Tento týždeň som videl na štadióne Jána Filca. Odovzdával cenu najlepšiemu hráčovi zápasu. Mal som z toho veľkú radosť, keďže pre mňa vždy zostane osobnosťou, ktorá priviedla Slovensko ku zlatým medailám.

Zažil to napätie na majstrovstvách, počas najdôležitejších zápasov, napätie vo finále a dokázal nezaváhať a správne nadchnúť tím aj v tých najťažších okamihoch. A tie oslavy po návrate domov na Slovensko. Žiaľ sláva je ako poľná tráva. Na chvíľu tu je a rýchlo sa stratí. Ale pre mňa Ján Filc zostáva osobnosťou. A môcť ho stretnúť u nás doma v Piešťanoch je perfektné. Samotný fakt, že sa v Piešťanoch organizuje memoriál Ivana Hlinku je vynikajúce. Takto tu máme možnosť vidieť hráčov, z ktorých niektorí budú o pár rokov hviezdami v NHL alebo KHL.

Ešte častejšie ako Jána Filca máme v Piešťanoch Dominiku Cibulkovú. Svetoznáma tenistka, o ktorej sa píše na všetkých kontinentoch (azda len okrem Anktartídy). Je idolom pre mnohých mladých tenistov. Na Slovensku ju pozná hádam každý. V Taliansku som o nej čítal niekoľko článkov. (Ale Taliani majú najradšej ak k článku uverejnia aj jej fotku, najlepšie viac fotiek. :-) )

A úplne udomácnená je Martina Moravcová. Slovenská jednička. Vždy mám radosť, keď ju v meste stretnem. Jednoducho preslávila Slovensko, preslávila Piešťany.

Bolo by skoro až nevyhnutné keby mesto zriadilo „Piešťanskú sieň slávy“. Mali by sme mnohých kandidátov, ktorých do nej umiestniť.

Vedeli ste napr. že Stano Štepka vyštudoval na Piešťanskom gymnáziu a rodák Marcel Gono bol profesionálny cyklista s vynikajúcimi výsledkami?