Čo sú vám to za dni. Niekoľko udalostí mňa a verím, že aj vás doslova vykoľajilo z rytmu dobre naplánovanej cesty do neznáma. Veľa chlapcov v tomto týždni ostalo stáť pred vypadnutím, či spadnutím.
Už ani neviem kedy som to videl. V Superstar v tomto týždni odpadla fanúšička. Vraj od žiaľu, že jej obľúbený borec z kola vypadol. Na to Pali povedal, že on ho ešte domov pustiť nechce, že mu dáva poslednú šancu a to už tú fanúšičku mohol rovno šľak trafiť. Udalosť ako víno a to je len prvá.
Aj Piešťany sú svetové. Od pondelku máme svojho skokana nálady. Nálady asi zlej keď sa nakoniec takto rozhodol, vlastne nerozhodol. Videl som to ďalekohľadom, chýbal mi len zvuk. Ale vraj ho aj povzbudzovali a to asi takto : „No tak, skóóóč!“ Ľudia sú veľmi prajní a preto ich mám rád, ale nie zas všetkých. Aby som sa však vrátil k skokanovi. Bolo mi ho vážne ľúto a to viac než šoférov, ktorí čakali 2 hodiny na moste a tento krát nie pre jeho neschopnosť zvládnuť väčšiu premávku. Videl som dokonca aj odvahu toho muža, čo ho dva krát vytiahol. Klobúk dole.
Tento týždeň za predpokladu, že nejaký Bin Ladín niekedy žil a že bol za útokmi z 11. Septembra, môžeme tvrdiť, že máme o jedného islamského džentlmena menej. Američania opäť raz ukázali svoju jednoduchosť a vyšli do ulíc oslavovať výsledok s tabuľkami Obama 1 – Osama 0. Smutné však je, že ak naozaj on dal hapať tie dva domky, tak to je skôr Osama 3000 – Obama 1. Američania majú ešte poslednú šancu zvrátiť svoje vypadnutie tým, že terorizmus ako sľubujú už dlhé roky položia po tejto udalosti na kolená.
A na záver najväčšia tragédia v posledných dňoch. Prehra s Ruskom a už len malá nádej na postup a ešte menšia na kšeftovanie so štrvťfinálovými lístkami pre chlapcov z čierneho trhu. Chemlon Humenné ako nášmu trénerovi hovorí Mišo z horného konca to naplánoval akosi zle. Sprdol ho aj Joži Golonka a to už je aká vážna vec. Ja som vôbec nečakal, že ma to tak zoberie. Plakal som až do rána. Keď som ráno vyšiel do ulíc ešte stále ma to štvalo. Okoloidúci mi kondolovali, ostatní zhadzovali vlajky z vozidiel aby si ich opäť v piatok aspoň na jeden zápas dali späť. Takéto bláznivé a smutné dni nás stretávajú a potom že nepi!
PS: Nádej umiera posledná.