kúpalisko EVA aj vznik sídliska rodinných domov Floreát
- zaslúžili sa o rozvoj športov ako tenis, golf či futbal, zriadili tradíciu kúpeľných koncertov
počas ich pôsobenia sa liečili v Piešťanoch významní svetoví štátnici a umelci
- založili a získali zbierky pre Balneologické múzeum
- symbol mesta – barlolámač vznikol tiež na objednávku Winterovcov
- vytvorili i viedli školu pre hotelový personál a pôvodnú meštiansku školu pomohli zmeniť na gymnázium
- presadili výstavbu mestských ciest, chodníkov, osvetlenia, kanalizácie…
A výpočet, samozrejme, nie je úplný ( ak chcete vedieť presné fakty, naštudujte si historické pramene – toto je iba blog!).
Väčšina z týchto smelých plánov by sa neuskutočnila, nebyť drobného pánka s neuveriteľnou výdržou a vôľou, ktorého prižmúrené oči sledujú návštevníkov sály Kursalonu, všade, kam sa len pohnú…(má právo na trochu zábavy, no nie?)
Pracoval totiž naozaj tvrdo a dovolenku si doprial až po tridsiatich rokoch práce. Treba priznať, že doba na začiatku storočia bola naklonená smelým plánom, pri svojom diele však musel prekonať aj obrovské prekážky – záplavy, dve svetové vojny, deportáciu do Terezína, revolúciu a tiež závisť mnohých neprajníkov.
Zaujímavá je i skutočnosť, že skoro všetko, do čoho sa Winterovci púšťali, stavali na úver, pričom kúpele mali iba prenajaté od grófa Erdődyho. Časť peňazí si požičiaval Ľudovít od rodiny či známych. „Veril som, že záväzky splatím,“ uviedol. Keď kúpele prebral štát, veľká časť dlhov mu zostala na krku, ale on sa nevzdal… Ešte po sedemdesiatke zakladal firmu Panvita na výrobu detskej výživy a BB pudingu, ktorý považoval za veľmi výživný a jedol ho skoro denne.
Ľ. Winter však nebol iba skvelým podnikateľom ale tiež eticky silným človekom. V knihe hovorí o „jedinej lži svojho života“, keď ňou zachránil kožu úradníkovi, zodpovednému za zásobovanie Piešťan počas I. svetovej vojny. Po smrti svojho brata Františka sa oženil s jeho vdovou Leonou a spoločne s ňou sa staral o bratove i svoje deti. S veľkou úctou spomína mená všetkých, ktorí ho počas života podporovali a spolupracovali s ním na naplnení vízií. Nevyhýba sa ani krušným zážitkom porevolučnej doby, no neobviňuje, nesúdi…
Hoci kniha Spomienky na Piešťany sa z viacerých dôvodov nečíta ako román a film Optimista (Réžia: Dušan Trančík, r. 2008) by tiež kiná nezaplnil, ani nemám záujem tvrdiť, že Winterovci boli jediní, ktorí vybudovali Piešťany, tento muž nám predsalen zanechal výnimočné dedičstvo.
Fyzické stopy pôsobenia tohto dedičstva sú rozosiate po celom meste, ale je tu ešte čosi nehmotné, čosi, čo v súčasnosti svetoví odborníci na marketing považujú za obrovskú konkurenčnú výhodu firmy či miesta – jeho príbeh! A pozoruhodný a inšpiratívny život Ľudovíta Wintera je podľa môjho názoru tým najväčším príbehom Piešťan.
Zostáva už len na nás, či túto výhodu dokážeme dostatočne využiť a čo si z nej vezmeme…
(V blogu som použila informácie z knihy – Ľ. Winter: Spomienky na Piešťany, Balneologické múzeum Piešťany, r. 2001 – dúfam, že sa editor a vydavateľ na mňa nenahnevajú, že som ich tak trochu prerozprávala…).
Adriana Drahovská
17. Feb 2012 o 11:31
Vsetky zasluhy o rozvoj Piestan su obdivuhodne. To co Winterovci spravili pre niekolko generacii, nielen mesta, ale pre vsetkych navstevnikov mesta. O to viac je zalostne, ze mesto osadilo laicku drevenu sochu Ludovita Wintera. Chudak priklincovany Winter v prevedeni hodneho skanzenu a nie najvacsej tepny, kolonady vo svetoznamych kupeloch. Kdo to povolil nemal ani paru o umeni a o hodnotach tohoto cloveka. Na jednej strane nas vita plastika od Trizuljaka a na druhej strane chudak Winter. To iste pri vstupe do parku svieti vevericka a pokracujeme dalej a vidime pamatnik letcov z druhej svetovej vojny. Do kedy tieto paskvily budu nicit povest nasho mesta?
17. Feb 2012 o 13:25
Sulhasim s mrkvou. No to drevo, lebo plastika sa to nada nazvat, je hrozne. Winter ako clovek si zasluzi viac ucty.
17. Feb 2012 o 14:48
Adrianka treba si neustále pripominat obrovské zásluhy pána Ľudovíta Wintera, preto je chválihodné ako si ich odprezentovala vo svojom blogu.
V blízkej budúcnosti sa asi ťažko nájde tak všestranne nadaný a zanietený človek, ktorý by sa aspom do výšky jeho členkov priblížil k zvelaďovaniu a prosperite nášho mesta. Naša generácia sa toho už nedožije a je mi z toho smutno.
Z nostalgie za ním ale aj na vrub reakcie Mrkvu som si dovolil napísať krátku básničku, síce je už písaná dávnejšie ale teraz vidím vhodnú príležitosť ju uverejniť.
Hrom aby do toho
Stojím tu na obdiv
ako kedysi to
čo som vytvoril
Aj som za to dostal
U Vás životom som zostal
pri Vašich bránach
lebo mi bolo brtké
inde skláňať hlavu
keď som tu
našiel zaľúbenie
Hrom aby do toho
Dostal som výslužku
ako sa patrí
Pálil som za to vatry
nie zvrchovanosti
ale tepla, prežitia
potrebnosti.
Hron aby do toho
Možno tu , mali ste ma ubytovať
s krásnym výhľadom na
môjmu srdcu blízke
Aj do pol mosta by som to mal
ako keby kameňom dohodil
a pritom som s nikým nezávodil.
Hrom aby do toho
Veď nie som chcel toto
Aj keď stálo to zato
smutno vzato
Majte sa radi
ako som mal rád
všetko Vaše a do čista.
Hrom aby do toho
Váš Lajoš, optimista
17. Feb 2012 o 14:54
Adi, super clanok! :)
17. Feb 2012 o 15:02
To drevo, co sa nazyva sochou, je presne zhmotnenie toho, ako v sucastnosti naplname odkaz nielen Lajosa Wintera, ale aj jeho otca Alexandra, brata Emmericha, Edeho Tolnaia a ostatnych, ktori vlastne cele Piestany vymysleli a za par desiatok rokov zrealizovali.
To drevo je vrcholom neucty, neuveritelnou prezentaciou ignorancie a ludskej obmedzenosti, nazornym prikladom toho, ako to konci ak sa proletarska biomasa dostane k moci.
Ale na druhej strane velmi vhodne koresponduje / drevo / s nezmyslami pomalovanymi na fasade byvalej knihy…ved to sme na smiech este aj tym par zufalcom, ktori do naseho ,,svetoznameho kupelneho mesta,, zabludia!!!
17. Feb 2012 o 16:34
HNUTIE M R K V A. Vyzyvam obcanov Piestan,ktorym zalezi na povesti mesta, nech sa pripoja a prilozia ruku k dielu za odstranenie drevenneho LAJOSA WINTERA.
Navrhujem, aby bol miesto ruzovej zahrady vzadu v parku urobeny skanzen a vsetky dary inzitnych umelcov tu boli instalovane.
Odstranit treba sochu L.Wintera,vevericku, motyle od kina, ktore kazia dojem. Pri konani akcie “Socha piestanskych parkov” su ponimane, ako sucast vystavy. Na vyzdobu tohoto priestoru staci susosie “Rodina” a “Fontana”.
Na jar pri upratovani parku treba prevoz a instalaciu realizovat.
Prosim podporte tuto iniciativu. Dakuje Vam “MRKVA”
17. Feb 2012 o 17:27
Výborný článok! Winterovci nepochybne zanechali v Piešťanoch obrovskú stopu.
Zároveň je veľká škoda, že s odkazom rodiny Winterovcov sa v posledných rokoch deje to, čo sa deje…
17. Feb 2012 o 20:26
Milá Mrkva ty musis byt ale pekny idiot, ak dokaze niekto porovnavat sochu z dreva na ktorej rezbár pracoval 3 dni a dal tam kus zo seba…
…a dvere z auta zapichnuté v tráve
Tak to musí byť jedine IDIOT
17. Feb 2012 o 20:31
chudak Winter sa musi dnes v hrobe obracat co sa robi s kupelmi ako sa na nich nabaluje par managerov,ktori o kupelnictve,spravne pisem o kupelnictve a nie o hotelierstve nemaju ani paru,nemaju k nasim krasnym kupelom absolutne nijaku vazbu,ved nie su ani slovaci,ani piestanci….vid.thermia:ze 5hviezdickovy hotel..hahaha…jeho pan riaditel vie spravovat akurat tak nejaky penzion v česku a nie nas kupelny hotel….
autorke clanku velmi pekne dakujem,lebo som sa z jej riadkou dozvedela este vela zaujimaveho,co som ani doposial nevedela o Winterovcoch…
18. Feb 2012 o 1:45
Velka hamba mestu Piestany aj vsetkym dolezitym obcanom co v nich ziju- kraluju a aj riaditelovi kupelov (hribovi), zasluzi si Winter ten krivy drevenny vyrez alebo bronzovu sochu ????? To je ucta Tomu co z tej blatovej dediny vubudoval kupelne mesto ????
Autorke clanku Dakujem,
18. Feb 2012 o 10:04
Mily petrzel, nezalezi na tom kolko dni na tom dreve pracoval autor,ale zalezi na tom, ze je rozdiel ci rezbar reze malu vec, alebo velku. Naivita,ktora je do dreva vlozena je velmi daleka elegantnemu panovi Winterovi. V tom rozmere ako je spracovany posobi ako jedna velka karikatura a to si pan Winter nezasluzi a najma to nereprezentuje pracu, ktoru pre Piestany vykonal. Odporucam panovi, ktory to vyrezal, aby zostal pri ludovych temach v malom rozmere a nepustal sa do tem Winter,Stur, a podobne. Dusu treba vkladat tam pokial stacim a nie nadrapovat sa a citit sa velkym umelcom. Horsie na tom ale je, ze kdo dovolil osadit taky paskvil na najfrekventovanejsom mieste piestanskeho parku. Rozhodne zneuctil postavu pana Wintera, ktora by si zasluzila inu uctu a pozornost. Alebo to mozeme chapat tak, ze ked ideme v mondennych kupeloch pochovavat basu sa svetozname mesto stalo dedinskou provinciou? Tvoja MRKVA
18. Feb 2012 o 10:19
Adriane Drahovskej drzim palce, aby si jej clanok precitali kompetentni a aby uz konecne zacali obnovovat slavu piestanskych kupelov,ako za cias pana Wintera. Je velkou skodou, ze sluzby v kupeloch su na zlej urovni. Stratila sa profesionalita ucta, pozornost voci pacientom, pardon voci klientom. Napriklad maserov robia rekvalifikovani sustruznici bez zdravotnickej pripravy, bez znalosti cudzich jazykov, bez spolocenskeho vystupovania. Ale co sa cudujeme, ked riaditel kupelov pride na silvestra poobede do kaviarne kde je ocakavany hostami v oblekoch v oranzovych teplakoch. Iste mu je to jedno, ved s Piestanmi ma spolocne len to, ze ho tu platia a istotne nie malou ciastkou. Treba verit, ze uz sa to zmeni a podielnici na kupeloch spravia konecne poriadky.
18. Feb 2012 o 22:57
Ďakujem všetkým za vaše reakcie aj pripomienky. Ani Winterovci neboli Piešťanci, ale mesto im prirástlo k srdcu. Takže nezáleží ani tak na tom, odkiaľ kto pochádza, ale ako žije tam, kde práve je…Som veľmi rada, že môj blog splnil účel a aspoň Zuzana sa dozvedela skutočnosti, ktoré doteraz o Winterovi nevedela :-). Snáď aj v iných čitateľoch podnieti trochu viac záujmu o jeho obdivuhodný životný príbeh.
18. Feb 2012 o 23:19
Ja by som to riešila hneď od tabuľky “obec”….ak maďarské obce smú mať dvojjazyčné názvy….Piešťany by pod názvom mohli mať Winterovo :-))) a okrem sôch je to na nás piešťancoch, aby sme na Winterovcov nezabudli a vedeli ich prezentovať i vlastným deťom pri prechádzach po meste….
19. Feb 2012 o 9:37
Clanok je super, len skoda, ze sme lahostajni k nasmu mestu a k dielu Wintnerovcov, my obcania nevieme zabojovat o navrat slavy mesta. Dokazeme sa divat skoro v tichosti na likvidaciu toho na co sme v minulosti boli hrdi a co nam zavideli vsetky mesta na Slovensku. Niekedy mam dojem, ze vsetky nespokojne clanky o Piestanoch ludia z mestskeho zastupitelstva a z mestskeho uradu necitaju.Wintner budoval a my nicime…je to nasa hanba vsetkych lebo my si volime ludi takych ako su zvoleni..im ide len o prospech svoj a nie nas…