Blog Diany Turňovej: „Slzy do neba“

Reklama

 

 

 

Na jednej stránke pre mamičky (áno, chodím na trápne materské fóra) nedávno padla otázka: V čom ma zmenilo moje dieťa?

Kúzelne ma zmäkčila. Vždy som bývala cynik najhrubšieho zrna, slza mi neušla ani na vlastnej svadbe, tobôž na cudzej. Bola som prísna na svoje okolie aj na seba a zle som znášala chvíle, kedy ostatní prejavili svoje slabosti. Hromadné nehody a katastrofy, pri ktorých umierali ľudia ma nechávali chladnou. Vravela som si, no a čo, každý deň umierajú tisíce chudákov v biede a ani pes po nich neštekne. Na tom je kus pravdy, no dnes už nedokážem nešťastie „niekde ďaleko“ jednoducho odložiť do kartotéky štatistík.

Reklama

 

V posledné dni sú médiá plné tragickej správy o dievčatku, ktoré zahynulo v rozhorúčenom aute. Snažila som sa to vytesniť, nezaoberať sa tým. Odmietala som sledovať tú tragédiu a podporovať tak hyenizmus masmédií. No niekde vzadu v mojej mysli si cestu na povrch razila myšlienka na matku dievčatka. Potláčala som ju ako som vedela, no doslova ma zrazila na kolená, keď som to vôbec nečakala. Niesla som z balkóna vysušenú bielizeň do spálne, poukladala som ju do skríň, otočila som sa a zbadala som vo dverách sedieť moju dcérku. Podlomili sa mi kolená a klesla som k nej na zem. Sedela som na dlážke, držala ju v náručí a plakala tak horko-sladko, že som cítila ako mi skameneli ruky. Akoby som na moment cítila bolesť všetkých mám, ktoré prišli o svoje dieťatko, ktorých deti sú smrteľne choré, ktoré im nemajú čo dať jesť a zároveň som neustále opakovala : Ďakujem… ďakujem…

Za to, že dýchaš.

Reklama

 

 

 

 

Že tu na mňa žmurkáš prekvapenými očkami.

Že ťa nič nebolí.

Že tvoje najväčšie trápenie je, keď ti nedovolím hrabať sa v smetiaku.

Že sa môžeš smiať.

Že si bystrá, zdravá a šťastná, pripravená objaviť celý svet…

K tomu niet čo dodať. Nevynašla som liek na bolesť iných. Slzy, ktoré som vyronila a ktoré ešte vyroním neubudnú z trápenia ostatných. O tom to nie je. Niekedy sa v ocitneme v situácii, že sme ochotní predať dušu diablovi za krátky moment prchavého šťastia. Mne sa podarilo kúpiť dušu od anjela za pár rokov spánkovej deprivácie, tonu nerozložiteľného odpadu a tísíc sĺz dojatia.

-dt-