Poďme bez zbytočných rečí rovno k veci. Piešťany sú malé mesto. No v rámci svojej kategórie využívajú najvyšší možný počet poslancov (možnosť mať od 15 do 25, máme 25) i najvyšší možný počet obvodov (možnosť mať od 2 do 4, máme 4). Je to dobre? Zle? Treba to zmeniť? Netreba? Zastávam názor, že zmena by prospela. Takáto snaha tu nedávno už bola, bohužiaľ neprešla.

Začal by som poslancami. Ak už nič iné, tak pri ich menšom počte by sa ušetrili finančné prostriedky. V súčasnej dobe, keď sa mestá bijú doslova o každé euro by takéto odľahčenie rozpočtu určite nemohlo padnúť zle. No závažnejším dôvodom je zodpovednosť. Keby ste sa spýtali náhodne okoloidúcich Piešťancov, koľkých poslancov mestského zastupiteľstva vám vedia vymenovať, odpovede by neboli príliš vyčerpávajúce.

Ľudia nepoznajú svojich volených zástupcov. Z toho potom pramení aj akýsi a priori odpor voči komunálnej politike. Je ich relatívne veľa, zodpovednosť za rozhodovanie je rozložená medzi 25 ľudí. S nižším stavom by bolo jednak rozhodovanie efektívnejšie a aj občania by si tváre poslancov osvojili jednoduchšie. Poslanec by bol jednoducho viac na očiach. A tak to má byť. Nemá sa skrývať a „hrať na mŕtveho chrobáka“, ktorý si sem-tam príde na zasadnutie odhlasovať a koniec. Je verejným činiteľom a náležite k tomuto statusu sa musí i správať. Robia tak terajší poslanci?

Druhým bodom sú obvody. Vďaka nim máme mesto pri voľbách rozdelené na 4 časti a v každej časti vyberáme viacerých poslancov. Vtip je v tom, že keď sa človek rozhodne kandidovať, môže si zvoliť obvod, kde chce aby mu ľudia odovzdávali svoje hlasy. Tým pádom sa rúca dogma o tom, že poslanec je zodpovedný za okolie svojho trvalého bydliska a podobne.

Občania si myslia, že poslanci zvolení za ten a ten obvod akoby automaticky zaň i zodpovedali. Ibaže tak to nefunguje. O záležitostiach mesta sa rozhoduje komplexne, nie na základne obvodov, čím absolútne strácajú akýkoľvek význam. Bolo by omnoho logickejšie ak by mesto tvoril len jeden obvod. To ale naša legislatívna nedovoľuje a minimom sú obvody 2.

Ak by sme chceli z poslancov mať „miestnych strážnikov“, museli by sme zmeniť celý systém. V takom Chicagu to funguje inak. Rada mesta, obdoba zastupiteľstva je tvorená 50 ľuďmi. Pri voľbách je mesto rozdelené na 50 okrskov a z každého je zvolený jeden radný. Tým pádom ľudia dobre vedia koho majú v Rade a na koho sa v prípade potreby obrátiť. Na jedného konkrétneho človeka.

No na Slovensku máme politický systém úplne iný. Trošku chaotický. Ľudia si na jednej strane myslia, že si tiež volia poslancov za „svoju časť“, ktorí možno budú presadzovať „ich záujmy“ no v reále tam ten človek ani len nemá trvalé bydlisko. Na tom však nie je nič zlé, pretože v konečnom dôsledku majú všetci poslanci rovnakú váhu.

Utopickou predstavou by bolo mať 15 obvodov a za každý jedného poslanca. Ten by sa plne zodpovedal svojim voličom, ktorí by nebývali na viac ako zopár uliciach. Taký poslanec by si dva razy dobre rozmyslel svoje konanie. Ale k takémuto systému máme u nás príliš ďaleko.

Odporúčal by som k prečítaniu veľmi zaujímavý článok – Štyri mýty lokálnej politiky. A najmä prvý a posledný bod. Pretože mestský poslanec naozaj nie je „údržbár“, ktorý má „lietať“ po uliciach svojho obvodu a zisťovať všakovaké veci. Na to sú tu občania, aby na problémy upozorňovali. Tí sú však často pohodlní, čo len kompetentných na problém upozorniť. Jednoduchšie je šomrať, nadávať a nič nepodniknúť. No a posledný bod článku hovorí sám za seba i za Piešťany. Čo robí z doktora nevyhnutne i dobrého politika?