Na našu lodžiu sa nasťahovali holuby. Vlastne si z nej rovno urobili záchod. Najhoršie to vyzeralo, keď som sa vrátila po dovolenke, vtedy si k nám zrejme chodili uľavovať v celých húfoch.
Najskôr som s poriadne nasr… a potom som si s povzdychom vyhrnula rukávy, nasadila rukavice aj rúšku (to mi poradila známa, vraj vdýchnutie prachu z holubích výkalov je veľmi nebezpečné) a pomaly začala odstraňovať hovienka jedno za druhým. Na dezinfekciu som použila ten najchlórovatejší, najjedovatejší a najsmradľavejší prípravok, dúfajúc, že holuby už ten zápach odradí.
Figu borovú. Nepomohol ani plašič v podobe veľkého gumového Spidermana, ktorého som zabavila synovi, či metla s ručníkom namiesto strašiaka.
Holubom sa čistá toaleta očividne páčila, a asi si to jeden druhému aj povedali, pretože po pár dňoch bol balkón ešte viac zasvinený ako predtým. Keď som sa posťažovala domovníkovi, iba pokrčil plecami. Pýtal sa vraj aj na družstve, ale ani oni nevedeli, čo s obťažovaním holubov.
Nedalo mi to. Nevysedávam na balkóne, ani šnúry na bielizeň tam nemám, ale pomyslenie, že si z neho tieto pomýlené božie tvory robia miesto na svoju potrebu, ma rozčuľovalo. Zašla som si preto po radu na najosvedčenejšie miesto – internet.
Pátranie trvalo dosť dlho – podľa mnohých názorov nepomáhajú ani plastové či sadrové sovy alebo nalepené siluety dravcov. Zrazu som našla v nejakej diskusii postreh trochu z iného súdka – holuby sa vraj báli fialového dáždnika…
Časť môjho ja – umelecko-pacifisticko-ezoterická, zajasala: „To je ono!“ pomyslela som si. Alternatívny spôsob bez zaťaženia životného prostredia, bez ublíženia živému tvorovi…“Hovadina!“ oponovala moja rozumovo-egoisticko-realistická časť. A tak som si opäť vyhrnula rukávy, vyčistila balkón s octom a odstránila všetky veci, ktoré tam boli.
História sa zopakovala a duša prevážila nad rozumom. Keďže vonku sa riadne zozimilo, zavrhla som omaľovanie stien na fialovo a urobila kompromis.
Okolo zábradlia som omotala fialovú štólu a na zem uložila fialovú karimatku. Balkón síce vyzerá trochu akoby patril 4-percentnej menšine, ale nech, idú Vianoce, tak sa to stratí medzi inými girlandami. V lete nasadím levanduľu – tá vraj odpudzuje aj muchy.
Zatiaľ sa zdá, že maskovanie funguje – občas, keď vyjdem na balkón, holuby ma ticho pozorujú zo susedovej rímsy. Možno si myslia, že tie fialové ozdoby idem schovať?
No určite!
A dlaždice zostali už vyše týždňa čisté….




























29. Nov 2011 o 9:46
…hezkýýýýý :)
29. Nov 2011 o 14:06
holuby sa nebáli gumového spidermana ani metly? no asi nepozerali tie správne filmy … :) :)
a lesknúce s predmety napr. CD, DVD si neskúšala?
29. Nov 2011 o 14:17
Adrianka, aj my sme riešili tento problém ešte na starej adrese,nepomáhalo naozaj nič. Sme sa presťahovali a tento problém chvalabohu nemáme-zatiaľ. Dúfaj že, sa naozaj nevrátia na Tvoj balkón.
29. Nov 2011 o 16:44
Aurel – lesklé predmety som zavrhla po prečítaní diskusií k tejto téme na internete. Okrem Spidermana (veľký čierny podklad) som skúšala plyšového tigra, ale nebáli sa ho potvory :-). Ta fialova ma presvedčila, lebo na druhom balkóne som mala kvetináč s levanduľou a tiež som mala od nich pokoj…
Oli – ďakujem, dúfam :-)
29. Nov 2011 o 20:51
Na holuby a veľkosťou im podobné vtáky platia vo všeobecnosti dravce. Ideálne sú tie živé, ale tie doma asi nikto bežne nechováme.
V Bratislave na Hodžovom námestí to na budove E&Y vyriešili dosť netradične – na streche budovy sú umiestnené výkonné reproduktory, z ktorých v nepravidelných intervaloch počuť relatívne hlasný škrekot sokola. Sú to rôzne zvuky rôznych sokolov, aby to pre tie holuby vyzeralo od skutočných dravcov. A výsledok? Asi pol roka som tam nezažil nálet holuba.