Úvod Blogy Adriana Drahovská Chameleóni alebo tá naša povaha piešťanská (slovenská)

Chameleóni alebo tá naša povaha piešťanská (slovenská)

15
ZDIELAŤ
REKLAMA

Bývalý spolužiak, ktorý žije v Brne, nedávno zavesil na facebook článok o tom, že vraj Česi patria k najneobľúbenejším národom sveta. Pisateľ v ňom vtipne rozoberá názory a dôvody, prečo ich národné rysy iným prekážajú. Iste, veľa Slovákov tiež nemá rado Čechov, ale úprimne, máme s nimi dosť spoločného (nielen minulosť). Napríklad čo také tvrdenie, že patria k najnegatívnejším ľuďom na svete a na všetko frflú – nepripomína vám niečo?

Na konci článku autor spomína, že anketu obľúbenosti podľa BBC vyhrávajú Nemci. Prečo – neviem, nechce sa mi po tom pátrať a môžem si iba domyslieť: lebo majú peniaze, sú poriadkumilovní, málokedy sa správajú expresívne a vystupujú skôr pokojnejšie, sebaisto. Ale aj tak, Nemci???? Áno, viem, majú sa tam dobre, Nemecko je snom emigrantov, ale najobľúbenejší? Sú aj chladní, nadradení a čo druhá svetová? Chceli by sme sa im podobať? (No, možno v niečom inom áno, lenže nie o tom som chcela…)
Každopádne, článok na donútil zamyslieť sa nad povahou Slovákov. Podľa viacerých zdrojov vznikol náš národ mixom rôznych kultúr a kmeňov – naši predkovia pochádzali z južnej i severnej Európy, z Ruska, ba až z Indie. Čo ak je práve toto dôvodom niekedy až vzájomne si odporujúceho slovenského správania sa – dokážeme niečo milovať a hneď zas nenávidieť alebo opačne a niekedy dokonca aj súčasne. Naše tradície sú nám blízke a zároveň fuk. Chceme zo Slovenska ujsť a hneď zasa ostať. Keď ujdeme, je nám smutno, chceli by sme sa vrátiť a keď zostaneme, tak si nadávame, že sme zostali. Sme ako chameleóni, nepredvídateľní a vzápätí jednoduchí či prispôsobiví, vrelí a v okamihu zasa protivní. Neznášame kritiku a pritom sami radi kritizujeme. Sme pracovití aj leniví, poriadkumilovní aj bordelári. Chceme slovenské výrobky, a potom na ne kašleme a kúpime si lacnejší alebo ten, čo je poruke.

REKLAMA

Nakoniec ale aj toto naše „lavírovanie“ od extrému do extrému je hodné obdivu – dokážeme sa nadchnúť, vášnivo sa vrhnúť z útesu a skoro okamžite sa zľaknúť vlastnej odvahy. Sme ako národ proste plní protikladov, občas ako deti, čo majú v jednom vrecku smiech aj plač a svet nech sa na nás díva ako chce, môže nás mať rád alebo nie. Samozrejme, že to, čo hovorím, je trochu nadsadené, lebo každý človek má svoje jedinečné rysy a vlastnosti, výchovu, vplyv prostredia, energiu a tak ďalej, ale úprimne, nemáte aj vy skúsenosti s občasným „šmýkaním sa od mantinelu k mantinelu“?
Ja teda áno a niekedy to dokonca mnou poriadne zamáva. Hrdosť sa mieša s pokorou, vášeň s pokojom, láska s odporom, hnev s ľútosťou, radosť so smútkom – niekedy navonok a inokedy iba vo vnútri. A vy ma tiež môžete mať radi alebo neznášať, no ak dokážete byť úprimní, priznáte, že som tak trochu aj vaším zrkadlom…

A platí to nielen o ľuďoch, ale aj o mieste, v ktorom žijeme. Lebo podobný vzťah máme my Piešťanci k nášmu mestu. Raz nám ide na nervy, na všetko a na všetkých nadávame a hneď zas tvrdíme, že je to najlepšie mesto na bývanie. Som na tom podobne – napríklad včera som v jednej chvíli obdivovala odlesky slnečných lúčov na sĺňavskej hladine a hneď v druhej ma nasr…dila povedľa plávajúca plastová fľaša.

Tak čo s tým? Myslíte si, že mám riešenie? (No, keby som ho mala, tak možno ašpirujem na Nobelovku). Mohla by som vás začať vyzývať ku zmene, k náprave, revolúcii alebo láske, pozitívnemu mysleniu a možno by to u niekoho vyvolalo chvíľkové nadšenie (čo by zasa o pár dní opadlo). U druhých by sa mi zasa podarilo vyvolať nechuť k mojim rádoby múdrym rečiam alebo pocit viny, že nič nerobí. Mohla by som vás začať presviedčať, o tom či o inom, jedni budú pritakávať, druhí budú nadávať a potom sa možno vymenia. Lebo taká je naša povaha a aj život – s kopou paradoxov.

Samozrejme, nemali by sme sa tými iba uspokojiť, ale práve protiklady našej slovenskej (piešťanskej) povahy využiť na pochopenie. Pochopenie správania seba, iných…, ktoré nám môže pomôcť menej súdiť, obviňovať či „dávať dole“ a viac spolupracovať. Aj na veciach, na ktoré nemáme rovnaký názor (alebo možno práve na nich). A niekedy nám pochopenie pomôže vyjsť z vlastného tieňa alebo zo slonovinovej veže presvedčenia o vlastnej neomylnosti.

Takže na záver, ak tento môj trochu protikladne pozitívno-negatívny alebo negatívno-pozitívny blog pomôže aspoň jednému človeku podať ruku na spoluprácu pre prospech všetkých, splnil svoj účel. A o tom som vlastne chcela (aspoň zatiaľ)… Ak ste moje výlevy nepochopili, nevadí, vlastne som iba trochu rozvinula tvrdenie, že po každej búrke (a v poslednej dobe ich bolo!) zasa vyjde slnko. Aj na Slovensku. Mier s nami všetkými, peace!

Adriana Drahovská

REKLAMA

15 KOMENTÁRE/OV

  1. Celkom pekný článok, aj keď podľa nadpisu som očakával skôr charakteristiku pravého piešťanského malomeštiaka a kritika či už priamo v teréne, alebo tu v diskusiách na pnkach :)

  2. Mno, tiez som ocakaval charakteristiku typickeho Piestanca :-). Moja 84rocna babka by povedala, ze Piestanci su vsade velmi uplatni. Ale to, ze ona sama im pcha ako prva peniaze, ani by si niekto pytal, to uz nepovie. Asi takto :-).

  3. zlatko, ta tvoja posledna veta :-) , povedz to americanom, presvec ich, aby dali pokoj celemu svetu a hlavne rusku a slovanom a starali sa o pokoj a mier u seba.

  4. … lebo american ma idealne predpoklady nato, aby svetu dokazal, ze na zemi moze zavladnut mier, harmonia a hojnost, ma predsa v krajine nacpane vsetky mozne rasy a etnika sveta /moznoze aj vsetky/. Nech spravi z USA raj na zemi, kde bude jahniatko lezat vedla leva a vsetci budu pobehovat nahi a nasyteni, vzduch bude cisty, voda priezracna, indiani zabudnu nato, ze boli krvavo takmer vyhladeni, cernosi zabudnu, ze v amerike im hovotili len plantazovy dobytok a arabi prestanu pouzivat letecku techniku … Potom cely svet a vsetky narody zataja dych a dobrovolne, bez penazi a vojenskej techniky, t.j. zbrani, uznaju americana za vodcu sveta a budu napodobnovat ich politicke a hospodarske systemy a sira ruska krajina im bezodkladne otvori svoje brany, aby sa do nej mohli nastahovat a vytvorit raj aj tam …

  5. Opičák, je úžasnè ako vieš aj komentár úvahy o ničom ideologicky podfarbiť.
    Keď sem prišli tvoji slovansko-tatárski kamaráti po prvý krát, tak tu najprv spoluobčanom kradli hodinky a potom nám ukradli aj slobodu. Neskôr nám títo tatárski slovania prišli bratsky pomáhať so svojimi húnskymi kamarátmi a „dočasne“ tu pobývali.
    A dnes vidíme ako reagujú, keď sa im rozpadajú poslednè zvyšky ich kedysi mocnèho impèria.

  6. provokaterko, tie tvoje texty … kde na ne len chodis? Slovansko-tatarski navstevnici vstupuju na cudzie uzemia LEN za ucelom obrany – ochrany a LEN na poziadanie trpiacich /zapamataj si to, chlapce, ked chces, aby z teba este nieco bolo/.
    Horsie je, ked sa ludom miesto hodiniek beru zivoty, podpaluje sa, upaluje sa, znasilnuje sa, naklada sa do vagonov, skupuje sa poda a zastavuje sa budovami, privatizuje sa a potom zatvara hromadny zamestnavatel… Takych kamaratov sa ja bojim, provokaterko.

  7. Opičák, prvú časť tvojho textu beriem ako iróniu, pobavil som sa, ak si to myslel vážne, doporučujem lekára..:)
    Druhá časť tvojho textu je:
    – zmes vojnových zločinov, tie páchala fašistická a aj boĺševicko slovansko-tatárska diktatúra a ekonomických problèmov.
    Obe tieto záležitosti tebou obhajovaní slovanskí tatári neriešia, ak myslíš že ano, opäť doporučujem lekára.

  8. Aký výstižný článok aj v súvislosti s divadielkom našich dvoch mladých smeráckych bolševikov

  9. Pani Adriana mate pravdu. Tiez som v nasom meste narazil na chameleona ked som chcel pre dceru vybavit svadobnu hostinu. Dohodol som si stretnutie s pani veducou a ona na mna zabudla. Nakoniec na zavolanie ciasnicky prisla ale ani prepacte ani nic. Vypocula si co by som chcel a nevedela mi ani poradit ked som sa pytal ci je kombinacia jedal vhodna. Z jej pristupu som pochopil ze mam ist inde a aj som isiel. Preco to pisem? Ta pani veduca mi prisla ako chameleon ktory robi v restauracii ale absolutne bez zaujmu o tuto pracu. Asi by chcela robit nieco ine. Skoda ze to nevie jej zamestnavatel s ktorym sa vtedy nedalo stretnut. Podobnych chameleonov najdeme este na uradoch po celom nasom state.

  10. Vážený pán „ernojas“. Vaša skúsenosť ma, samozrejme, mrzí. Ak ste mali dojem (?), aký popisujete, mali ste veľa možností, ako v tej chvíli reagovať a žiadať nápravu. Škoda, že ste ich vtedy nevyužili,iste by sa vám dostalo adekvátnej pozornosti či dokonca zadosťučinenia.
    Ale tak vám dnes aspoň venujem posledný odsek môjho blogu – venované ernojasovi. Peace!

  11. provokaterko, dobre si mi poradil, ta navsteva lekara mi pomohla. Odkedy mi sustavne a systematicky media tlacia do opicej hlavicky tie ukrajinsko-ruske blbosti, nebol som vo svojej kozi. Doktor mi vysvetlil, ze prezivame reprizu hitlerovsko-fasistickych snah o zmocnenie sa Ruska a v niektorych opiciach to moze vyvolavat odpor k ludom, ktori sa len nemo prizeraju alebo to schvaluju a pomahaju. Ved aky je rozdiel ci rasista, fasista, ci antisemitista neznasa, cigana, zida, araba, cernocha alebo rusa? Predsstava,ze zijem na zaciatku niecoho, ako bol fasizmus a zachvilu zacnu nakladat do vagonov a arizovat majetky povedzme … ty si z toho cely nadseny, ze?

  12. opičák, asi tvoj psychiater pochádza z Moskvy, jeho výsledky zodpovedajú tvojmu stavu. A čo sa týka môjho nadšenia, budem nadšený dovtedy, kým tvoji slovansko-tatárski kamaráti budú v Ázii.

  13. @ada
    Tak toto je konkrétny príklad CHAMELEÓNSTVA:
    Citujem:
    „Vážený pán “ernojas”. Vaša skúsenosť ma, samozrejme, mrzí. Ak ste mali dojem (?), aký popisujete, mali ste veľa možností, ako v tej chvíli reagovať a žiadať nápravu. Škoda, že ste ich vtedy nevyužili,iste by sa vám dostalo adekvátnej pozornosti či dokonca zadosťučinenia.“
    *
    Niekoho „niečo mrzí“ zvyčajne iba vtedy, ak má na akomsi „prúsere“ osobnú zaangažovanosť, prípadne si je vedomý svojho, minimálne pochybenia. Je pravdou aj to, že niekedy je aj akýsi dôvod obhajovať niečo neobhájiteľné. (tak jednoducho – chameleónsky)
    O akých nevyužitých možnostiach to píšete?
    Nie iba mne osobne sa stalo, ale viem o tom aj od viacerých známych, že od piatku po 15tej do pondelka do 08:00 nebolo možné s nikým kompetentným jednať napr.o konaní svadobného pohostenia, prípadne inej akcii, kde bolo známe, že v minulosti bývali na vysokej úrovni.
    V tomto dávam jednoznačne za pravdu „@ernojas“.
    *
    A k textu v článku? Riešenie?
    Každý by mal v prvom rade robiť to, čo profesionálne ovláda, k čomu má aj primerané odborné vzdelanie a hovoriť do vecí, ktorým aj rozumie a snažiť sa zlepšovať.
    Či sa niekomu niečo páči, alebo nepáči, je úplne iná kategória. „Protivá gustu žiaden dišput“.
    *

NAPÍSAŤ KOMENTÁR