Blog Adama Reháka: Lučenec a jeho okolie – miesto plné možností

Reklama

 

 

 

Prinášam vám nový blog z mojej dvojdňovej dovolenky pri hraniciach s Maďarskom. Túto lokalitu som chcel navštíviť už od minulého leta, keďže mi kolega z práce opisoval, čo všetko sa tam dá navštíviť. Keďže on odtiaľ pochádza a pozná to tam dobre, ponúkol mi možnosť prísť za ním na niekoľko dní, aby som sa presvedčil sám, a tak som neváhal. Boli z toho nakoniec len dva dni, ale našťastie počasie prialo a stihli sme toho pomerne dosť. Samozrejme sa s tým chcem podeliť s vami a dať vám pár tipov kam ísť, ak sa tu budete nachádzať, či už v rámci dovolenky, alebo po ceste niekam inam.

Moju cestu začínam vždy z malej dedinky s názvom Biskupice, ktorá sa nachádza vedľa Fiľakova. Prvý deň sme navštívili hneď 2 hrady – a to Šomošku a Fiľakovský hrad. Druhý deň synagógu v Lučenci a zámok v Halíči.

Reklama

 

Šomoška – hrad stojaci na hranici Slovenska a Maďarska s unikátnou raritou

Reklama

 

 

 

 

Takže ako som spomínal vychádzame z dedinky Biskupice a ideme cez dedinu Radzovce do dediny Šiatorská Bukovinka, kde sa nachádza naša prvá zastávka a to hrad Šomoška. Cesta trvá chvíľu, keďže sa ide len o jednu dedinu ďalej. Vchádzame do Šiatorskej Bukovinky a odbočujeme podľa tabule vľavo hlbšie do dediny, kde nás po chvíli čaká poľná, ale veľmi dobre prejazdná cesta do lesa, ktorá trvá asi 5 minút.

Prichádzame na veľkosťou úplne postačujúce parkovisko, kde nie je problém zaparkovať. Hneď však zisťujem, že to nie je len parkovisko. Nachádza sa tu detské ihrisko, pokosená lúka, prístrešok na posedenie a ohnisko na opekanie, takže nie je problém s programom pre deti aj na pol dňa. Samozrejme nesmie chýbať ani búdka, kde sa predáva vstupné, parkovné a suveníry. Kupujeme lístok 1,20 € na dospelú osobu, pre deti je to 50 centov a vyrážame na náučný chodník ku hradu.

Cesta vedie celý čas cez les čo znamená, že o prírodný tieň je postarané. Príroda je tu takmer nedotknutá nakoľko sa nachádzate v chránenom pásme IV. stupňa. Zaujímavé je aj sledovať takmer celý čas namaľované stĺpiky označujúce hranicu s Maďarskom. Po ceste si môžete niečo prečítať o tom, čo všetko sa tam nachádza. Les je známy aj veľkým výskytom salamandier škvrnitých. My sme však mali smolu, pretože bolo dlho sucho a žiadnu sa nám nepodarilo zahliadnuť . Po asi 30-tich minútach sa dostávame k prvej zaujímavosti. Je to tzv. kamenné more, tvorené z kociek kameňa (bazaltu). Ako sa to prírode podarilo vytvoriť ale prezrádzať nebudem, ak to tu navštívite, dozviete sa.

Pokračujeme ďalej a po 5 minútach sa dostávame asi k najkrajšiemu úkazu na Slovensku a európskemu unikátu vytvoreným z lávy, ktorá pomaly tuhla zo sopky, ktorá sa tu niekedy nachádzala. Volá sa to príznačne „kamenný vodopád“ . Už len z fotiek je to podľa mňa nádhera a každému odporúčam vidieť to naživo. Chvíľu sa kocháme, robíme si fotky a pokračujeme schodmi k pomaly odkrývajúcemu sa hradu. Hrad sa nachádza prakticky na hranici medzi Slovenskom a Maďarskom, čiže výhľad je zaujímavý o to viac, že sa pozeráte na krásnu prírodu dvoch štátov. Hrad nie je veľký, ale za to ponúka príjemne ochladenie vo vnútri veže ,ktorá je sprístupnená a je z nej urobená nádherná rozhľadňa. Chvíľu oddychujeme a ja sa neviem nabažiť toho výhľadu rovno na dva ďalšie hrady (jeden na Slovensku a jeden v Maďarsku). Chvíľu si ešte prechádzame hrad. Poberáme sa pomaly naspäť, ale samozrejme navštívime aj kúsok Maďarska. Celkovo nám to trvá 1,45 hodiny kým sa vrátime späť na parkovisko. Hodiny ukazujú poludnie, a tak stíhame pohodlne obed a druhý hrad na programe. Z parkoviska vyrážame smer Fiľakovo.

Fiľakovský hrad
Prichádzame do malého mestečka, v ktorého centre sa nachádza zrúcanina hradu, ktorý kedysi najdlhšie odolával útokom Turkov. Parkujeme v centre mesta pred mestským úradom. Asi 5 minút cesty a dostávame sa k bráne hradu, kde kupujeme lístky po 3 eurá na osobu a už nám nič nebráni v ceste za ďalším zážitkom.

Hneď pri vstupe si všímam, že hrad bude zjavne väčší ako sa zdalo, čo samozrejme vítam. Prechádzame akýmsi nádvorím a niekoľkými schodmi sa dostávame do najzrekonštruovanejšej časti hradu, a to dolnej veže. Veža je 3 poschodia vysoká a celá sprístupnená. Vo veži sa nachádza aj malé múzeum, ktoré je veľmi zaujímavo riešené.

Každé poschodie je vlastne historické obdobie od praveku na prízemí až po nálezy z čias tureckej okupácie. Samozrejme najvyššie poschodie ukrýva aj drevený balkón, z ktorého máte krásny výhľad a mesto ako na dlani. Vo veži sa nachádza aj obrazovka, na ktorej ide 3D animácia toho, ako hrad kedysi vyzeral. Odporúčam obetovať tých cca 5 minút a pozrieť si video celé.

Z veže sa dostávame na hlavné nádvorie, ktoré je vo fáze rekonštrukcie, čiže nebolo celé sprístupnené. Dá sa však ísť po schodoch, ktoré sú v celom hrade kovové so zábradlím, takže  stúpanie do vyšších častí hradu nieje žiaden problém. Pomaly postupujeme až do najvyššej časti hradu, kde kedysi bola hlavná citadela, dnes už je tu však len časť hradieb. Z najvyššej časti hradu krásne vidno ako je hrad rozlohou väčší než by sa zdalo a pekne zafarbený do hneda, čo mu dodáva taký dobový nádych. Výhľad taktiež stojí za to, ale nevýhodu má, že je ukrytý v kotline.

Našťastie je počasie priam ideálne a my máme možnosť vidieť aj Šomosku , ktorú sme navštívili len pár hodín dozadu. Poberáme sa teda naspäť a pred vežou sa ešte spoločne fotíme na hradnom dele. Na hrade sme strávili cca. 45 minút, ale po rekonštrukcii to bude určite omnoho viac. Určite som tu teda nebol poslednýkrát.

Druhý deň vyrážame dopoludnia smer okresné mesto Lučenec a dedinka Halíč.

Lučenecká synagóga

Prichádzame do Lučenca a približne v centre parkujeme pri našej ďalšej zastávke, a to pri Synagóge. Išli sme sem ako sa vraví „na blind“ a dúfali, že bude sprístupnená. No zjavne odvážnym šťastie praje a my sme prišli tesne pred otvorením a prvou prehliadkou, ktorá je vždy o celej hodine. Platíme symbolické 1 euro a dostávame sa do naozaj pekne zrekonštruovanej budovy. Milá pani nás previedla synagógou aj s asi 15 minútovou prednáškou, kde sme si vypočuli všetko podstatné. 

Nech už ste akéhokoľvek vierovyznania určite sa zastavte aj tu. Iba pre predstavu – z fotografií, ktoré sú vo vnútri synagógy je vidno, že budova vyzerala kedysi ako náš nešťastný hotel Slovan.
V Lučenci sme toho viac nanešťastie nestíhali, lebo nás tlačil čas, takže vám ani neviem nič ďalšie odporučiť. My sa presúvame o niekoľko kilometrov ďalej asi 10 minút cesty do dedinky menom Halíč. Tu nás čaká ďalší skvost histórie a jeden z najkrajších zámkov na Slovenku.

Halíčsky zámok
Zámok sa rozprestiera nad dedinou na malom pahorku a je krásne vidieť už z cesty do Halíča. Prichádzame pred veľkú kovanú bránu asi 50 m od zámku a zvažujeme či ísť daľej autom alebo nie. Nakoniec ideme a dobre robíme. V areáli tesne pod zámkom sa nachádza veľké parkovisko. Nie že by sme boli leniví parkovať ďalej, ale nakoľko boli v dedine nejaké slávnosti, nedalo sa dobre zaparkovať inde.

Okolie je tu nádherné a udržiavané. Celkovo to tu pôsobí takým luxusným dojmom. Luxus nás však ešte len čaká. Konečne sa dostávame pred vchod a vidíme zámok v celej svojej kráse a nevieme sa naň vynadívať. Nečudujeme sa, keď vidíme nejeden manželský pár ako sa tu fotí pri fontáne.

Vstupujeme dnu a prvé čo ma napadne je citoslovce „wau“ . Pýtame sa na recepcii na prehliadky a zisťujeme, že najbližší termín je o dve hodiny čo nám aj vyhovuje. Rezervujeme sa a ideme sa zatiaľ naobedovať. Obed si dávame v reštaurácii pod zámkom. Ak by ste očakávali vysoké ceny, tak ste na omyle. Ozaj dobré jedlo za výborné ceny. Po dobrom obede sa teda vraciame na zámok, kde nás už čaká milý mladý pán, ktorý nás prevedie zámkom.

Začíname úplne od vrchu – od jedinej sprístupnenej terasy na streche zámku. Ako isto tušíte hlavnou devízou je opäť nádherný výhľad doplnený o informácie o histórii zámku. Z terasy prechádzame dovnútra a sprievodca nás prevádza chodbou s dobovými freskami, ktoré sa podarilo zachovať z histórie. Ďalej máme možnosť vidieť aj dva apartmány za podľa mňa nekresťanské peniaze, ale vo vnútri zisťujem prečo. Nechcem vám však prezrádzať všetko. Na záver sa dostávame do kaplnky, ktorá je kompletne vybavená, dokonca aj s fungujúcim organom. Mňa osobne zaujali krásne okná a samotný oltár. Kaplnka je dokonca aj vysvätená čiže sa tu môžu konať aj bohoslužby. 

Nakoniec sa dostávame do časti, ktoré v minulosti slúžilo ako otvorené nádvorie s fontánou uprostred. Teraz je tu však akoby terasa, ktorá je kompletne krytá a vydláždená mramorom, čo jej na kráse a luxuse jednoznačne neuberá. Prehliadka trvá 30 minút a oplatí sa ju absolvovať aj keď stojí 6 eur na osobu. Na záver dodám, že zámok kedysi slúžil ako zariadenie sociálnych služieb a neskôr ho nechali schátrať. Koľko stála rekonštrukcia sme sa síce nedozvedeli, ale podľa toho čo sa dalo vidieť zo záberov pred rekonštrukciou muselo ísť o desiatky miliónov eur čo je aj vidno. My sme určite nebanovali ani sekundu strávenú v jeho areáli, a tak spokojne odchádzame z poslednej zastávky nášho 2 dňového tripu plného zážitkov a nezabudnuteľných dojmov.

Adam Rehák